ISSN 1335-8715

27-11-2007   Marián Šarkőzy   Ideológia   verzia pre tlač

Každý môže byť superstar

Jedna vec nám v „komunistických“ úvahách uniká. Nachádza sa mimo radov pred obchodmi a devízových prísľubov. Ako niekto mohol mať rozkoš z toho, že v obchodoch nič nebolo? Nikto z toho samozrejme pasiu nemal. Išlo o iný typ pôžitku a ten pretrval, ba dokonca dnes kvitne ešte košatejším kvetom, čo ma vedie k názoru, že mnohí mladíci, ktorí sa čudujú ako bol komunizmus možný a ťukajú si na čelo by boli vzornými zväzákmi.

Reakcia na príspevok

RE: OT - Lord Acton v Prahe!! + nová encyklika Spe salvi
autor: Tomáš Krištofóry
e-mail: t.kristofory@centrum.cz
webstránka: http://kristofory.blog.sme.sk
pridané: 03-12-2007 17:41


Ja nepotrebujem nič zastierať. V sociálnej náuke Cirkvi sa vyznáš lepšie ako ja. Ja len tvrdím, že sociálna náuka Cirkvi sa nevyvíja vo vákuu, ale čerpá a reaguje na spoločenskú situáciu a teórie, ktoré realitu ovplyvňujú. Benedikt XVI. nie je výnimkou. Napísal viacero štúdií o ekonómii, v ktorých nečerpá ani tak z Písma a dokumentov Cirkvi, ako predovšetkým z Petra Koslowského. Naviac: Benedikt XVI. sa s obľubou prehrabáva v histórii filozofie a hovorí o konkrétnych vplyvoch konkrétnych náuk. Je isté, že encykliky nie sú primárne filozofické rozpravy, ale mravoučné zásady.

Len pre objasnenie: to ovplyvňovanie nechápem ako nejaké slobodomurárstvo, ale ako normálny fakt, že "nikto nie je ostrov". Nedávno som sa dozvedel, že niekdajší spišský biskup Bélik (biskupom 1824 - 1847) okrem toho, že bol biskupom, bol tiež presvedčeným Slovákom (v seminári na Sp. Kapitule sa do 40-tych rokov 19. storočia vyučovalo po slovensky), bol priateľom Antona Bernoláka a bol aj osvietencom. Toľko o ňom pedagóg KU v Ružomberku Peter Olexák.

Späť ku Koslowskému. Ak má Koslowski konferenciu o Hayekovi, mal by mu rozumieť. Aspoň slušnosť si to žiada. A ďalšia vec, ja sa nesnažím redukovať encykliky na nejaké vplyvy. Pápeži však celkom zjavne čerpajú okrem Zjavenej pravdy aj z istých filozofov a vedcov a z iných naopak nečerpajú.

Imaginárne rozšírenie chudoby v 19. storočí nemôže byť ďalším z argumentov (prvým často argumentuješ Ty, že prvý liberál bol diabol) proti kapitalizmu, preto, lebo táto predstava sa rozšírila len medzi katedrovými kontinentálnymi učencami na univerzitách, a nezakladala sa na pravde, pričom zastávanie tohto názoru bolo považované za kritérium spoločenskej pravdy v celom spektre - od Marxistov, sociálnych demokratov, agrárnikov, konzervatívcov, korporativistov a zástancov odborov až po katolícku Cirkev - s výnimkou zopár anglosaských liberálov.

