
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

28-08-2003 Lukáš Krivošík Slobodný trh verzia pre tlač

Chudoba a rovnosť

Mnohí dnes plačú za „starým dobrým socializmom“, kde všetci zarábali približne rovnako, nikto nemal viac, či menej než priemer. Nedávno som videl reportáž o poprednom švédskom chirurgovi, ktorého mzda bola zhruba na úrovni švédskeho taxikára. Je však fakt, že niekto zarába viac a niekto menej naozaj nevyhnutne zlý?

Reakcia na príspevok

RE: Dosť bolo (gangsterskeho slovenskeho) kapitalizmu

autor: Dewey

pridané: 09-09-2003 10:27

“Myslím si, že takáto spoločnosť ako celok hospodarsky rastie, lebo jej rozloženie odráža prirodzené rozdiely, ktore medzi luďmi sú a navyše nechá najproduktívnejších svojich členov adekvátne zaplatiť.”
Zase okridlena libertarianska doktrina. Co su to prirodzene rozdiely? Je to ucelova konstrukcia, ktorou sa redukuje realita.
Nebudem to rozpitvavat, skusim na priklade. Zamestatnec pravujuci pre nadnarodnu korporaciu v krajine X dostava mzdu 5$ na den. Vyrobky nim vyrobene sa predavaju Zamestanec inej nadnarodnej spolocnosti Y, ktora este nestihla vyrobu presunut do krajiny tretieho sveta a ktora vyraba ten isty vyrobok, ktory ma na trhu na ktorom sa predava +- rovnaku hodnotu dostava za svoju pracu 50$ na den. Zisky X su este o to vacsie ze nemusi dodrziavat prisne ekonomicke normy, ktore Y, dodrziavat musi. Co je prirodzene na 10 nasobnom prijmovom rozdiele?
Iny priklad, silny akcionar nadnarodnej spolocnosti X, ktory zdedil po svojom otcovi, ktory kedysi pomahal budovat vtedy este narodnu korporaciu, dostava 1000 nasobne vacsi plat ako ktorykolvek usilovny robos bez toho, aby pohol prstom. Co je na tom prirodzene? A co je to vlastne ta prirodzenost?
“Navyše aj najchudobnejší členovia takejto spoločnosti si vlastne takto polepšia, lebo majú síce menšie platy ako bohatí, môžu si ale za ne kúpiť viac, než by si kúpili, keby trebárs aj bola ich krajina rovnostársejšia, ale ako celok chudobnejšia.”
Za predpokladu, ze rastu realne prijmy a rozdiel vo vyske HDP nieje sposobeny radovo dlhsim pracovnym casom. Dalej su dolezite aj zdroje HDP a zdroje rastu HDP, teda, nebavme sa len o kvantite, ale aj kvalite. Inak nam budu moct cerveny nostalgici donekonecna ospevovat socialisiticky zazrak.
“Rovnostárske spoločnosti naopak stagnujú kvôli obrovskému množstvu prerozdelovaných peňazí (väčšinou na veľmi pochybné účely), ktoré by firmy mohli investovať napr. do rozširovania výroby a podobne.”
Improvizujes. Existuje len jeden vyhraneny nazor a to skor v politickej ekonomii ako v ekonomii samotnej, ktory sa pozera na prerozdelovanie podobnym sposobom. Existuje vsak nespocet studii, ktore upozornuju aj na pozitivne makroekomicke dosledky prerozdelovacich mechanizmov.
“Dewey preto nemá pravdu ak tvrdí, že prerozdelovanie nemá vpliv na hosp. rast.”
Dewey tvrdi, ze nikto nedokazal priamu zavislost medzi mierou prerozdelovania a hospodarskym rastom.
“Predsa prerozdelovanie peňazí bráni tomu, aby sa vyrábalo.”
Zabudas na druhu stranu…stimuluju dopyt…”peniaze” sa z narodnej ekonomiky nevyparia
“Ešte žiadna krajina nezbohatla na tom že prerozdelovala od bohatých k chudobým. Ak chceme, aby Slovensko prosperovalo, musíme viac vyrábať a poskytovať viac služieb. Preto by peniaze mali ostať vo firmách.”
V provom rade…o com to hovoris? Pleties hrusky s jablkami. Najprv hovoris o spotrebe HDP, ktore zostane spotrebou bez ohladu na to, aku cast budu spotrebovavat bohaty a aku cast chudobny a potom konstatujes, ze peniaze by mali zostat vo firmach. Problematika je zlozita. Nemam dost casu to rozbrat. Zabudas, ze velka cast penazi putuje do vreciek vlastnikov. Toto je jednym zo zdrojov radikalnych nerovnosti. Zabudas, ze existuje akasa poucka o hranickej efektivite/zisku.A nakoniec, stale sa tocis v rovine kvantitativneho pohladu na HDP. Maly priklad. Ak bude benevolentna pracovna legislativa a radikalne sa zvysi pracovny cas ludi, nielenze priamo porastie[samozrejeme nie priamo umerne] HDP, ale aj nepriamo pretoze ludia budu odkazani na sluzby, ktore predtym nepotrebovali a vedeli(stihali) si ich zabezpecit vlastnou aktivitou. (v prvom pripade sa sluzby pripocitaju k vyske HDP). Opat je to len maly zarez z problematiky.

