
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-04-2008 Marek Mičúch Slobodný trh verzia pre tlač

Naše štátne svojstojné letisko

Stalo sa, že som uplynulý mesiac letel tak z bratislavského ako aj z pražského letiska. Môj zážitok z cestovania bol však ohromujúco rozdielny. Chvíľu som odolával veľkému sklamaniu zo stavu bratislavského letiska argumentmi, ktorými si my Slováci zvykneme hojiť naše rany v porovnaní z českou realitou. Diskontoval som veľkosť a komfort pražského letiska jednou tretinou a snažil sa byť v porovnávaní nezaujatým.

Reakcia na príspevok

RE: to: Rogue Keeper

autor: Slayer

pridané: 11-04-2008 18:43

Bastiat ak by dnes žil, zasmial by sa zo súčasného "kapitalizmu". Celý svet je dnes v určitej fáze socializmu. Iste, že to nefunguje.
Nuž, environmentálni aktivisti starajúci sa o ŽP prostredníctvom nezmyselných zásahov, regulácií, daní a pod. sú na smiech aj mne. Najvážnejšie ekologické problémy vytvára štát, viď. napr. brazílsky prales v štátnom vlastníctve. Mizne a mizne. Mimochodom, napr. aj vďaka dotáciám na ekopalivá.

"Vacsina ludi ma zaujem na vlastnom obohacovani a spotrebe,"
No, to je ťažký hriech, však? Toto je problém len v systéme masového centrálneho prerozdeľovania, kde dobre zorganizované lobbistické skupiny vyciciavajú daňových poplatníkov. Ale slobodný trh je založený na princípe win-win.

"Cim viac niekto spotrebuva prirodne zdroje, tym je vacsou pritazou pre prirodu."
Nie pravda. Ak aj dochádza k nadmernej explolatácii (čo sa však v médiách značne preháňa), tak je to predovšetkým pre nedostatočne zadefinované vlastnícke práva. Zem neskolabuje, pretože čím bližšie sme k úplnému vyťaženiu nejakého zdroja, tým intenzívnejšie tlaky sa vyvíjajú na hľadanie nových techonológií, ktoré dokážu využiť doteraz nevyužiteľné, a teda bezcenné zdroje. Z toho vyplýva, že zdroje sami o sebe nemajú žiadnu hodnotu, dôležitá je kapabilita využívať ich. Hodnota surovín nespočíva v tom, že sa nachádzajú niekde v zemi, ale v tom, že sme schopní ich využiť, skombinovať ich s pracovným úsilím, až potom získavajú zdroje svoju hodnotu. Všetky zdroje boli kedysi bezcenné. Napr. ropa bola iba akási "smradľavá, nadbytočná tekutina". Podobne uhlie. Dosť dávno aj drevo. Vzácne sú iba ľudské schopnosti objavovať a využívať zdroje, zdroje sami o sebe nemajú žiadnu hodnotu. Chovanie žiadneho spotrebiteľa nikdy nemôže byť v rozpore s paretooptimálnym stavom. Ževraj môže poškodzovať príležitovsi a slobodu niekoho iného... Čo je toto za nezmysel?

Pozor! Na slobodnom trhu nedochádza k ignorancii celku. Ono je to tak v socializme - určitá skupina ťaží zo zvyšku spoločnosti a ešte to prerfídne nazve "spoločenské cítenie" či "konanie v záujme celku".

"Lavicovej politike sa v poslednom storoci podarili take uspesne veci, ako presadzovanie prav pracujucich, prav zien a mensin, ustanovenie pojmu minimalna mzda, pevne stanoveny pracovny cas, vseobecna zdravotna starostlivost zdarma, minimalne zakladne vzdelanie pre vsetkych a daleko viac."
No to je fakt úspech. Ani jedna z týchto vecí by neexistovala nebyť kapitalizmu. Ak chcem niečo rozdeliť, musím to najprv vyprodukovať. Všetky tie vyššie spomenuté veci sú iba nezmyselne pozitívne definované "práva" niekoho, teda povinnosť niekoho iného tieto práva vyprodukovať. Ale položme si otázku: Naozaj pekár predáva chlieb preto, lebo ja mám právo na základné potraviny? Všade, kde sa intenzívne využíva tento prístup, existuje nedostatok daného statku a nízka kvalita a mnoho ďalších problémov, nehovoriac o obmedzovaní slobody. Lebo naša spoločnosť je už taká chorá, že lekár nemá právo, ale dokonca povinnosť poskytovať svoje služby.

Minimálna mzda - obyčajné politické opatrenie vedúce k vyššej nezamestnanosti a ďalším neduhom. Nezamestnanosť tu však nie je taká patrná, nakoľko sa týka len tých najmenej kvalifikovaných, teda tých, ktorých sa dotýka minimálna mzda. Toto nie sú liberálne drísty, ale viacerými štúdiami potvrdený fakt vyplývajúci z teórie všeobecnej cenovej regulácie, ktorú explanujú aj hardcore etatistickí "ekonómovia".

