ISSN 1335-8715

27-10-2006   Tomáš Krištofóry   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Panslavisti sa mýlia - Ľudovít Štúr bol klasický liberál

Pani Sepešiová, ako aj ostatní obdivovatelia panslavizmu, úplne zrejme čerpá myšlienky tohto ideového prúdu od S. H. Vajanského a hlavne jeho inšpirátora Ľudovíta Štúra. Bude pre nich zrejme nepríjemným zistením, že zakladateľ tohoto, veľmi častého archetypu slovenskej kultúry mal v skutočnosti na mysli prednostne niečo úplne iné - politické, ekonomické a kultúrno-mravné oslobodenie Slovákov.

Reakcia na príspevok

RE: Argumenty?
autor: D
pridané: 07-11-2006 3:16


Prepac Tomas, nasiel som to az teraz, dal si si namahu, skusim na to odpovedat.

"Co sa týka Humboldta, Hayek ho casto spomína (Cesta do nevolníctva, PZS, Osudná domýšlivost). Humboldt postupoval rovnakým genetickým prístupom vo výskume jazykov ako Adam Smith v oblasti hospodárstva. Nieco o spolocenskovednom význame jeho knihy svedcí už jej názov: "O rozmanitosti stavby ludských jazykov A ICH VPLYVE NA ROZVOJ LUDSKÉHO RODU"

Dakujem za vysvetlenie, v tomto kontexte ho Mill nespominal, aspon som to nepostrehol. Nezostava mi nic ine, len sa na Humbolta pozriet dokladne. (o Humboldtovi u Hayeka viem)

"V tomto smyslu lze ríci, že božská prozretelnost se chová vuci svetu a jeho dení jako absolutní lest. Buh lidem neprekáží v jejich zvláštních zájmech a vášních, ale k cemu pritom dochází, je uskutecnení jeho zámeru, a to je neco docela jiného, než o co šlo tem, jichž pritom používá." (G. W. F. Hegel, Malá logika, § 209)

To je v poriadku. Ale toto uz nabera dost abstraktny vyznam a sam asi vies, kam prave tento moment posunuli marxisti.(tzv. "lavicova cast" nasledovnikov Hegela - samozrejme, z toho priamo vo vztahu ku Hegelovi nic nevypliva)

"http://www.profespubl.cz/index_soubory/hayek.htm ; http://nb.vse.cz/kfil/pavlik.ht... Ak máš slovenské vydanie Cesty do nevolníctva, Pavlík napísal doslov. Napísal doslov aj k Bohatstvu národov a Teórii mravných citov v ceštine a tiež 100 stranovy predslov k Bastiatovmu Co je videt a do není videt, dostupnom na internete www.libinst.cz (teraz nejako nefunguje). Odkaz na knihu Co je videt a co není videt nájdeš tu: http://www.konzervativizmus.sk/article.php?115... Tam Pavlík ukazuje, ako Bastiat súvisí s teóriou spontánneho poriadku. Opakujem, že TSP nie je výmyslom Hayeka."

Hayek ten pojem zaviedol.
Myslim, ze ju mam dvakrat, ale to vydanie, co mam po ruke je z roku 2001, len s Hayekovymi uvodnikmi a Pavlik je tam uvadzany ako predkladatel a autor doslovu.(A ten som necital, skusim to este dnes pred spanim zvladnut)

"O Gassetovej súvislosti s teóriou spontánneho poriadku cítaj http://nb.vse.cz/kfil/elogos/ethics/pavlik1-01.ht... a tiež môj clánok http://kristofory.blog.sme.sk/c/63208/Kto-je-vacsi-nepriatel-ludstva-Bin-Ladin-alebo-V...."

Vdaka za linky, V rychlosti som precital. Celkom ma zaujalo, ze Pavlik dospel ku tym istym zaverom vo vztahu Hayeka ku individualite resp. slobode ako ja. Trochu tam zaniklo filozoficke pozadie a konflikt, ktory z toho vypliva ku starsej liberalnej filozofii ale aj AK, ale nic zasadne tam nemozem vytknut resp. nemam s cim polemizovat.(Apropo, neciti sa Pavlik trochu sam medzi pomerne medialne a publikacne dobre postavenymi AK v CR a SK?)

"Snaží sa preto nadviazat lepšie vztahy kapitalizmu k náboženstvám."

Tak tento uhol pohladu nezdielam, na druhej strane ten dialog s nabozenstvom, uz len preto, ze v nom nachadza tolko ludi uspokojenie a naplnenie je viac ako ziaduci - napriek tomu, ze existuju mnohe konfliktne situacie. Odkaz nabozenstva je v mnohych smeroch hlboky bezpochyby a liberalizmus v nom moze najst v mnohych smeroch oporu aj ked niekedy zastreny cirkevnou realitou. Ci to plati opacne, to si nedovolim posudit.

