
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-04-2008 Marek Mičúch Slobodný trh verzia pre tlač

Naše štátne svojstojné letisko

Stalo sa, že som uplynulý mesiac letel tak z bratislavského ako aj z pražského letiska. Môj zážitok z cestovania bol však ohromujúco rozdielny. Chvíľu som odolával veľkému sklamaniu zo stavu bratislavského letiska argumentmi, ktorými si my Slováci zvykneme hojiť naše rany v porovnaní z českou realitou. Diskontoval som veľkosť a komfort pražského letiska jednou tretinou a snažil sa byť v porovnávaní nezaujatým.

Reakcia na príspevok

RE: to: Rogue Keeper

autor: Slayer

pridané: 14-04-2008 17:58

Som si vedomý toho, že Bastiat nebol za rozpustenie štátu. Ani že sám seba nenazval "libertariánom". Ale ak by dnes žil a videl, koľko % produkcie sa prerozdeľuje, asi by ho naplo. Veru, aj dnes by si mali ľudia z neho vziať príklad, pretože keď sa pozrieme okolo seba - všade protekcionizmus, privilegovanie zvláštnych skupín atď. Je len smutné, že aj dnes sa niekto odváži tvrdiť, že napr. ochranárska zahraničnoobchodná politika môže byť výhodná. Ona proste nemôže.

"Vy samozrejme nemate lepsi napad, ako sa starat o zivotne prostredie"
Ale mám. Voľný trh:-)

"Ak by ste v jednej z nich pracovali, dotacie by vam dotacie nevadili."
Nie, asi by mi naozaj nevadili:-) To by nebola moja chyba. Tú dotáciu by mi dal štát, je to jeho problém a jeho chyba.

"System prerozdelovania nevytvara prirodzenu ludsku chamtivost."
Systém prerozdeľovania dovolí tejto chamtivosti prejaviť sa - v prospech jednej skupiny, na úkor spoločnosti.

"Vazne verite, ze si niekedy budete moct dovolit vozidlo pohanane termonuklearnou fuziou?"
Čo ja viem? Čím viac stúpajú ceny ropy, tým intenzíávnejšie sa na tom bude pracovať:-)

"Vasa sloboda sa proste konci tam, kde obmedzujete slobodu niekoho ineho, alebo idete proti verejnemu zaujmu. Preto potrebujeme pravidla konkurencie – zakony a regulacie."
Zákony treba, iste. Ak by to bolo to jediné, o čo by sa štát staral, možno by som to bral:-)
Ale zákony môžu vznikať aj bez štátu na voľnom trhu, odporúčam Leoniho.

Ad Pareto - ekonómovia v súčasnosti bazírujú na Káldor-Hicksovej efektívnosti. Osobne som skeptický, predsa len si reba uvedomiť nemožnosť interpersonálnej komparácie.

"Ak nerespektujete cudzie prava a slobody, necakajte ze niekto iny bude uznavat vase prava a slobody. "
Tu nejde o práva iných, tu ide o to, ako sú tieto práva definované. Ak sú definované pozitívne, tak, že sú zároveň niekoho povinnosťou, tak sa nemám o čom baviť. To z filozofického hľadiska vôbec nie je právo.

"Zaujem ludi pracovat sa da podporit vyssie nastavenou minimalnou mzdou"
Áno, dá sa, škoda len, že títo ľudia budú mať o to menej pracovných príležitostí:-)

Medzi ekonómami či zprava alebo zľava existuje vzácna zhoda v určitných otázkach. Konsenzus je v škodlivých dôsledkoch ciel a obchodných bariér, veľkých fiškálnych deficitoch vlády, minimálnej mzdy pre zamestnanosť mladých či nízko-vzdelaných. Je úplne zrejmé, že stanovenie minimálnej mzdy prinesie pravdepodobne podstatne viac negatív ako pozitív. A je pritom úplne jedno, z akých ekonomických kritérií vychádzame. Preto sú si škodlivosti minimálnych miezd (a vôbec cenovej regulácie) vedomí takmer všetci ekonómovia. A napr. stačí si otvoriť ktorúkoľvek elementárnu učebnicu ekonómie, pravdepodobne sa dočítame o škodlivých dôsledkoch cenovej a mzdovej regulácie. Napr. McAfee - Introduction to Economic Analysis. Platnosť teórie cenovej regulácie je pritom dosť dobre podložená. Minimálna mzda bezpochyby prispieva k zvyšovaniu nezamestnanosti. Evidencia svedčiaca o opaku - najmä mnohokrát citovaná štúdia Carda a Kruegera - je raritou a skôr poukazuje na nejaký metodologický problém, keďže sa jej výsledky nepodarilo zreplikovať.
http://ideas.repec.org/a/aea/aecrev/v84y1994i4p772-93.htm...
Je síce pravdou, že minimálna mzda za súčasných podmienok neprispieva k nezamestnanosti nejakým významným spôsobom, to z nej ešte však nerobí žiaduce opatrenie. Akokoľvek to však je, jeden z všeobecne uznaných faktov týkajúci sa minimálnej mzdy je mimoriadne nelichotivý a málo zdôrazňovaný: Tým, že minimálna mzda odsúva z pracovného trhu ľudí, ktorí by mohli konkurovať nízkymi mzdami, škodí špeciálne menšinám a napomáha diskriminácii.
Existuje dostatok štúdií, ktoré poukazujú na to, že minimálna mzda prispela k obrovským mieram nezamestnanosti medzi černošskou mládežou v Spojených štátov a bola brzdou ich integrácie medzi väčšinovú populáciu.

