ISSN 1335-8715

06-11-2008   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

Obama a my, konzervatívni frfloši

Najskôr som chcel písať len o Barackovi Obamovi, ale potom mi zišlo na um, že komentovanie si zaslúži skôr tá hystéria, čo okolo jeho víťazstva vznikla. Keď som pred pár rokmi pochopil, aký obmedzený je ľavicovo-liberálny pohľad na svet, v ktorom som vyrastal a dezertoval som k pravici, postupne mi došlo, že ako konzervatívec už nikdy nebudem zažívať istý typ kolektívneho ošiaľu.

Reakcia na príspevok

RE: Stoici a blázni
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
webstránka: http://www.socialistinternational.org
pridané: 10-11-2008 13:48


“Necitim sa ako autorita, prave preto som to ajzdoraznil. Neviem ci prekrucate naschval vyznam slov alebo nerozumiete. Uvedenie mojho mena malo sluzit ako dokaz, ze zase pisete nezmysly: o tej anonymite. Nijako som tym nechcel podporit silu svojich argumentov.”

Ak ja nie som autorita, tak kto ste potom vy, ze bz ste radi urcovali ci mi staci alebo nestaci dat ironicku poznamku a ako som vam kedy povinny odpovedat? Vase meno ste uviedli az potom ako som vas nazval anonymom, dakujem. Odkial mam dospiet k tomu ze uzivatel tralos je Roman Janciga?

“Aj to co pises o sveto-obcianstvu je tiez len polovicna pravda. Seneca sice v 28. liste Luciliovi pise :"nie som zrodeny pre jediny kut, vlastou mi je cely tento svet"- toto sa vsak neda interpretovat ako politicky program, ale ako mravna zasada.”

To co pisem o svetoobcianstve je dost velka pravda. Kozmopolitnost bola velmi vyrazna crta Stoicizmu. Rozobera ho Epiktetos (jeden z najvyznamnejsich stoikov!) v Diskurzoch a kozmopolitnostou sa zaobera uz jeho ucitel Sokrates. Vsetci ludia su manifestaciou univerzalneho ducha, mali by zit v bratskej laske a pomahat si navzajom. Externe rozdiely ako bohatstvo ci hodnost boli v socialnych vztahoch bezpredmetne. Zdoraznovana bola prirodzena rovnost vsetkych ludskych bytosti. Tato myslienka sa neskor objavovala v krestanstve, ale aj u humanistickych a osvieteneckych myslitelov. Na akom zaklade sa buduju politicke programy ak nie na mravnych zasadach?

”Rozdiel je teda v tom, ze Senecovi neslo o to snimat puta otroctva, neslo mu o sledovanie nejakeho idealu socialne spravodlivej spolocnosti, ale o to, aby cnostny a mudry pan zachadzal so svojimi otrokmi uvazene, milosrdne a ludsky, coho jasnym dokazom je list cislo 47 Luciliovi.”

Seneca bol samozrejme clovekom svojej doby, v ktorej bolo otroctvo prirodzene akceptovana vec. Ale humanisticky duch mu urcite nechybal. Otroci boli podla neho rovnako cenne ludske bytosti ako regulerni bohati obcania. V Epistolach napisal : “Maj na pamati, ze ten koho volas otrokom je z rovnakeho stada ako ty, usmieva sa na neho to iste nebo ako na teba, dycha, zije a zomiera ako ty.”

“Vobec otazka slobody nebola otazkou politickou ci spolocenskou, ale otazkou vnutorneho pocitu cloveka, ktory je naozaj slobodny len vtedy, ak je zmiereny sam so sebou a s okolim, v ktorom zije. Inak povedane, u Senecu nie je otrok ten, kto ma na nohe okovu, ale ten kto"otroci vasni, lakomstvu , iny ctiziadosti, vseci nadej vseci strachu" (Listi 47)”

Stoicizmus bola predovsetkym v 2. a 3 storoci p.n.l. velmi vplyvna myslienkova skola siriaca sa starym Greckom a jeho postoje boli predmetom sirokeho spolocenskeho diskurzu. Neoslovovala len myslitelov a vyssie spolocenske vrstvy. Ako najlepsie zmenit spolocnost ak nie tym ze zacneme od seba? Ne je mozne dokazat, ze stoici naozaj netuzili po zmene spolocnosti zmenou pristupu individua k vonkajsiemu svetu. Ostatne preco by potom vobec kazali nejake eticke principy. Kazdy clovek ma potrebu zanechat na tomto svete nejaky odkaz.

