
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

15-06-2008 Roman Jančiga Ideológia verzia pre tlač

Popper večne živý alebo O vede a metóde

Existuje len málo filozofov, ktorých vplyv bol (a stále je) taký silný, ako vplyv Karla R. Poppera. Jeho dielo významným spôsobom ovplyvnilo diškurz všeobecnej metodológie vied, politickej filozofie a politológie, sociológie či rôznych smerov historicistických filozofických systémov a koncepcií.

Reakcia na príspevok

RE: Roznorodost interpretacie

autor: Peter Surda

e-mail: surda@shurdix.com

webstránka: http://www.shurdix.com

pridané: 16-06-2008 20:20

> To ze si Poppera necital je vidno,
Ja zase mozem tvrdit, ze ty mu nerozumies. To je ako v tom vtipe: Komunista je ten, kto cital leninove spisy, a antikomunista ten, kto im rozumie ;-).

> falzifikacionizmus je metodologicka koncepcia urcena
> pre demarkaciu a popis postupu pri EMPIRICKYCH
> VEDACH.
A to mas skade? Falzifikacia a skepticizmus maju siroke uplatnenie v roznych oblastiach zivota.

> Falzifikacionzimus ma vsak v sebe imperativ nutnosti
> OPUSTIT teoriu, ak hypotezy z nej odvodene boli
> vysledkami testov sfalzifikovane.
Podobne ako pri tvrdeni o empirickych teoriach, nic takeho. Ak je vysledok testu negativny, vyvracia to jedine celkovu teoriu, nie kazdu jej jednotlivu cast. V clanku wikipedie o falzifikovatelnosti sa parafrazuje Popper, ze falzifikovanu teoriu je mozne upravit a je na samotnych zastancoch teorie zvazit, ci upravy nie su prilis komplikovane na jej celkove odmietnutie.

> Apriorne sa kriterium falzifikovatelnosti neda
> stanovit.
To je slovna ekvilibristika, zahmlievas pojem falzifikovatelnosti. Samozrejme, ze sa da. Skusim prelozit do matematiky / statistiky:

Definicia falzifikovatelnosti: existuje experiment, pri ktorom je pravdepodobnost vyskytu negativneho vysledku vacsia ako nula.

Pri postupe na overovanie falzifikovatelnosti teda staci najst jeden experiment vyhovujuci podmienke. Pokial je pravdepodobnost negativneho vysledku nulova, experiment sa nehodi na testovanie falzifikovatelnosti. Pokial ziadny taky experiment nie si schopny vyprodukovat, teoria nie je falzifikovatelna.

Kym ja tvrdim, ze staci, aby pravdepodobnost bola vacsia ako nula, ty tvrdis, ze musi byt jedna (vid zvysok tvojej odpovede), cim stotoznujes vyrazy falzifikovatelnost a nepravdivost. Na ukazke intervalov:
- falzifikovatelnost: P(negativ) = (0, 1>
- nepravdivost: P(negativ) = 1
- nefalzifikovatelnost: P(negativ) = 0 (t.j. doplnok falzifikovatelnosti)
- ex post: P(negativ) = [0,1] (dufam, ze si tie zatvorky pamatam spravne, hehe)
ukazujem rozdiel medzi tymito vyrazmi. Ako vidis, nepravdivost je PODMNOZINOU falzifikovatelnosti. Ty cely interval (0,1) t.j. komplement [0,1] jednoducho ignorujes.

> Pokusy s kamenom a vezou samozrejme robene boli. A
> ich vysledok bol taky, ze neustale sfalzifikovavali
> moznost pohybu Zeme a potvrdzovali spravnost
> geocentrizmu.
Ako som uz naznacil, falzifikovatelnost je nevyhnutne aplikovat rekurzivne. Vidno, ze si to nepochopil. A falzifikovatelnostou nie je mozne potvrdit spravnost nicoho. Tak o com to vlastne hovoris?

> Trivialnym ti to mozno pride teraz, ked mas take
> poznatky ake mas.
Samozrejme rozumiem, ze to vnimam inac ako Galileovi sucasnici. Ja som len poukazal na rozpory v tvojich tvrdeniach. Falzifikacne experimenty "teorie padania" urcite neboli nijako rozsiahle, a zrejme neboli robene za ucelom falzifikovania, lebo keby boli, tak by sa ukazala jej nepravdivost.

> Test, ktorý vyvracia/ falzifikuje jednu z teórií nie
> je pre reálnych vedcov presvedčivým dôkazom, nie je
> tým, čo ich prinúti opustiť teóriu.
Povedal by som, ze tu miesas dve veci: nepravdivost teorie ostamote versus vyber medzi konkurujucimi teoriami. Z falzifikacneho hladiska su vsetky teorie potencialne nepravdive. Dokonca by som zasiel este dalej, a tvrdil, ze pri dostatocne dlhom casovom useku su vsetky teorie urcite neplatne.

V praxi je to vsak ine, pretoze sa ocakava, ze teorie dokazu predpovedat vysledky dejov. A aj neplatne teorie sa daju pouzit ako aproximacie. Postaveny pred dve konkurencne teorie mas nasledovne moznosti:
- teoria A
- teoria B
- ziadna teoria

Kedze tretia moznost ti neumozni predpovedat nic, snazis sa vybrat si medzi prvymi dvoma. A tu sa do rozhodovania zacinaju miesat subjektivne preferencie a da sa ukazat rozdielny pristup nas dvoch: ty predpokladas, ze bud teoria A alebo teoria B je spravna. Ja predpokladam, ze obidve su z dlhodobeho hladiska nespravne, a mozno je jedna z nich "menej nespravna".

> tento historicky priklad ukazuje, ze vysledky testov,
> ktore teoriu sfalzifikuju, nie su realne tym, podla
> coho sa v konkretnom case a v skutocnej vede vedci
> vzdy riadia.
Skor ukazuje na to, ze aj nespravna teoria moze byt praktickejsia ako ziadna teoria.

Celkovo by som povedal, ze napriek mnozstvu citatov nie si schopny uchopit podstatu falzifikovatelnosti a dokonca ani nie si schopny uviest spravne definicie.

S pozdravom,
Peter

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.