O minimálnej mzde sa diskutuje napr. tu:
http://www.leblog.cz/?q=node/2...
http://www.leblog.cz/?q=node/3...
Petr Kuhn nie je pritom žiadny extrémny liberál.

"Napriklad vam by som zajtra ako uznavany privatny lekar zistil leukemiu a povedal vam, ze bud si zaplatite milion za potrebne operacie a starostlivost, alebo si mozete kupovat rakvu."
No a tú zdravotnú starostlivosť samozrejme zaplatí privátna asekuračná spoločnosť, v ktorej som poistený:-)

"Ak sa budem chovat spravne trhovo, mozno budem velmi spekulovat a ziadat po vas ako bonus ovela viac, nez je skutocna cena vasej starostlivosti."
To je nezmysel, skutočná cena je presne tá, na ktorej sa dohodneme.

"Tu sa len budeme opakovat, ze zaujmove skupiny z privatneho sektora korumpuju statny aparat."
Štátny aparát sa nechá korumpovať. To je jeho chyba.

"v zaujme tych dole, co vytvaraju bohatstvo svojou pracou pre tych hore"
Na slobodnom trhu dostane každý toľko, čo vytvorí.

"Cina je dnes tiez vdaka tejto nerovnosti a intervenciam najproduktivnejsou ekonomikou na svete."
Á, takže sme sa dostali k tomu, že nerovnosť je vlastne edobrá:-)

Čína je produktívna nie vďaka intervenciám, ale vďaka ich odbúravaniu. Toto je úplne evidentné. Mimochodom, podľa mojich informácií - Čína patrí do ekonomicky slobodnejšej polovice sveta.

"Nie kazde ludske spravanie je ekonomicky motivovane, tym sa zaobera sociologia a socialna psychologia."
Toto som predsa nikdy nezpochybňoval. Nikdy som sa nedíval na finančný zisk ako na jedinú incentívu ľudského konania.
"Aby bol chaos poriadkom, musi byt usmernovany regulaciami a zakonmi a pravidlami."
Iste, hovoríme o prirodzených, spontánne vzniknutých spoločenských inštitúciách. Na to nie je potrebné násilie vo forme štátnej ingerencie.

"Ale ak odmietate anarchiu, odmietate aj absolutnu slobodu"
Ja odmietam chaos. "Anarchia - to je poriadok", povedal S. K. Neumann.
Trh nie je chaos.

"asi vam unika potreba absencie poriadku ako zakladneho predpokladu pre idealnu slobodu konania"
Pre ideálnu slobodu konania je poriadok nevyhnutný. Ten poriadok je tvorený trhom.
Herbert Spencer kedysi povedal: "Každý človek má slobodu robiť čokoľvek sa mu zapáči za predpokladu, že neobmedzuje rovnakú slobodu iného človeka."
Tenoto Spencerov zákon je v skutočnosti trochu redundantný. Ak má každý človek slobodu robiť, čo chce, potom z tejto premisy vyplýva, že sloboda žiadneho človeka nebola porušená alebo poškodená. Druhá časť Spencerovej vety je teda nadbytočná. Úvodné tvrdenie už implikuje to, čo nasleduje, pretože ak by kdokoľvek obmedzil slobodu druhého, ľudia by nemohli mať rovnakú slobodu. Na toto upozornila už Clara D. Davidson.

"V hierachickych systemoch je vzdy jeden subjekt podradeny inemu, ktory ho riadi a usmernuje jeho konanie a tym jeho slobodu obmedzuje."
Na trhu vznikajú komplikované vzťahy medzi subjektmi, ale tieto sú vždy postavené na báze dobrovoľnosti. Na voľnom trhu teda k obmedzeniu slobody nemôže dôjsť.

