ISSN 1335-8715

01-09-2008   Peter Jedlička   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Nietzsche, R. I. P.

„Nietzsche je mŕtvy.“ Boh. Vtipné otočenie Nietzscheho výroku o smrti Boha sa vďaka nápisom na rôznych múroch stalo veľmi známym. Nietzsche bol jedným z prvých prorokov ohlasujúcich nástup sekularizácie, čiže zmenšovania vplyvu náboženstva na spoločnosť. Význam náboženstva mal s vývojom spoločnosti upadať, až kým spoločnosť nedospeje do modernej, úplne sekularizovanej fázy. Predpoveď sa však nenapĺňa a sekularizmus prekvapivo čelí novým výzvam. Nápisy na múroch prestali byť iba slovnou hračkou.

Reakcia na príspevok

Sekularizácia
autor: Alexios Komnenos
pridané: 01-09-2008 15:29


Musím povedať, že autor príspevku napísal niekoľko zaujímavých faktov. V tom zásadnom sa však mýli. To, že kresťanstvo posledné storočie veľmi ustupuje z nášho života je jednoducho fakt. Konzervatívci pred tým zatvárajú oči, ale nedá sa s tým asi nič robiť. Myslím, že na Slovensku zachránili kresťanstvo komunisti, keď z nich urobili martýrov, ale domnievam sa, že už teraz je badať istý odklon od hurá modlenia, ktoré tu bolo cítiť po 1989. Podstatnejší je však rozdiel medzi USA a Európou, ktorý sa mi len ťažko vysvetľuje. Zdá sa, že Amíkov bude náboženstvo držať dlhšie. V princípe ale smrť náboženstva, tak ako o tom hovorili myslitelia povedzme z 19. storočia nastal, aj keď určite sekularizácia nemá dynamiku a ani podobu podľa ich predstáv.
Prečo je to tak? Tu sa dá súhlasiť s autorom, že sekularizácia je daná charakterom kresťanstva, ale nesúvisí to so vzťahom k prírode. Autor možno naráža na monoteizmus kresťanstva, no minimálne katolícka časť kresťanstva je v podstate polyteistická, keď funkciu "bohov na jedno použitie" hrajú svätí, panna Mária, atď. Kresťanstvo je však revolučné v oddelení svetskej a sakrálnej moci. To mu umožnilo prežiť zánik viacerých štátov, v ktorých bolo štátnym náboženstvom (napr. Rímska ríša), no na druhej strane toto oddelenie pôsobilo jednoznačne ako sekularizačný faktor. Svetská a duchovná moc neboli v harmónii, nepotrebovali sa až tak silne, ako tomu bolo pri tzv. pohanských náboženstvách.
Podstatná je tu ale iná otázka: človek je tvor poverčivý, a keď nebude veriť cirkvi, bude veriť niečomu rovnako klamlivému (politika, sekty, apod.). Máme sa teda utešovať, že v tejto jeho vlastnosti je zakódovaná nemožnosť zániku náboženstva? Už len podľa kresťanských kritérií by to tak nemalo byť, keďže spása je v zásade možná len prostredníctvom inštitucionálnej cirkvi, alebo aspoň vierou v Ježiša ("Kto verí vo mňa, bude spasený"), pričom cirkvi trvajú na tom, že túto vieru oni sami sprostredkuvávajú.
Klasické náboženstvo je teda náboženstvo inštitucionalizované, a jeho zánik minimálne v Európe začal. Uvidíme, koľko to potrvá a aké to bude mať následky.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group