Aj tá zdravotná starostlivosť zadarmo. Práve v krajinách, kde je tento prístup dovedený ad absurdum, je tej starostlivosti akosi pomenej. A ozaj, fakt je zadarmo? Fakt padá z neba? Alebo ju treba naozaj najprv vyprodukovať a zaplatiť?

Odkedy existuje povinné a štátne vzdelanie, ťažko deklinuje.

"V tretom svete ale aj v technologicky rozvinutych regionoch je velmi vela chudoby, socialnej a ekonomickej nespravodlivosti."
Iste, veď sa tam aj vynikajúco darí socialistickým myšlienkam. Aj tej nespravodlivosti je tam naozaj veľa. Vďaka štátu.

"Pravicova definicia slobody nema velku hodnotu, lebo ked vacsina praviciarov povie ‘sloboda‘ tak pod tym myslia hlavne prilezitost na akumulaciu financii a materialnych statkov."
No, keď sa povie sloboda, ja osobne si pod ňou predstavím proste slobodu.
Neexistuje žiadna zmysluplná definícia slobody okrem tej, čo sa dnes označuje za "pravicovú". Socialistické "slobody" sú v skutočnosti vždy jej obmedzovaním. Môžem slobodne odovzdať štátu polovicu svojho produktu resp. mzdy s dobrým pocitom, že záujmové skupiny sa vďaka mne budú mať zasa o čosi lepšie:-) To je tá ľavicová "sloboda".

Zhodneme sa, že prerozdeľovanie nevytvára bohatstvo. Ono naopak bráni jeho rozvoju. No a sme tu zas - ľavicová politika je práve o tom prerozdeľovaní.

"Poctiva ludska praca vytvara bohatstvo, z ktoreho ma pravo benefitovat cele ludstvo podla principu „Od kazdeho podla jeho schopnosti, kazdemu podla jeho zasluh.“"
Aj tu sa zhodneme. Niekto môže, a iný nemusí súhlasiť s heslom na konci sentencie, ale v každom prípade tomuto princípu najviac vyhovuje voľný trh.

"Co samozrejme neznamena ze majitel si bude valat svoju fajnovu sedaciu cast tela pri bazeniku a nechat sa obohacovat drinou robotnikov na druhej strane planety v neludskych pracovnych podmienkach a za mizernu mzdu."
Ľudia veria tej rozprávke o bohtom synčekovi, ktorý váľa šunky, nič nerobí, zdedí statky a žije si. Faktom ale je, že peniaze nezarábajú peniaze, inak by niekoľko málo ľudí dnes bolo vlastníkmi celého svetového bohatstva a tak to skutočne nieje, aj keď si to tak mnohí predstavujú. Aby peniaze zarábali, musia sa neustále osvedčovať pri poskytovaní služieb súčasným spotrebiteľom. Osobný dôchodok, úrok, zisky a renty možno získať len z poskytnutia súčasných, a nie minulých služieb. Veľkosť nahromadeného majetku je irelevantná, a tento majetok môže byť a tiež je premrhaný, ak sa jeho vlastníkovi nepodarí ho múdro reinvestovať do služieb, ktoré si spotrebitelia prajú.

Ale samozrejme, že intervencionizmus produkuje nerovnosť! Na to nepotrebujem ani štúdie, aby som vedel, že v Číne je extrémna nerovnosť, a to vďaka štátnym reguláciám. Na to tiež existujú štúdie, keď už sme pri nich.
Analýza Nórskeho inštitúto pre zahraničné záležitosti ukazuje, že nerovnosť medzi krajinami sa vďaka globalizácii neustále znižuje. Takých štúdií je viac. Iste, sú štúdie, čo tvrdia opak, ale sú metodologicky pochybné a napr. často ignorujú takú samozrejmosť, akou sú čísla vyjadrené v kúpnej sile.
Kdekoľvek sa vyskytne chudoba, príčina tkvie v nedostatočnosti systému vlastníckych práv a v socialistických politikách.

