
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

15-06-2008 Roman Jančiga Ideológia verzia pre tlač

Popper večne živý alebo O vede a metóde

Existuje len málo filozofov, ktorých vplyv bol (a stále je) taký silný, ako vplyv Karla R. Poppera. Jeho dielo významným spôsobom ovplyvnilo diškurz všeobecnej metodológie vied, politickej filozofie a politológie, sociológie či rôznych smerov historicistických filozofických systémov a koncepcií.

Reakcia na príspevok

RE: Roznorodost interpretacie

autor: tralos

pridané: 16-06-2008 18:05

To ze si Poppera necital je vidno, falzifikacionizmus je metodologicka koncepcia urcena pre demarkaciu a popis postupu pri EMPIRICKYCH VEDACH. Neviem ci programovanie a hladanie chyb v programoch je empiricka veda. Ale asi skor nie.

Mimochodom ak sa najde chyba v systeme, spravi sa zaplata vsak? Asi nikto hned neodinstaluje windows ked sa najde nejaka chyba, ale pouzije zaplatu. Falzifikacionzimus ma vsak v sebe imperativ nutnosti OPUSTIT teoriu, ak hypotezy z nej odvodene boli vysledkami testov sfalzifikovane.

Dalej, ci existuje test, ktory testovanu vypoved moze sfalzifikovat sa da definitivne povedat az vtedy, ked takyto test bol urobeny. Apriorne sa kriterium falzifikovatelnosti neda stanovit. Ako aj pisem, toto kriterium je urcitelne az ex-post.

Nikto nema carovnu gulu ktorou vidi do buducna, nikto nevie s urcitostou povedat, ci test ktoreho cielom je otestovat dosledky testovanej teorie, ma alternativu sfalzifikovania tejto teorie. Ak je potom kriterium len "predstavivost", potom aj ten co zastava iracionalne stanovisko moze povedat: viem si predstavit ze ten a ten test vyvrati teoriu.

"Predstavivost" je preto velmi neuzitocna, ak by mala metodologia, ktora sa na tuto predstavivost odvolava, snahu podat jedinu relevantnu metodu.

Pokusy s kamenom a vezou samozrejme robene boli. A ich vysledok bol taky, ze neustale sfalzifikovavali moznost pohybu Zeme a potvrdzovali spravnost geocentrizmu. Trivialnym ti to mozno pride teraz, ked mas take poznatky ake mas. Historicky priklad mal uakzat, ze falzifikujuci vysledok testu moze byt odstraneny a preto falzifikacionizmus nie je celkom uspokojiva metodologicka koncepcia.

Este tvoj citat a pouzijem insi priklad z dejin vedy:
"Skor by som teda povedal, ze ignorovanie rozporu medzi vysledkom a hypotezou je domenou odporcov falzifikovatelnosti :-)."

V roku 1905 publikoval Einstein známy článok, v ktorom priblížil širokej verejnosti tzv. teóriu relativity. Existovala však aj konkurenčná teória, ktorá riešila ten istý problém ako spomínaný Einsteinov článok a ktorej autorom bol Max Abraham.

Významný fyzik a experimentátor tej doby, Walter Kaufmann, sa rozhodol Einstenovu prácu vystaviť prísnym testom. Jeho záver bol nasledovný: „Tvrdím tu predovšetkým, že... namerané výsledky nie sú kompatibilné s Lorentzovými-Einsteinovými základnými predpokladmi“1. Kaufmann ďalej dodal, že výsledky testu podporujú skôr konkurenčnú Abrahamovu teóriu.2 Podla Holtona si Einstein zachoval skepticizmus voči najnovším správam z laboratória a „ prvotne výsledky proste ignoroval“3.

Medzi vedcami a metodológmi tej doby sa rozpútala živá diskusia - vznikol spor, nakoľko je empirické potvrdenie nutným predpokladom k udržaniu teórie „na žive“. Do riešenia tejto otázky sa zapojil aj jeden z najvýznamnejších vedcov tej doby a 20. storočia vôbec, Max Planck. Podľa Plancka si „ myšlienka takejto jednoduchosti a obecnosti zaslúži, dokonca i tvárou v tvár Kaufmanovmu tvrdeniu, že táto teória bola vyvrátená, aby bola podrobená viacej skúškam než práve jedinej; a ak by sa aj potom ukázalo, že idea je vadná, ničmenej ani vtedy by sa nemala pokladať za absurdnú... “4.

Opakuje sa situácia, ktorá bola načrtnutá pri spore o postavení a pohybe Zeme. Test, ktorý vyvracia/ falzifikuje jednu z teórií nie je pre reálnych vedcov presvedčivým dôkazom, nie je tým, čo ich prinúti opustiť teóriu. Ak sa Galileo rozhodol rozpor odstrániť pomocou ad-hoc vysvetlenia, spor o Einsten-Lorentzovu teóriu pokračoval nerozhodnutý ďalej.

Planck sa rozhodol preskúmať Kaufmannove testy, podrobil skúmaniu spôsob, akým boli výsledky získané. Avšak aj potom zistil, že namerané hodnoty hovorili skôr v prospech Abrahámovej teórie a Einsteinovu vyvracali. Jeho záver sa nám javí preto ako prekvapivý: výsledky testov nedovoľujú „definitívne potvrdenie prvej a vyvrátenie druhej“5. Dôvod, prečo negatívny výsledok testu neprinútil Plancka k zmene názoru je v príkrom rozpore s Popperovými požiadavkami: „Tieto dva postuláty, ako sa zdá, nemôžu byť zjednotené; a to nás vedie k otázke: ktorému postulátu (L-E. alebo A.) dať prednosť? Pokiaľ ide o mňa, Lorentzov je mi vlastne sympatickejší (Mir ist das Lorentzsche eigentlich sympathischer)“6.

To, čo Plancka priviedlo k podpore Einsteinovej teórie, neboli pozorovania, ktoré túto teóriu podporovali alebo prinajmenšom nevyvracali. Bola to „sympatickosť“ a matematická jednoduchosť, teda pred-empirické a teoretické predpoklady, čo nakoniec zohrali dôležitejšiu úlohu než výsledky Kaufmannových prísnych testov, ktore teoriu relativity vyvracali.

Nakoniec boli testy a teoria dana do suladu, ale tento historicky priklad ukazuje, ze vysledky testov, ktore teoriu sfalzifikuju, nie su realne tym, podla coho sa v konkretnom case a v skutocnej vede vedci vzdy riadia.

Tvoj priklad s Dawkinsom, to sa hodi skor do nejakej zbierky veselych prihod.

Citaty z: HOLTON, G.: Věda a antivěda.

romco

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.