ISSN 1335-8715

27-11-2007   Marián Šarkőzy   Ideológia   verzia pre tlač

Každý môže byť superstar

Jedna vec nám v „komunistických“ úvahách uniká. Nachádza sa mimo radov pred obchodmi a devízových prísľubov. Ako niekto mohol mať rozkoš z toho, že v obchodoch nič nebolo? Nikto z toho samozrejme pasiu nemal. Išlo o iný typ pôžitku a ten pretrval, ba dokonca dnes kvitne ešte košatejším kvetom, čo ma vedie k názoru, že mnohí mladíci, ktorí sa čudujú ako bol komunizmus možný a ťukajú si na čelo by boli vzornými zväzákmi.

Reakcia na príspevok

RE: OT - Lord Acton v Prahe!! + nová encyklika Spe salvi
autor: Tomáš Krištofóry
e-mail: t.kristofory@centrum.cz
webstránka: http://kristofory.blog.sme.sk
pridané: 03-12-2007 11:11


Peter, možno by si mohol vedieť, že v ekonomickom myslení pápeža Benedikta XVI. najviac ovplyvnil Peter
Koslowski, ktorý zďaleka nie je ekonomický liberál, ale skôr sociálne-trhovo orientovaný ekonóm. Profesor Koslowski viedol konferenciu o Hayekovi v Neuwaldeggu vo Viedni minulý rok. Bol tam aj Lukáš Krivošík. Škoda, že si tam nebol. Koslowski Hayeka evidentne nepochopil, i keď ho čítal. Koslowského ekonomické myslenie je plné rozporov. Ako pozerám, zrejme sa hlásiš k distributivistom v ekonomickom myslení (Ja viem, že si katolík, a že aj v ekonomickom myslení si katolík, no pre život ekonomiky a politiky sa každý kloní k tej či onej ekonomickej škole - a nie vždy si toho je človek vedomý).

Názory ľudí na politiku a ekonomiku sú často determinované NÁZORMI, ktoré ľudia kdesi počuli a zvnútornili si ich do (voličských) preferencií. Lev XIII. tvrdil, že za kapitalizmu 19. storočia nastalo "nahromadenie bohatstva v rukách malého počtu ľudí a veľké ROZŠÍRENIE chudoby" (zvýraznené mnou).

Tak sa pozrime na fakty:
rok 1800 a vždy predtým - novorodenecká mortalita vyššia než > 25% (každé štvrté dieťa zomrelo do roku).

rok 1900 - novorodenecká mortalita v kapitalistických štátoch - do 5%

REÁLNA MZDA všetkých príjmových kvantilov vo Veľkej Británii vzrástla za 19. storočie 4x (v Uhorsku asi 2,5x).

Kapitalizmus vytvoril proletariát - ale nie tým, že zdieral predtým bohatých robotníkov (bohatí naozaj neboli, ak bola neúroda a hlad, oni prví pomreli), ale práve tým, že im umožnil sústrediť sa na prácu v priemysle a čoraz viac i v službách - a nebyť odkázaný na prácu v poľnohospodárstve.

Kde sa neobchoduje a nerozvíja kapitalizmus, tam je robotník a živobytie jeho rodiny odkázané na svoje obrábané pole, prípadne panské. Zvýšením produktivity práce v poľnohospodárstve sa dokázalo uživiť 4x viac ľudí, a to napriek tomu, že počet i percento pracovníkov v poľnohospodárstve rapídne klesol. Ak tvrdím, že kapitalizmus vytvoril proletariát, tvrdím to v tom zmysle, že mu umožnil prežiť. Deti zomierali čoraz menej a boli čoraz lepšie vyživované.

Áno, chudoba bola. Iste si pamätáš ten demagogický obraz manchesterského predmestia plného smogu a tlačiacich sa rodín v biednych malých bytoch plných špiny, ktorý sa vyníma v každej povinnej učebnici dejepisu na základnej škole. Tí manchesterskí robotníci by boli 50 rokov predtým s ich príjmom (po odrátaní inflácie) boháčmi. Tu nejde len o príjem, ale i o lepšiu zdratovnú starostlivosť a lepšiu výživu, i ošatenie. Chudoba je otázkou merítka, no liberáli nepopierajú, že chudoba v 19. storočí bola. Rezolútne však odmietajú, že by sa v 19. storočí chudoba rozšírila. Nerozšírila sa, naopak sa potláčala, najviac v kapitalistických krajinách. A práve tým, že vývoj v kapitalistických krajinách ukázal, že chudoba nie je nevyhnutná, ukázal, že existujúca absolútna chudoba je škandalózna. Bola škandalóznou pre Leva XIII., a právom. Ľudia už poznali, ako národy vyviesť z krajnej biedy.