Čo bolo skôr? Trh, alebo štát?

Finančné krízy spôsobuje štát a svojimi opatreniami krízu len predĺžuje, nič viac. Štát iba odďaľuje prasknutie bubliny (ktorú sám nafúkol) jej ďalším nafukovaním a snahou o postupné vypúšťanie. Celkové negatívne dôsledky sú však väčšie.

Money as Debt:
Ten film mi pripadá ako rozprávka, ktorá triviálnym spôsobom odhaľuje "tajomstvá" vytvárania peňazí. Pritom sa tvári, že odhaľuje niečo úžasné, šokujúce, niečo, v čom sú vraj ľudia klamaní. V skutočnosti by tieto veci mali byť zrejmé každému.

A áno, príbeh je založený na pravdivých veciach. Až na to, že rôzne fakty a polopravdy sú tam podané veľmi tendenčne, ba až klamlivo. Napr. film sa snaží divákovi vsugerovať, že peniaze vytvárajú len tak z ničoho nič ("out of thin air") súkromné banky. Iste, v dnešnej dobe, keď neexistuje komoditný menový štandard, sa naozaj peniaze vytvárajú tak povediac z ničoho. Akurát, že ich nevytvárajú súkromné banky, ale centrálna banka. Súkromné banky môžu poskytnúť úver len do výšky svojich voľných disponibilných prostriedkov, množstvo týchto prostriedkov však určuje centrálna banka. Tá keď chce uskutočniť monetárnu expanziu (vytvoriť novú vlnu úverov), musí vytvoriť peniaze (väčšina peňazí sa kreuje obyčajným elektronickým zápisom a len malé percento sa tlačí vo forme bankoviek a mincí), ktoré sa dostanú komerčným bankám a tie ich poskytnú klientom. Nové peniaze sa do ekonomiky dostávajú práve cez úvery. Nie je však pravda, že peniaze vytvárajú súkromné banky. Tiež nie je pravda, že je nutná permanentná úverová expanzia, aby sa mohli splatiť úroky z predchádzajúcich úverov. Ak sa udržuje stabilné množstvo peňazí v ekonomike (teda z obehu by sa prostredníctvom splátok stiahlo množstvo ekvivalentné hodnote nových úverov), neexistuje tu problém, ktorý by mohol vyvolať veľký pomer krachov/exekúcií a nefungujúcu ekonomiku.
Hovorí sa tam tiež o postupujúcej špirále dlhu, ale nie už o tom, že táto špirála vytváraná centrálnou bankou ako štátnou inštitúciou spôsobuje infláciu a teda znižuje reálnu hodnotu dlhu. A už v žiadnom prípade nie je pravda, že dnešný peňažný systém potrebuje exponenciálny ekonomický rast, aby sa udržal.
A najväčší šok na záver filmu - vraj účtovanie úrokov je morálny a praktický problém. Lenže ekonomika bez úroku nemôže fungovať a úrok nie je imanentnou vlastnosťou tohto peňažného systému. Úrok je jednoducho cena odloženej spotreby. Nie je v žiadnom prípade amorálny, oddávna to uznávajú aj kresťanskí učenci, ktorí tam boli tiež spomenutí (napr. škola zo Salamanky je jednoznačne prokapitalisticky, protrhovo orientovaná a úrok považuje za samozrejmosť). A praktický problém? Ten by nastal pri neexistencii úroku. Dokonca aj sovietsky nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Kantorovič si bol vedomý nutnosti existencie úroku a na jeho podnet ZSSR znova zaviedol vyplácanie úrokov z kapitálu.
Je tiež nonsens, že vláda môže vytvárať peniaze, ktoré nie sú dlhom, ale skutočnou hodnotou. To nie je pravda. Vydávaním akýchkoľvek nových (nekrytých) peňazí sa reálne bohatstvo nezvyšuje.

Je zrejmé, že malé množstvo nového úveru dokáže vyprodukovať nové a nové úvery a rozširovať tak monetárnu bázu. Úver poskytnutý jednou bankou je vkladom v banke inej, tá ho premení na ďalšiu pôžičku. Ak by si niekto myslel, že tento proces sa ekonómovia snažia nejako zahmlievať, stačí si pozrieť prakticky ktorúkoľvek učebnicu ekonómie - nazýva sa to peňažný multiplikátor.

Informácia, že iba 5% peňazí vytvára centrálna banka nie je pravdivá. To sú len bankovky a mince. V skutočnosti CB vytvára všetky peniaze v ekonomike a prostredníctvom súkromných bánk sa len dostávajú do obehu.

