
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-11-2006 Ján Gonda Slobodný trh verzia pre tlač

Dezinfekcia ziskom ako odpoveď na „mágiu“ sociálneho konštruktivizmu

Ktosi múdry raz vyslovil názor, že oheň je dezinfekciou prírody. Ak by sme však mali identifikovať „dezinfikátor“ spoločnosti, potom nech je nám užitočný fakt, že ľudská vôľa nie je konštantnou veličinou, s ktorou možno sociálne žonglovať podľa administratívneho manuálu bez morálneho hazardu. Nuž a čo iné lepšie, ak nie senzitívny bohapustý zisk, preriedi škodlivé ľudské aktivity a „nespáli to ľudské v nás“?

Reakcia na príspevok

Janovi

autor: D

pridané: 02-11-2006 21:09

"Nuž a čo iné lepšie, ak nie senzitívny bohapustý zisk, preriedi škodlivé ľudské aktivity a nespáli to ľudské v nás?"

Zisk to rozhodne neurobi sam. Ak hovorime o zisku a trhu v liberalnom duchu, tak vieme pomenovat velmi konkretne, co musi byt naplnene, aby sme sme snahu o zisk povazovali za cnost a nie naopak.
Nasa predstava o trhu refletuje nielen nase potreby ale aj moralne mantinely pre ludske konanie. Len take trhove vztahy povazujeme za spravne, ktore tieto naroky naplnaju resp. Trh ziaduci prave preto a len taky, ktory naplna aj nase moralne naroky.

"Azda to podobne metaforicky so svojou neviditeľnou rukou trhu myslel aj Adam Smith.
„Merítkom všetkých vecí nie je zlato, ale človek""

Smith to myslel velmi konkretne, toto robilo problem aj mnohych neskor napr. anachokapitalistom, ze nebol udajne dostatocne dosledny.(ale on bol, sirsi zmysel tomu nedaval a zisk nefetisizoval, bol citlivym clovekom a nikdy v zisku nevidel samoucel alebo nahradu moralky). Jednoducho bol presvedceny, ze je lepsie, aby si ludia vzajomne uspokojovali svoje potreby prostrednictvom trhu, na zaklade sledovania vlastnych zaujmom a zisku, akoby sa to malo diat na zaklade filantropie alebo nejakej koordinovanej aktivity z hora, ze takto budu potreby kazdeho lepsie reflektovane aj uspokojene. Nic viac, nic menej. O tom pises ostatne aj Ty.

"Hostílne motto „Merítkom všetkých vecí nie je zlato, ale človek", lemovalo prefašistickú myšlienkovú hrádzu proti plytkému individualistickému materializmu a zlatému štandardu."

To "hostilne motto" bolo vlajkovou lodou liberalizmu pocnuc Lockeom, ktoremu v tomto smere Smith krivdil, v boji proti "konzervativnemu" Merkantilizmu(tykal sa aj niektorych americkych liberalov). Skutocna hodnota veci nespociva v zlate, ale ludskej praci, teda cloveku a to plati aj o zlate. Peniaze su len prostriedkom vymeny, zlaty standard garanciou prave toho, ze sa hodnota neodtrhne od ludskej prace, ako to je dnes, ci uz vdaka "dobrotivej vlade" alebo "cudzopasnym instituciam". Obe parazituju na peniazoch odtrhnutych od hodnoty a spolocne nas okradaju. Vlada navyse selektivne tych, co maju najslabsiu vyjednavaciu poziciu na trhu.

"V opačnom prípade sa opäť vrháme do konštruktivistického náručia – tentoraz pozitivizmu, ak uveríme, že spoločenské pravidlá sú zamýšľaným dôsledkom či výtvorom ľudskej ruky"

Isteze su obrazom ludskych tuzob a zelani. Coho ineho? Udrziavame tie pravidla koli tomu, ze si to precitame vo hviezdach, alebo preto, ze ich povazujeme za spravne vo vztahu ku svojim potrebam. Nie, nebezpecny je logicky pozitivizmus, nie pozitivizmus tohoto ducha. A napriek tomu, ti, ktori polozili prve pevne zaklady liberalnu boli logickymi pozitivistami.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.