
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

27-11-2007 Marián Šarkőzy Ideológia verzia pre tlač

Každý môže byť superstar

Jedna vec nám v „komunistických“ úvahách uniká. Nachádza sa mimo radov pred obchodmi a devízových prísľubov. Ako niekto mohol mať rozkoš z toho, že v obchodoch nič nebolo? Nikto z toho samozrejme pasiu nemal. Išlo o iný typ pôžitku a ten pretrval, ba dokonca dnes kvitne ešte košatejším kvetom, čo ma vedie k názoru, že mnohí mladíci, ktorí sa čudujú ako bol komunizmus možný a ťukajú si na čelo by boli vzornými zväzákmi.

Reakcia na príspevok

RE: Jozo Raz

autor: msarkozy

e-mail: marian.sarkozy@zoznam.sk

webstránka: http://sarkozy.blog.sme.sk/

pridané: 30-11-2007 20:39

Ja nechcem aby sa Ráž prispôsoboval mojim názorom - silne pochybujem, že číta prave spektrum. Ja sa snažím pochopiť, čo ho na komunizme priťahovalo a prečo tvrdí, že to bol ľudskejší systém ako dnešný. Podľa mňa tu vidno, že pôsobí ešte niečo iné ako ekonomický záujem - je to predsa bohatý a úspešný človek. A dobrým príkladom prečo pociťujeme ostalgiu je fenomén kontajnerových show. Podľa mňa by sa do týchto predstavení hlásilo veľa ľudí aj bez šance na výhru - takej show sa účastnili aj bohatí ľudia u ktorých táto motivácia odpadá. Komunizmus každého povinne zatiahol do takeho kontajnerového predstavenia - volalo sa to kolektív a človek sa povinne zúčastňoval na práci kolektívu a kolektív mal právo posudzovať a sledovať jeho názory a súkromné aktivity. Toto istým ľuďom pripadá ako to humánne na komunizme. Všimnime si, že Adela Banášová sa lúči s vypadnutým adeptom na superstar, akoby sa lúčila s členom rodiny, ktorý odchádza na 10 rokov na Sibír a nikomu to nepripadá falošné. Sú ľudia ,ktorí by dali neviemčo za to , aby stratili súkromie a nechali sa zavrieť s úplne cudzími 10 timi ľuďmi do kontajnera a pozorovať a nakoniec sa dojemne s tými ľuďmi lúčia - lebo majú pocit, že v kontajneri im bolo skvele a je im ľúto, že sa tam už nevrátia - títo osamelí ľudia cítia presne to, čo nazývame ostalgiou - je to smútok za falošnými vynútenými citmi. Dovolím si povedať, že takéto city a priteľstvá sú opakom skutočného priateľstva, ktoré predpokladá vzájomnú úctu a právo na súkromie.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.