ISSN 1335-8715

30-03-2009   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Jednorozmernosť súčasnosti alebo O čo išlo Marcusemu

Herbert Marcuse bol jeden z najdôležitejších filozofov kultúrneho marxizmu 20. storočia, ktorý mal vplyv aj na formovanie súčasnej ľavice. Konzervatívci a liberáli by preto mali poznať, čo tvrdil, aj v čom spočívalo jadro jeho omylu. Marcuseho myslenie v akademicky ladenom texte ozrejmuje Roman Jančiga.

Reakcia na príspevok

hm
autor: Firstborn
pridané: 30-03-2009 9:03


nie je trochu ironicke, ze takymto sposobom kritizuje kapitalizmus clovek ktory sa oznacoval (bol oznacovany) za marxistu (aj ked 'kulturneho')? Nebol marxizmus sam dokonalym stelesnenim materialistickeho ponimania dejin?

a nie je ironicke ze scientizmus kritizuje zastanca marxizmu, ktoreho intelektualny otec ho povazoval ze prisnu vedu (v opozicii k pojmu 'ideologia')? Koniec koncov nastup socializmu bol podla Marxa nevyhnutny a dosledkom 'vedeckych' dejinnych zakonov, takze o 'moralke' nemozno v suvislosti so socializmom vlastne ani hovorit (moze byt 'nevyhnutne' vnimane v kategoriach moralne/nemoralne?)

mozno by nebolo byvalo odveci keby bolo v kratkosti nacrtnute co vlastne hlasal kulturny marxizmus, a ako sa od povodneho marxizmu odlisoval

a este jedna otazka, pises:

"Ich zameranie sa na kvantifikovateľné javy a naopak rezignácia na kvalitatívne posudzovanie týchto javov umožnilo prírodným vedám neustály posun hraníc poznania prírody. Postup prírodných vied začal byť podľa Marcuseho vnímaný ako jediný možný, pokiaľ malo byť naším cieľom objektivita poznania."

co ma presne znamenat 'kvalitativne posudzovanie' javov v prirodnych vedach? ma fyzika alebo matematika davat hodnotiace sudy? o com presne? Ako inak maju spolocenske vedy skumat realitu ak nie vedeckou metodou? Okrem toho, akosi nemam dojem, ze by spolocenske vedy v 20tom storoci trpeli nedostatkom moralnych usudkov, alebo nekritickostou voci kapitalizmu.

a ako zaujimavost na zaver, v 20-tom storoci existovali revolucni laviciari, ktori dokonca podporovali volny trh a kapitalizmus, a vychadzali pritom z marxizmu. Marx totiz hovoril, ze pre prichod socializmu musi byt splnena podmienka rozvinuteho kapitalizmu. V podmienkach nerozvinutych ekonomik (ako bola napriklad talianska pred 1.sv.vojnou) to podla tychto ludi znamenalo podporu produktivizmu a ekonomickeho rozvoja.

a posledna poznamka, nejako mi cele toto frankurtske rozjimanie o 'falosnych potrebach' a 'oslobodeni' pride vrcholne podozrive, uz odkedy som cital Anatomii lidske destruktivity od Ericha Fromma. Pripomina mi to casy, ked sa nejaky laviciar no Novom Slove dusoval, ze som 'otrokom kapitalistickej spolocnosti'. (chapete vsetci su otroci, len ja nie --> nejak mi to evokuje jeden z poslednych jakubovych clankov na blogu)

Kritikov materializmu a jeho realnych stelesneni bolo v 20-tom storoci habadej, specialne v jeho prvej polovici, a uz ma nejak nenadchynaju.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group