
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

14-12-2006 Fernando Santiago Komentáre verzia pre tlač

Mrazivá pravda o Chile za vlády Salvadora Allende

V šedesátých letech, za vlády prezidenta Eduarda Frei Montalva, se chilská společnost velmi zpolarizovala. Levice se začala chovat mnohem agresivněji, vytvářela komunistické bojůvky a i jinak podporovala extrémní násilí. Přitom něco takového do té doby Chile nepamatovala, tato země byla tradičně demokratická a stabilní. V roce 1970 ve volbách zvítězila s 36% hlasů Lidová jednota socialisty Salvadora Allende Gossense, tvořená Socialistickou stranou, Komunistickou stranou, Radikální stranou, Křesťanskou levicí a Lidovým hnutím akční jednoty (MAPU).

Reakcia na príspevok

RE: Pokracovanie

autor: Peter Surda

e-mail: surda@shurdix.com

webstránka: http://www.shurdix.com

pridané: 16-12-2006 21:59

> Odsudia ma za snahu organizovat sa v zaujme
> zabezpecenia bezpecnosi a slobody, odsudia ma, ze
> nedokazem akceptovat utopisticke predstavy ako nieco,
> co je pre mna a realny zivot uzitocne, co je do neho
> premietnutelne a ze vysledkom o ich aplikaciu moze byt
> len nezamyslany opak toho, co deklaruju ze by malo byt?
Zacnem tak trocha od konca. Ak vezmeme bezpecnost a slobodu ako ciel, tak povazujem prave predstavy o demokracii ako utopicke. Uz som sa to parkrat pokusal vysvetlit, asi nie dostatocne zrozumitelne.

Co je to bezpecnost? Je to sluzba, pretoze ludia su jej spotrebitelmi, a ludia su jej poskytovatelia. Tak je to v kazdom statnom usporiadani aj v anarchii. Neexistuje len jedna jedina bezpecnost, ale ma mnoho roznych kategorii a podob, a kazdy ma na nu ine poziadavky, podla toho, ake ma preferencie riskovat, aky velky majetok ma, aku velku zodpovednost musi niest, a tak dalej. To znamena okrem ineho, ze absolutna bezpecnost neexistuje, podobne ako neexistuje ani absolutne vzdelanie, zdravie alebo sytost.

Prave kvoli viacrozmernosti bezpecnosti sa casto neda jednoznacne hovorit o "lepsej" a "horsej" bezpecnosti. Nie je ani mozne povedat, ze nejaka uroven bezpecnosti je potrebna na prezitie alebo fungovanie vztahov, pretoze ludstvo je ocividne stale nazive, teda prezilo aj casy, ked takato sluzba este neexistovala (napriklad v davnych dobach zaciatkov civilizacie), a prezilo aj doby, ked bola statom/panovnikom poskytovana bezpecnost mala. Dalo by sa dokonca zajst este dalej a povedat, ze prave staty (myslene vseobecne ako opak anarchie) su tymi hlavnymi siritelmi nasilia, ci uz na vlastnom obyvatelstve alebo obyvateloch inych, "nepriatelskych", statov.

V predchadzajucich odstavcoch som sa snazil poukazat na to, ze neexistuje nejaky zrejmy rozdiel medzi bezpecnostou a inymi sluzbami a produktmi. Zrejme sa zhodneme na tom, ze moznost poskytnut ludom bezpecnost je velmi dolezita, podobne ako je velmi dolezita moznost poskytnut ludom ine sluzby a produkty, ako napriklad, jedlo, ubytovanie, vzdelanie, zdravotnictvo. Civilizacia je totiz charakterizovana prave tym, ze si clovek nemusi vyrobit/poskytnut vsetko sam, ale mozu mu to poskytnut ini ludia. Ako im to vsak poskytnut?

Bezpecnost je treba poskytnut trhom prave preto, lebo je velmi dolezita. Libertariani vo vseobecnosti tvrdia, ze trh je schopny lepsie uspokojit ludske potreby ako stat. Preco? Dovody su rozne, mne sa najviac pacia ekonomicke. Motivacia ludi poskytovat sluzby je ovplyvnena jednak spotrebitelmi, druhak konkurenciou. Bez oboch tychto prvkov ponuka degeneruje. Spotrebitelia urcuju smer, konkurencia mantinely. Monopolista s povinnymi spotrebitelmi nema ani jedno, ani druhe. Teda nielenze nie je motivovany (co by sa aspon teoreticky dalo kompenzovat formalnymi pravidlami, napriklad demokracia alebo nabozenstvo), ale hlavne NEVIE, co a ako ma poskytovat. Ekonomicke javy, napriklad vzacnost statkov, su vyradene z prevadzky, monopolista je hluchy a slepy, a reaguje primarne na vnutorne impulzy, ako ideologia, korupcia, lobyzmus, a tak dalej. Tieto ho pochopitelne niekam vedu, ale s uspokojenim potrieb spotrebitelov to ma pramalo spolocne.

V prospech monopolu niektori namietaju napriklad moznostou lepsieho vyuzita prostriedkov pri geografickej koncentracii. Podla mna priklady monopolov z oblasti energetiky, telekomunikacii a lietadlovej dopravy ukazuju, ze to tak nie je, a mnou opisovane javy su silnejsie.

Spomeniem aj druhu vec, ktoru si uvadzal: slobodu. Sloboda nie je sluzba, je to charakteristika medziludskych vztahov z hladiska iniciacie sily. Iniciacia sily umoznuje znizit naklady na dosiahnutie svojho ciela, na ukor druhych. Stat je vsak uz z definicie zalozeny na neslobode (i.e. iniciacii sily) a privilegovanej vrstve. Pochopitelne, privilegovani nie su jednotlivci priamo, privilegovane su funkcie. Napriek tomu vsak ich ocividne zastavaju ludia. A kedze ako som spominal, je jednoduchsie problemy riesit silou, existuje silna motiviacia tuto silu aj vyuzivat. Nielen ze existuje, je to samotnou podstatou statu, lebo prave potrebou iniciovat silu je stat zdovodnovany. Minimalny stat je teda neustale vystaveny vnutornej rozpoltenosti, musi chranit slobodu, ale zaroven najjednoduchsie sa to robi jej porusenim. Kvoli tomu je minimalny stat nestabilny, a bud sa rozrastie alebo rozpadne.

Z tychto dovodov musim teda skonstatovat, ze predstava o demokracii ako ceste k bezpecnosti a slobode ne nerealna.

S pozdravom,
Peter

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.