
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

12-01-2008 Juraj Brecko Kultúrna vojna verzia pre tlač

Ako čeliť multikulturalizmu?

Multikulturalizmus je jednou z vážnych výziev našej doby. Ako mu čeliť a vyvarovať sa deštruktívnych následkov, ktoré so sebou prináša? Juraj Brecko prináša odpoveď, inšpirovanú príbehom Ježiša Krista a samaritánky.

Reakcia na príspevok

RE: K pontifovi

autor: tralos

pridané: 21-01-2008 20:49

Vsak aj pisem, ze cerpam z Feyerabenda, ze ako ty hovoris "cital som". Ale aspon uvadam relevantny zdroj- filozofa, ktory sa stal dovodom protestov voci papezovi. ze?

Ak zvysku: skolstvo- Feyerabend tvrdi, ze rozhodnut ma v prvom rade rodina. Zastava sa povodnych kultur a kritizuje odosobnenost vedy. Vedci a uradnici, ktori zvacsa urcuju ucebne osnovy, nemaju podla Feyerabenda vyhradne pravo urcit, co je pre dieta dobre.

Dalej, to ze prirovnavas vypoved knaza k prikladu s vedcom, ktory sa odkloni od vseobecne akceptovanej vedeckej interpretacie, vlastne hovori toto: ak knaz porusi DOGMU VIERY, je za to perzekuovany. Myslim, ze pre vedcov tvoj priklad nebol prave najpozitivnejsi, porovnavas PREHRESOK VOCI dogme viery S AKOZE OBJEKTIVNOU PRAVDOU VEDY. Robis z vedy subor dogiem, ktore su akoby svate a ktorych prekrocenie je akoby hriech. Viera sa totiz netaji tym, ze je dogmaticka, veda o sebe tvrdi opak.

Ked sa inak odvolavas na pragmatizmus, Rorty v jednej eseji, tusim je to Veda ako solidarita, hovori, ze by bolo chybou nahradzat knaza vedcom bez ohladu na nazor, aky maju ludia na sekularizaciu spolocnosti.

A v com vidi Feyerabend tu vedu, ktora o sebe tvrdi vyzsie uvedene? Hovori o pozitivizme, o posadnuti metodou, o uprednostnovani vedeckej interpretacie pred nevedeckou za kazdu cenu. Napriklad, ak sa z viery ci z kultury urobi iba sociologicky fenomen, ak sa kvalitativne faktory zacnu vytlacat v domneni, ze relevantne su len kvantifikovatelne veliciny.

Citat:
"K velmi skodlivym dolsedkom vedie chybne presvedcenie, ze iba rozumne a pochopytelne, alebo dokonca len vedecky dokazane nalezi k trvalemu vedeniu ludstva. Tento nazor povzbudzuje vedecky osvietenu mladez, aby hodila cez palubu ohromnu zasobu vedenia a mudrosti, ktore su obshiahnute v tradiciach kazdej starej civilizacie a v uceniach velkych svetovych nabozenstiev." (159)

Feyerabend sa na ludsky zivot diva z inej perspektivy nez dnesna veda:"Biblia je mnohonasobne bohatsia na poucenie pre ludstvo nez cokolvek, co by mohlo pochadzat z vedy. Vedecke vysledky a vedecky etos- pokial nieco take existuje- su proste prilis slabunke zaklady pre zivot hodny zitia..." (159)

Povodna tema vsak bola o Galileovi, a v tomto je Feyerabend rozhodne presvedcivy, Galileo nemal v rukach jasne dokazy, hovoriace v prospech svojej teorie. Preto Feyerabend tvrdi, ze sud s nim bol vedecky korektny.

romco

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.