"Trh je neschopny vytvorit pracovne prilezitosti pre celu praceschopnu populaciu"
Práveže jedine trh je toho schopný. Teda ak nerátame rôzne nezmyselné a nepotrebné pracovné miesta vytvorené štátom z našich daní, aby mali "prácu" blízki vláde a aby boli štatistiky opticky pekné. Aj pracovnú príležitosť musí niekto vytvoriť, a štát to rozhodne nieje.
Vždy ale niekto v konečnom dôsledku musí pracovať, aby uživil paraziticky žijúcich čistých príjemcov daní. Schumpeter kedysi napísal, že kapitalizmus tým, aký je neuveriteľne produktívny a ako zvyšuje životnú úroveň, akoby si sám pod sebou podrezával konár. Je natoľko produktívny, že umožní čoraz väčšej časti ľudí nezaoberať sa výrobnými aktivitami, títo začnú brať vytvorené bohatstvo ako dané, ako niečo, čo padá z neba, niečo, čo je snáď zadarmo. Vzniká vrstva ľavicových intelektuálov, ktorí začnú systematicky ničiť kapitalizmus požiadavkami na reguláciu trhu, príjmovú rovnosť, vysoké dane a pod. a spoločnosť sa postupne stáva socialistickou. Neproduktívny verejný sektor bujnie... Vďaka svojej inovatívnosti a schopnosti zvyšovať efektivitu bude ale kapitalizmus schopný uživiť čoraz viac príživníkov.

"cyklicke krizy nezamestnanost iba posilnuju"
Iste. No a tie krízy vytvára opäť len štát. Ako v 30-tych rokoch, ako v 70-tych rokoch, ako tzv. "Ázijskú krízu", tak aj súčasnú hypotekárnu krízu. Všetky vyprodukovali štátne inštitúcie. A súčasná kríza je priam ukážkovým príkladom platnosti rakúskej teórie cyklu.

"A mimochodom, v skutocne slobodnej spolocnosti by neexistovala absolutne ziadna ekonomicka ani spolocenska hierarchia. Bola by to idealna anarchia. A v tej mozete dat organizovanemu civilizacnemu pokroku pusinku na dobru noc."
To nie je pravda. Hierarchia by vznikala spontánnym spôsobom na trhu. Trh nie je anarchia, ale poriadok. Práve trhový poriadok zabezpečuje civilizovaný pokrok, aj keď je trh dnes veľmi obmedzovaný. No a socializmus je permanentný úpadok a kríza. Mne osobne sa nepáči pojem anarchokapitalizmus, lebo anarchistický kapitalizmus je contradictio in adiecto. Nejde o anarchiu, ale o slobodu.

"Stat skorumpovany kapitalistickymi zaujmami, ano."
Nie, štát, ktorý sa nechá korumpovať záujmami, ktoré sú v rozpore s trhom a kapitalizmom. Štát svojou voľbou práveže vytvára monopoly. A taký bankový sektor je jeden veľký monopolný blok od doby, kedy vznikol FED a peniaze sa stali bezcenným zdrapom papiera.
O vzniku monopolov pod vplyvom štátu by som vedel rozprávať veľmi dlho. Faktom je, že napr. v Anglicku sa ekonomika skoncentrovala až po zavedení nezmyselného daňového systému, aktívnej fiskálnej politiky a výrazného protekcionizmu. USA detto. V Nemecku slobodný trh nikdy nebol, ergo Nemecko bolo oddávna monopolzované. Atď. Jediný, kto vytvára monopol, je štát. Na voľnom trhu sa monopol naozaj nemôže udržať. Aspoň nie v prípade, keď si to spotrebitelia "neprajú". Kvázimonopolný zisk je dobrým lákadlom pre konkurenciu a vstup na trh môže obmedziť jedine štát.

"Stat a kapitalizmus sa velmi potrebuju."
Štát a kapitalizmus sú opozitá.

"Sukromny sektor sa ide len tak potrhat o statne objednavky. A ked pride kriza (ako napriklad teraz v USA a VB), banky a financne ustavy prosikaju stat, aby ich zachranil. A dobrotivy stat to pre ne urobi – skupi dlhy narobene ich slobodnym financnym spekulantstvom, cim sa sukromne dlhy stanu dlhom narodnym a dlhom kazdeho obcana."
No a presne toto je to, čo by štát nemal robiť. Keď už spôsobí krízu, aspoň by ju nemal prehĺbovať (a odďaľovať do budúcnosti s oveľa katastrofálnejšími následkami, ale to nás už nemusí trápiť, to už nebudeme pri moci). Podnikatelia sa vždy budú trhať o štátne objednávky. A preto im to štát nesmie dopustiť. Čo je to za kapitalizmus?
Socializmus bez štátu nemôže fungovať. Ale to by malo byť dosť zrejmé. Socializmus je predsa o riadení spoločenského a ekonomického života. Bez mocenského centra to nepôjde.

"To je zaujimave, z prednasok marketingovej komunikacie, na ktorych som vacsinou daval dost dobry pozor, som si zapamatal, ze pre profit je potrebne podnecovat ludi k spotrebe a vytvarat nove trhy."
Ako to neguje moje tvrdenia? Podnikateľ musí podnecovať spotrebu svojich produktov, ale tu ide aj o spotrebu investičnú (vo výrobe), ktorá je z makroekonomického hľadiska investíciou. A práve investície sú vyjadrením transformácie úspor na reálnu akumuláciu kapitálu. Tie sú zdrojom pokroku, a nie (finálna) spotreba na úkor úspor.