Áno, výkonná ekonomika je sekundárnym cieľom človeka, lenže tu nejde len o nejaké pretáčajúce sa doláriky v očiach kapitalistov. Ako ekonóm viem, že ekonomický systém je v prvom rade komunikačným systémom, je systémom, ktorý v každom okamihu zahŕňa, racionalizuje, zužitkováva a sprostredkuváva všetky, aj tie najmarginálnejšie informácie v mysliach ľudí o ekonomických statkoch. Ekonomický systém v každej sekunde zahrňuje všetkých ľudí celého sveta a všetkých dejinných dôb doteraz. Kapitalizmus je paradoxne tým najspoločenskejším spôsobom života, aký je v ekonomike možný, spája všetkých ľudí. Nie je to síce kresťanské communion, avšak iné ekonomické systémy dávajú katolíckemu pohľadu obmedzenejšie možnosti integrovania do spoločnosti. Teda už z podstaty je kapitalizmus antiindividualistický (v zmysle, ako pojem individualizmus chápe Cirkev) a v cirkevnom zmysle antisubjektivistický (akákoľvek falošná predstava o vzácnosti zdrojov - i nemonetárnych, teda duchovných), akonáhle sa ukáže ako falošná, má silnú tendenciu byť eliminovaná konajúcimi jednotlivcami a spoločenstvami.

Keby si poznal teóriu imputácie, poznal by si aj spôsob, akým sa tieto relevantné informácie dostávajú späť k ich prvotným nositeľom a že prinášajú úžitok jednotlivcom i spoločenstvám presne v tom pomere, v akom slúžia potrebám iných.

Ak tvrdíš, že Aristoteles ani Sv. Tomáš kapitalizmus nepoznali, ako môžeš zároveň tvrdiť, že "Sv. Tomáš celkom jasne zavrhoval toľko prvkov kapitalizmu, že je to až smiešne sa tu o tom dohadovať"? Skrátka to domýšľaš za neho. Vieš oveľa lepšie než ja, že Sv. Tomáš bol poradí kňazom, teológom, filozofom, právnym vedcom - ekonómia v jeho dobe ešte ani neexistovala. Ako potom mohol zavrhovať neexistujúci systém, o ktorom neexistovala veda ani iná zmienka, to mi naozaj nie je známe.

Vedomý si tohto všetkého, ako angažovaný katolík by si mal navrhnúť nejaké ekonomické a politické riešenie - aplikáciu katolíckej sociálnej náuky. Pokrytectvá a sebectvo za kapitalizmu iste existujú, existovali však a budú existovať za všetkých známych spoločenských systémov. Od hriechu nás môže oslobodiť jediný osloboditeľ - Kristus, a to na konci časov.

Povedz mi, ako chceš nahradiť infromácie objektivizujúci kapitalistický mechanizmus (fungujúci kvôli konajúcim jednotlivcom, ktorí zapĺňajú rôzne medzery na trhu - i keď aj toto objektivovanie nie je dokonalé, pretože to závisí na konajúcich jednotlivcoch, z ktorých niektorí nekonajú aj keď majú silnú motiváciu - tak je to často aj v náboženskom živote)? Každé ďalšie obmedzenie obchodu ochromí tento informačný a zospoločenšťujúci mechanizmus. Tu môžeš tvrdiť, že liberalizmus je naviazaný na relativizmus, že ľudia sa môžu rozhodnúť pre drogy či pornografiu. A čo sa dosiahne zákazom pornografie? Jej ilegalizovanie, dostane sa na čierny trh, potenciálne tržby sa zvýšia a tým motivácia bezcharakterných podnikateľov vstúpiť do odvetvia. Aký účinný prostriedok dokážeš uplatniť, okrem náboženskej a morálnej argumentácie?

Hlúposť, neangažovanosť a promiskuita nie sú výsadou kapitalizmu - aj za socíku to existovalo, a aj predtým. Veď sa pozri katolíckym personalistickým pohľadom na Ťapákovcov od Timravy, alebo postavy v diele Tri gaštanové kone Margity Figuli! O čom sú staré slovenské piesne a spevy? Mnohé majú erotizujúci charakter. Úcta k autorite? Keď zemepáni na Zemplíne v roku 1830 chlórovali (chlórovanie - aký to hnusný výdobytok kapitalizmu!) vodu v studniach proti cholere, vo svojej hlúposti sa vzbúrili, lebo si mysleli, že ich chcú otráviť. Ani Štúr o nich nemal romantické predstavy, kritizoval ich nízkosť ducha. Hovor o alkoholizme a vulgarizme poddaných roľníkov za doby Štúra, z ktorých desaťtisíce pomreli hladom, akonáhle bola neúroda (ako v roku 1847).