”Dokazom toho, ze Seneca nebojuje proti spolocenskym konvenciam tej doby, ale ide mu o napravu konkretneho cloveka je aj veta z listu Luciliovi c.50 "Nase zlo nie je vonkajsie, je v nas..." Seneca teda nenaprava spolocnost, ale posiluje DUCHA cloveka a umiernuje jeho DUSU. Robi presny opak toho, co je cielom socializmu:" nebud spokojny s tym ze spolocnost ta utlaca, zlo ktore ta suzuje je zlom spolocenych vztahov a usporiadani spolocnosti. Zmen spolocnost na spravodlivu a najdes stastie vo svojom zivote." A toto nie je v ziadnom pripade stoicizmus.”

Aj ten najradikalnejsi socializmus/komunizmus kladie doraz na napravu cloveka skrz sebauvedomenie. Marx napriklad velakrat akcentoval potrebu sebauvedomenia si vlastnej triednej prislusnosti.
Co vy vyssie vydavate za socializmus globalne je ale iba jeden socialisticky (v tomto pripade revolucne marxisticky) prud. Ani mnohe sucasne mainstreamove socialisticke strany nehlasaju revolucnu zmenu.
Materializmus – ten stoici nezavrhovali. Rozlisovali medzi materialnou a duchovnou strankou vesmiru. Vesmir – priroda - bol podla nich materialnou pasivnou substanciou vesmirnou, kym aktivnou bol inteligentny univerzalny duch - logos – boh. Materializmus nemozno natiahnut na cely socializmus – su aj krestansky socialisti a medzi laviciarmi bolo hafo veriacich.

Co sa tyka determinizmu, ten sa objavuje aj ako jedno z jadier Marxovej teorie spolocenskeho vyvinu (ked uz tak redukujete socializmus iba na Marxizmus) : Dejiny si jednosmernym, nezvratnym priebehom udalosti.

“Idealom socializmu predsa nie je aby sme boli vseci chudobni a zili skromne, ale aby mal kazdy to, co aktualne potrebuje a co mu umozni zit stastie. Cielom stoicizmu je skor vzdat sa potrieb a byt spokony so svojim udelom.”

Nespravne. Kazdemu podla jeho potrieb je komunisticky ciel, socialisti akcentuju “kazdemu podla jeho zasluh”.
Podla stoikov bolo nestastie a zlo dosledkom ignorancie, teda vedomej ci nevedomej necinnosti a neznalosti “univerzalneho dovodu” a ked je niekto nestastny tak je to preto lebo nezije v sulade s prirodnymi a vesmirnymi zakonmi. Uz nehovoria o tom, ze jedine takto a takto vyzerajuca spolocnost musi byt v sulade s prirodnymi zakonmi. Riesenim ako z nestastia von je preskumanie vlastnych postojov a spravania a urcenia bodu kde sa clovek odchylil od zakonov prirody. Teda vnutorna aktivita, posun v zivotnom postoji. Mysliet si ze stoicizmus kaze sadnut si na zadok a zmierit sa so svojim udelom je hlboky omyl – uz len Senecov vyrok o vedeni/vleceni osudom to popiera. A socialne uvedomenie sa vzdy zacina u sebauvedomenia – to uz je ale uvedomenie novovekych storoci.
Mozno vypozorovat este niekolko dalsich stycnych bodov vo vplyvovom retazci Stoicizmus – Humanizmus – Osvietenectvo – Socializmus. Fakt, ze sa Stoicizmus v svojej dobe zaoberal viac etikou individualneho spravania ako socialnou zmenou nijako neneguje to, ze bol velmi progresivnym a z neskorsieho historickeho pohladu v podstate humanisticky zalozenym myslienkovym prudom.

Ad. titul : Ja sa zan nehanbim, preco by som mal.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group