"Prirodna katastrofa podporuje ekonomiku tak, ze vytvara rekonstrukcne prilezitosti pre sukromny sektor."
Hej, vyzerá to tak. Na prvý pohľad. Čo je dobré na tom, že prídem o strechu nad hlavou? Už to samo osebe znamená záporný ekonomický rast. Veď sú ničené materiálne hodnoty! Ale ekonomický rast sa nedá vyjadriť cez nejaký kvantitatívny ukazovateľ GDP. Iste, škody sa musia odstrániť, postavím si novú chalupu, ale tá mi nespadne z neba. Takto by som mal chalupy dve, alebo jednu a dve autá. Je to obnovovacia investícia, nie čistá. Okrem toho, zdroje v ekonomike sú obmedzené, rekonštrukcia niečoho zničeného znamená, že boli použité zdroje, ktoré mohli byť použité na niečo skutočne produktívne (v netto vyjadrení), a nie na odstraňovanie škody. Množstvo využiteľných produkčných faktorov sa nezmení, tie sa len presunú.

"Vojnou nedotknuta krajina moze ekonomicky rast exportom pre vojnou znicenu krajinu."
Z globálneho hľadiska nejde o ekonomický rast.

"Este aj na zakladoch trhoveho hospodarstva na strednej skole sa dozviete, ze inflacia je monetarny fenomen, v kratko- a dlhodobom casovom obdobi tvarovany relativnou elasticitou miezd, cien a urokovymi mierami."
Iste, a podobných poloprávd sa dozvieme na kurzoch viac. To s tou úrokovou mierou je tautológia - tá miera predsa závisí od monetárnej politiky. Platí staré známe Friedmanovo "Always and everywhere, inflation is a monetary phenomenon".
Zvýšené náklady podnikateľov (napr. vyššie mzdy) sa nemajú ako do cien výstupu pretransformovať, tu ide o nepochopenie princípu cenotvorby. Keď sú tí podnikatelia takí nenažraní a hlavným motívom je zisk, prečo tie ceny nezvýšili už dávno, ale čakali na vyššie náklady?
Ale zas, pravdou je, že krátkodobo sa aj vyššie mzdy môžu prejaviť v cenách - podnikatelia sú už raz takí. Snáď sa budú snažiť pokryť vyššie náklady vyššou cenou, ale po čase zistia, že zmenené náklady nijako neovplyvnili elasticitu dopytu ani ďalšie parametre trhu a ceny budú musieť v budúcnosti rásť pomalšie ako bez tohto "šoku". Teda aspoň ak podnikatelia nechcú prísť o zisky. Rast miezd teda z dlhodobého hľadiska nemôže byť príčinou nárastu cien spotrebných statkov. Rozhodne nemôže byť zdrojom permanentnej inflácie.

"Vy musite mat asi iba minimalne, ak vobec nejake ekonomicke vzdelanie, pretoze vyssie sa vam podarilo doslova priklincovat hned niekolko uznavanych postulatov ekonomickeho rastu a podstaty trhovej ekonomiky. To by aj zodpovedalo otazku, preco su najhorlivejsimi obdivovatelmi kapitalizmu prave narodnohospodarski diletanti."

LIBERTARIAN sa ma tiež pýtal, že som asi nemohol študovať na VŠ tie často nezmyselné a nelogické teórie, ktoré sa produkujú za účelom ospravedlniť štátne intervencie za každú cenu. Tie od reality vzdialené, redukcionistické a sofizmatické modely okorenené matematickým balastom, aby dostali lesk exaktnosti.
Nuž - áno, študoval som mainstreamovú ekonómiu. A s potešením musím oznámiť, že som zistil, čo je to skutočná ekonómia.

Je pritom frapantné, že málokto z profesorov sa v tom etatistickom zhone pozastaví nad tým, či to, čo učia naozaj dáva zmysel. Či je napr. rozumné žiačkov obťažovať krivkami agregátneho dopytu a ponuky, ktoré sú úplne nezmyselné, nedávajú logiku a nie sú použiteľné ani len pre didaktické účely. A či sa pomocou ekonometrických modelov naozaj dajú vypočítať "optimálne toky verejných financií". A či je Nashova rovnováha tým najvhodnejším vyjadrením oligopolnej situácie. A či sa vôbec dá "vypočítať" ľudské konanie. Aj matematický neoklasik Pareto si na sklonku života uvedomil, že celý matematický prístup je pre ekonómiu nevhodný až nezmyselný. A tvrdil to aj Morgenstern a ďalší, ktorí dostali rozum.
Domnievam sa, že trhovej ekonomike rozumiem lepšie, ako hociktorý metrofanatik. Nobelovu cenu nedostávajú ekonómovia, ale matematici. Zdá sa mi to choré.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.