Sekularizmus? Napíšem to v Hayekovom duchu len krátko: Kedykoľvek liberalizmus prijíma sekularizmus, skĺzava k relativizmu a povedie to k jeho degenerácii v socializmus - práve systém súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov je potrebné obhajovať z najvyšších - náboženských pozícií, ak sa má kapitalizmus rozšíriť - z dlhodobého hľadiska. Nekladiem kresťanstvo do služobnej pozície kapitalizmu. Tvrdím len, že súkromné vlastníctvo - a zvlášť súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov by nikdy nevzniklo, ak by nebolo vynucované z absolútnych pozícií. Je totiž pochopiteľné, že najprv vznikla distributívna spravodlivosť - v kmeňoch, kde sa podľa distributívnej spravodlivosti nutne rozdeľovala potrava i udeľovali tresty. A distributívna spravodlivosť musela vzniknúť ešte pred účelovým vedomím a konaním (pretože je predstavuje spoločnú vôľu a spoločný cieľ). No a po vzniku účelového vedomia ľudia zistili, že medzi nimi platia pravidlá distributívnej spravodlivosti, ktoré si sami nedali (resp. o tom nevedeli, keďže ešte nereflektovali), pričom linearita týchto pravidiel implikovala ich nekončnú platnosť a vedeli, že oni sami sú koneční a že si nemohli dať sami zákon s nekonečnou platnosťou, a tak ľudia bez prítomnosti účelového vedomia a vôle "stvorili" náboženstvá. Distributívnej spravodlivosti sa tak dostalo absolútnej obhajoby. Keď si však chceli predstavitelia rôznych kmeňov medzi sebou niečo vymeniť (obchodovať), distributívna spravodlivosť zrazu nebola uplatniteľná. Jednoducho platí to, čo povedal klasik: "Mnoho vecí, ktoré ľudia pokladali za správne, prestali časom robiť, lebo sa ukázali byť neekonomické." Tak sa postupom času v náboženstvách presadila komutatívna spravodlivosť - kde sa nepresadila, to náboženstvo a s ním i jeho spoločnosť - zanikli. To evidentne nie je prípad kresťanstva. Aby bol záver jasný, objektívny mravný poriadok (ako podmnožina katolíckeho mravného poriadku) v kapitalizme existuje v podobe absolútneho dodržiavania sľubov a zmlúv, absolútneho rešpektovania súkromného vlastníctva, jeho prvotného získania a jeho prenos dohodou. Toto bol kameň úrazu Klausovej privatizácie - medzi Dzurindovými privatizáciami by sa tiež našlo zopár príkladov. Aby sa komunikačný systém zahrnujúci informácie všetkých ľudí plne rozvinul, nestačí chcieť mať dobrú políciu, ktorá by vynucovala dodržiavanie súkromného vlastníctva (výrobných prostriedkov - napr. privatizovaných podnikov). Nestačí nastaviť systém tak, "aby sa neoplatilo kradnúť". V amorálnej postsocialistickej dobe, kedy je univerzálnym anikatolícke heslo "ak nekradneš, kradneš svojej rodine", je obzvlášť potrebné poukazovať na to, že jednoducho "NEPOKRADNEŠ". Áno, nesmieme zostať pri komutatívnej spravodlivosti, nemusím tu citovať klasikov, aj keby som mohol. Komutatívna spravodlivosť je koreň ľudstva, (dobrovoľná) distributívna spravodlivosť je kvetom, ktorý sa nám páči, a pre ktorý kresťanov obdivovali aj zarytí nepriatelia, akým bol Julián Apostata.

Distributívnu spravodlivosť a siete praktickej kresťanskej lásky je potrebné intenzívne budovať v každom čase, tak, aby neboli v rozpore s primárnou komutatívnou spravodlivosťou. Obe spravodlivosti sú osobné a sú príležitosťou budovať communiá, obe vyžadujú konkrétny čin, žiadna sa neudeje od politického rysovacieho stola bez činu človeka.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2018 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group