Liberalizmus 19. storočia dokázal veľa, stále však primálo na to, aby kultúrne zvíťazil. Málo reflektoval kultúru, málo prijímal náboženstvá, málo počúval hlasy prvých lastovičiek dobrovoľných odborov. Zrejme to nevieš, ale toto na liberalizme 19. storočia kritizoval aj Hayek. Bolo možné urobiť viac, omnoho viac.

Ak Lev XIII. nevidel prínosy liberálneho kapitalizmu 19. storočia, bolo to z dvoch dôvodov - že sídlil príliš ďaleko od Veľkej Británie v nekapitalistickom Taliansku, kde liberalizmus automaticky znamenal anticirkevný postoj. Druhým dôvodom je vplyv, ktorý mal "železný zákon minimálnych miezd" Davida Ricarda, a Malthusova vidina preľudnenia, ktoré u kontinentálnych ekonómov drvivou väčšinou zabili zmysel pre nadčasové rozumenie ekonómie. A práve kontinentálni ekonómovia boli tým podvedomým zdrojom, ktorý doviedol Leva XIII. k napísaniu textu, že nastalo rozšírenie chudoby. Je dobré, že napísal Rerum novarum, problém vykorenenia más existoval a Cirkev to nemohla ignorovať. Ekonómia má niekedy pokušenie k spasiteľským sklonom. Je dobré, že Cirkev rázne vždy zakročí proti absolutizovaniu istého poznania istých vied, rozum poterbuje očistu vierou, to je v poriadku. Bolo potrebné zakladať dobrovoľné odbory, ako to požadoval Lev XIII., a nie povinné odbory, ako ich pozná 20. storočie. Bolo potrebné rozvíjať, a nie zabíjať dobrovoľnú solidaritu. Ak do nástupu Bismarcka priemerne 10% príjmov sledovalo na účty charite, v "sociálnych" systémoch v 20. storočí a pokryteckej povinnej kvázisolidarite klesla dobrovoľná solidarita na 1% z príjmov.

A na záver, netvrdím, že sociálna náuka Cirkvi je to isté, čo diela Michaela Novaka. Ja som katolík. Sociálna náuka Cirkvi je prvoradá. V praxi môžeš byť distributivista, ja budem radšej navrhovať ekonomické riešenia, aké navrhuje Michael Novak. Ani Novakove návrhy nie sú bezproblémové, ani tie distributivistov. K absolútnemu poznaniu na zemi nedospejeme. Dovtedy nám sociálna náuka Cirkvi všetkým nastavuje potrebné mravné zrkadlo.

A po ďalšie, kapitalizmus ako taký je systém súkromného vlastníctva. To vyžaduje komutatívnu (výmennú) spravodlivosť. Tento koncept pochádza od Aristotela a skrze Sv. Tomáša Akvinského sa dostal až do Katechizmu a potvrdzuje to v Rerum novarum aj Lev XIII. V katechizme sa píše: "Bez výmennej spravodlivosti nie je možná nijaká iná forma spravodlivosti."

Ak sa niekde hľadá spravodlivosť, tak podľa Katolíckej cirkvi sa musí vynucovať predovšetkým zmluvná spravodlivosť.

Keby si liberalizmom chápal to, čo ja, tiež by Ťa bolelo, keď Mons. Tondra v kázni odsúdi liberalizmus - bolelo by Ťa to preto, že on rozumie liberalizmom niečo iné ako ja. Naviac, na návšteve Ad limina apostolorum naši biskupi hovorili o negatívach liberalizmu v našej spoločnosti, zatiaľčo Benedikt XVI. pre kritiku tých istých tendencií nepoužil termín liberalizmus, ale "relativizmus", "sekularizmus", "konzumizmus", "subjektivizmus". S týmto tvrdením Benedikta XVI. súhlasím, hneď vysvetlím, čo je jedným z dôvodov tohto súhlasu.

Ak tvrdíš, že prvý liberál bol diabol, pretože sa vzoprel objektívnemu mravnému poriadku, potom tvrdíš len to isté, čo v inej rovine tvrdil Hayek : "Trvalou chorobou Západu je vzbura indivídua proti celku." Je tu objektívny morálny poriadok, a jednou z jeho súčastí pre život na zemi je výmenná spravodlivosť.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2018 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group