A aké má byť riešenie? Eliminácia súkromných bánk. Neuveriteľné. A tým sa má akože vyriešiť problém? Tým akurát spôsobíme nefunkčnosť ekonomiky, poprípade totálna subverzia prostredníctvom hyperinflácie. Dobrým príkladom je Zimbabwe.

Medzi nami - aj ja by som bol radšej, keby boli peniaze kryté reálnou hodnotou, nemuseli by existovať centrálne banky a ako platobný prostriedok by sa používalo to, čo ľudia uznajú za vhodné. Peniaze by sa vytvárali súkromne a konkurovali by si. Neexistovala by inflácia ani ekonomické cykly spôsobené vydávaním inflačných peňazí. Navrhujem návrat ku komiditnému štandardu, zrušenie centráneho bankovníctva, demonopolizáciu peňazí, súkromnú tvorbu peňazí na báze konkurencie - súkromní emitenti by navzájom súperili a spotrebiteľ by používal platidlo, ktoré si udržuje svoju stabilnú hodnotu. Súhlasím, že Federal Reserve Act radšej nemal byť nikdy podpísaný - vznik FEDu (a centrálneho bankovníctva vôbec) a bankového systému založénoho na neúplnom krytí rezerv znamenal monopolizáciu bankovníctva a odštartovanie éry inflácie a kríz.

Vlády schválili zákony o zákonnej mene a tým nás nútia užívať zákonné platidlo. S tým úplne súhlasím. Skrátka - štát si spravil monopol na peniaze. A teraz sa sťažujeme.

Vo filme v skutočnosti nebolo ponúknuté žiadne seriózne riešenie súčasného stavu.

"Neguje to vase tvrdenie „Vyssi sklon k spotrebe zabezpecuje ekonomicky rast ... patri urcite do top 10 najvacsich ekonomickych nezmyslov, ake kedy ludsky mozog vyprodukoval.“"
Nie, neneguje. Vyšší sklon k spotrebe znamená nižší sklon k úsporám, investíciám, a teda pomalšiu akumuláciu kapitálu. Čím sa dlhodobo ekonomický rast drasticky znižuje.

"Ked sa vam desatkrat za sebou zosype strecha, tak desatkrat zaplatite za vyrobu novej – tym lepsie pre stavebne firmy."
Áno, ale zároveň dvadsaťkrát nezaplatím za auto. A za mnohé ďalšie statky, ktoré by som ináč mohol mať. Hovorí sa tomu Bastiatovo rozbité okno.

"Cim sa dostavame k tomu, ze absolutne freemarketovy kapitalizmus je neefektivny pre rovnomerny globalny ekonomicky rast."
Len mi trochu uniklo, ako sme sa k tomu dostali:-)

"Ak mate vyssie naklady, musite aj zdraziet tovar aby sa vam nieco vobec oplatilo vyrabat."
No to sú opportunity cost. Ale zvýšením nákladov sa naozaj nič nezmení na dopyte po mojom outpute. Takže sa uspokojím s nižším ziskom alebo odídem z odvetvia, čím zabezpečím možnosť ostatným cenu zvýšiť na takú úroveň, aby sa im oplatilo pokračovať v podnikaní. To je trhový konkurenčný proces...

John Nash v skutočnosti vôbec nebol ekonóm. V roku 1994 mu bola za prínos k teórii hier udelená nobelovka. Spoločne s ním ju získali aj ďalší dvaja matematici, Reinhard Selten a John Harsanyi. O ekonómii vedeli asi toľko, že také niečo existuje. Gerard Debreu symbolizuje také rigorózne využívanie matematického aparátu v ekonomickom výskume, že ten človek skúmal niečo, čo nemá nič dočinenia so skutočným svetom. Podobne by som mohol pokračovať... Takto je to s tými nobelovkami.

Friedman je z tých ekonómov, ktorí používali matematiku predovšetkým v podobe štatistických prieskumov, aby mohli testovať svoje hypotézy. Mám isté problémy s týmto prístupom, ale určite to nie je ekonómia a la Walras. No a niektoré Friedmanove snahy vypočítať nemožné boli dosť úsmevné, napr. keď sa snažil matematicky dokázať nevýhodnosť zlatého štandardu. Nakoniec si uznal chybu.
Podpichnem: Taký Keynes mal tiež veľmi ostré výhrady voči ekonometrii.
A napr. zaujímavý je prístup k trhovým procesom, ako ich vidí Nassim Taleb, ktorý sa dnes matematickým ekonómom vysmieva. Mimochodom, on sám je špičkový matematik. Hoci sa musím priznať, že s mnohými jeho názormi silno polemizujem.

PS Nemusíte mi vykať, predsa len som spontánny človek:-)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.