ISSN 1335-8715

14-11-2008   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Slová a veci

Mojím prvým zoznámením sa s tvorbou M. Foucaulta bolo čítanie jeho kľúčového diela Slová a veci. Už po prvých stranách som vedel, ze Foucault je iný ako ostatní. V tej dobe som už mal načítané aspoň niektoré z najvýznamnejších filozofických diel a prác rozličných autorov. Od filozofie som na základe tohto očakával systematickosť postupu a argumentov, jasnosť, dôraznosť a takpovediac suchosť a exaktnosť. Slová a veci však boli celkom iné.

Reakcia na príspevok

RE: A uz dunia dela protivedeckej propagandy
autor: tralos
pridané: 18-11-2008 20:23


Samozrejme, dam copy paste z jednej mojej prace, ak vas budu zaujimat zdroj citatov, pohladam to vsetko, takze:

Začiatok 20. storočia bol vo fyzike v znamení fundamentálnych sporov a problémy, ktoré boli riešené, mali určiť samotný charakter tejto vednej disciplíny. V roku 1905 publikoval Einstein známy článok, v ktorom priblížil širokej verejnosti tzv. teóriu relativity. Existovala však aj konkurenčná teória, ktorá riešila ten istý problém ako spomínaný Einsteinov článok a ktorej autorom bol Max Abraham.

Významný fyzik a experimentátor tej doby, Walter Kaufmann, sa rozhodol Einstenovu prácu vystaviť prísnym testom. Jeho záver bol nasledovný: „Tvrdím tu predovšetkým, že... namerané výsledky nie sú kompatibilné s Lorentzovými-Einsteinovými základnými predpokladmi“1. Kaufmann ďalej dodal, že výsledky testu podporujú skôr konkurenčnú Abrahamovu teóriu.2 Podla Holtona si Einstein zachoval skepticizmus voči najnovším správam z laboratória a „ prvotne výsledky proste ignoroval“3.

Medzi vedcami a metodológmi tej doby sa rozpútala živá diskusia - vznikol spor, nakoľko je empirické potvrdenie nutným predpokladom k udržaniu teórie „na žive“. Do riešenia tejto otázky sa zapojil aj jeden z najvýznamnejších vedcov tej doby a 20. storočia vôbec, Max Planck. Podľa Plancka si „ myšlienka takejto jednoduchosti a obecnosti zaslúži, dokonca i tvárou v tvár Kaufmanovmu tvrdeniu, že táto teória bola vyvrátená, aby bola podrobená viacej skúškam než práve jedinej; a ak by sa aj potom ukázalo, že idea je vadná, ničmenej ani vtedy by sa nemala pokladať za absurdnú... “4.


Planck sa rozhodol preskúmať Kaufmannove testy, podrobil skúmaniu spôsob, akým boli výsledky získané. Avšak aj potom zistil, že namerané hodnoty hovorili skôr v prospech Abrahámovej teórie a Einsteinovu vyvracali. Jeho záver sa nám javí preto ako prekvapivý: výsledky testov nedovoľujú „definitívne potvrdenie prvej a vyvrátenie druhej“1. Dôvod, prečo negatívny výsledok testu neprinútil Plancka k zmene názoru je v príkrom rozpore s Popperovými požiadavkami: „Tieto dva postuláty, ako sa zdá, nemôžu byť zjednotené; a to nás vedie k otázke: ktorému postulátu (L-E. alebo A.) dať prednosť? Pokiaľ ide o mňa, Lorentzov je mi vlastne sympatickejší (Mir ist das Lorentzsche eigentlich sympathischer)“2.


Koniec citatu, tazke to, co priviedlo Plancka k podpore teorie relativity bola sympatickost. Staci k tomu tolko, ze teda okrem racionalitou odovodnenej metody je pri praci vedca pritomna aj jeho osobnostna stranka, preferencie sympatickosti alebo procte "intuicia"?

Dakedy neskorej ak by bola debata este potrebna, uvediem nie len spychologicke momenty, ktore su pri praci vedcov pritomne, ale aj sociologicky aspekt.

romco


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group