Na druhej strane z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze aspirujuci knazi su zvacsa velmi rozhladeni co sa tyka filozofie a vzdelany a ze jeden rozhovor mi nepriamo pomohol preklenut niektore problemy, ktore som mal v tej dobe s pragmatizmom. Ale samozrejme, je otazka, co clovek ocakava od toho dialogu. Ak pochopenie a snahu rozumiet, tak v tomto smere nemam zle skusenosti. S cirkvou mam ine zle skusenosti, ale to do tohoto kontextu nepatri.

"TSP z princípu odmietajú"
No stari racinalisti su v tomto smere niekde inde, ostatne Hayek si podal Lockea ako som uz spominal. Takze s tym skrtanim uz len z toho dovodu nemozem suhlasit. To by som uz namiesal pragmaticku davku - ale pre mna su dve filozoficke zdovodnenia, ktore maju tie iste prakticke dosledky rovnocenne. Ja osobne sa priklanam ku pragmatizmu a implikacie vo vztahu ku klasickemu liberalizmu tu maju z filozofickeho hladiska blizko ku Hayekovi.

"Taký Rousseau, ktorý sa búril proti cirkvi, súkromnému vlastníctvu, akejkolvek tradicnej morálke, toho môžem za liberála považovat len tažko. Prakticky som však cítal len o nom, nic od neho osobne, len zopár výrokov."

Ale proti cirkvy sa buril aj Hume ;-) resp. az zosmiesnoval cirkevne vzdelavanie tej doby a o Voltairovi(nehovoriac o antisemitizme) a dalsich ani nehovorim. Mam dve starsie medzivojnove filozoficke prehlady, jednu reediciu z "lacnych knih"
a jednu ako rodinne dedicstvo ;-) Pisane su obe vo velmi subjektivnom - konzervativnom - style, nehraju sa na nestrannost.
Rousseau ku liberalizmu patri len pri velmi sirokom pohlade. V kazdom pripade, on bol jednym z prvych ktori sa postavili voci rannemu racionalizmu, ktory dominoval vtedy aj v liberalnom hnuti.

"ne prijíma jeho sociálne cítenie. Môj liberalizmus nie je všeobsiahly, ale je otvorený. Ked vidím, že liberalizmus celí novej výzve, na ktorú nestací odpovedat - laissez-faire, prijímam ju a snažím sa ju spracovat."

Laissez-faire je stara vyzva ;-) a liberalizmus sa s nim ciastocne vysporiadal. To, co dnes predstavuje anarchokapitalizmus je mimo duch laissez-faire liberalizmu a ak si nieco z liberalizmu po filozofickej stranke odniesol, tak len to najhorsie.

Ku tomu Hayekovmu citatu niet co dodat. Na druhej strane, na inom mieste sme sa uz o tom bavili je nutne dodat aj prakticke vychodiska a problemy, ktorym celil liberalizmus a ten jeho pad na prelome storoci bol vysledkom viacerych faktorov.

"S tým súvisí iný jeho výrok, že "základné princípy liberalizmu neobsahujú nic, co by z neho cinilo postoj statický; nie je v nom nemenných pravidiel raz navždy a naveky."

A toto je zase vystrihnute ako od J.Deweya, on ale tvrdi, ze bolo chybou niektorych liberalov, ze si neuvedomovali moznu ohranicenost svojho ucenia danu napr. danymi spolocenskymi vychodiskami na ktore reagovali.(uz vidim zase vidim tie nalepky, ked si to tunajsia eticko-napelkovacia komisia nahodou precita)


"Zásada, že pri usporiadaní našich záležitostí by sme mali využívat v co najväcšom možnom rozsahu spontánne sily spolocnosti a uchylovat sa v co najmenšej miere k donucovaniu, môže byt použitá nekonecne rozmanitým spôsobom."

Ja zacnem pri tom donucovani, lebo pravda neviem, co su "spontanne sily", je to akysi symbol, ktory viem pouzivat, ale ked sa nad nim zamyslim, tak pocit nespokojnosti.
Jedine ak to dam do kontextu trhu, tam sa to da krasne rozmenit. V kazdom pripade, zavery ktore z toho vyvodzuje zdielam, takze v symbole problem nevidim.

"Aby som bol úprimný, som zvedavý, co odpíšeš, tiež by som si rád urobil jasno v tom, co je a co nie je "lavicový liberalizmus"."

Ja tiez, takze ked si to precitas a nahodou v tom budes mat jasno, mozes ma s tym oboznamit.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group