”Tak toto vyjadrenie si naozaj zaslúži pozornosť. Spojené štáty americké mali totiž najvyrovnanejšie mzdy v rokoch 1800 - 1845. Vtedy sa Amerike aj hovorilo "krajina šťastnej prostrednosti". Myslím, že s výnimkou otrokov bolo toto obdobie najšťastnejším v US dejinách. Pre našu diskusiu je ale irelevantné. USA boli vtedy totiž prevažne agrárnou krajinou. Príjmy boli preto najvyrovnanejšie, lebo Američania boli vtedy väčšinou farmári a bolo tam dosť lacnej pôdy pre všetkých. Ak ste sa aj práve prisťahovali z Európy, nemuseli ste ostať chudobní, stačilo nasadnúť na kolónu na Západ a uchmatnúť si trochu pôdy.”
Suhlasim, podla mojich informacii vsak navyssia miera rovnosti existovala v obdobi testne po druhej svetovej vojne. Vtedy bola aj miera rastu najvyssia – kvantitativne, ale aj po kvalitativnej stranke.
“Rapídne majetkové rozdiely prišli do USA až s priemyselnou revolúciou. A toto je aj dôvod, prečo v posledných rokoch sa roztvárajú nožnice medzi najchudobnejšími a najbohatšími. Výroba sa sofistikuje. Základ je poľnohospodárstvo, naň nadväzuje priemysel a my sa v súčasnosti dostávame do doby, keď je ekonomika stále viac založená na informáciách (tzv. supersymbolická ekonomika). Ekonomika sa sofistikuje a preto tí čo riadia výrobu s najvyššou pridanou hodnotou sú aj najlepšie platení. Nie je náhoda, že najbohatším mužom planéty je počítačový guru Bill Gates a nie nejaký priemyselný magnát, či veľkostatkár.”
Nie, trend poklesu realnych miezd spodnej patiny nastupil tak ako v Anglicku po Tatcherovej neoliberalnom hyenizme v spojenych statoch po Reaganovom. Zase improvizujes. Nieco podobne som uz nasiel sice niekde napisane ale su to nezmysli, argumenty na legitimizaciu prehlbovania prijmovych rozdielov, ktore je asi tak “prirodzene” ako nabozenstvo v ucebnych osnovach zakladnych skol a Katolicka univerzita. Obrovske zisky Microsoftu su dosledkom silneho postavenia na globalnom trhu. Bill Gates uz sotva nieco riadi, mohol si spomenut ine meno z Microsoftu, ktore figuruje v top 10, to by som este bral.Nuz a co sa tyka ekonomiky “zalozenej” na informaciach, musis konkretizovat, co presne vidis ako obsah tychto slov. Stretol som sa totiz s roznymi pohladmi na toto slovne spojenie.

”Veľa diskutujeme o daniach, ale slobodný trh (hoci je dôležitý) sám k vytvoreniu bohatej krajiny nestačí. ZABÚDAME NA VYNUTITEĽNOSŤ PRÁVA a na morálku v spoločnosti. V USA je veľká etika dávania medzi bohatými, u nás nie.”
Ak je moralkou aj to, ze niekto nezneuzije svoje silnejsie postavenie na trhu aby niekoho ineho vyzmykal, pretoze je na nom existencne zavisli, tak suhlasim. Apropo pravo, to je tiez len obrazom politickej elity, cim bude viacej napojena a spojena s ekonomickymi zaujmami malej skupinky, tak ako na zaciatku industrialnej ery, tym viacej bude prave jej nastrojom.
“Prečo? Nie je to aj otázka kresťanstva? USA sú pravdepodobne najkresťanskejšou krajinou na svete. Vy páni, vediete v súčasnosti proti kresťanstvu inkvizičný tribunál, na ktorého čele je sám MacSlintoš. Potom sa nečudujte. že našej spoločnosti chýba súcit s najchudobnejšími.”
Krestanstvo je v poriadku, ale nie cirkev, totalitaristicka organizacia ktora ma ambiciu vladnut ludskej individualite. Myslim, ze v jednom vreci s Ruskom by som sa dobre necitil. Sucit s najchudobnejsimi? Mam chut zahresit. A kam sa strati tych 700-800milionov co ide priamo pre cirkev, milodary od ludi, zisky z majetku? Kde je ta charita a solidarita?

”Určite nie prerozdelovaním. Na Západe ľudia vedia, že nesú túto zodpovednosť a po práci trebárs aj robia čosi pre spoločnosť. Čo robíte Vy, aby ste niečo zlepšili?????? Možno Vám budem krivdiť ale asi nie veľa. Určite je ľahšie kričať, "Štát postaraj sa!" než sám pre nich niečo urobiť.”
Najvacsi prispevok pre spolocnost, ktory jednotlivec moze dat je riadit sa demokratickymi a liberalnymi zasadami v kazdodennom zivote, ale to chce pochopit a spoznat demokraciu a hodnotovy ideal a nielen ako politicky system. Ak sa pytas na moj volny cas, nieje ho vela a snazim sa ho venovat rodine. Asi si narazal na vlastne polticke posobenie, pravdepodobne v mladeznickej organizacii nejakej strany. Nie, o posobenie medzi ludmi, u ktorych ambicie a snaha o vlastne zviditelnenie sa, neskor sukromne zaujmy predbiehaju uprimnu snahu pomoct, naplnat demokraticke idealy v najvyssej politickej rovine a snahu o podchytenie zaujmov verejnych, zaujem nemam.

”vláda robí nekompetentnú politiku.”
Na jednej strane mozno nekompetetnu, ale na druhej strane ucelovu sludujuc urcite sukromne zaujmy ucitych kruhov, ktory su napojeny na akterov politickeho diania a z ktorych tito akteri slusne profituju…
“Napr. v daňovej reforme malo min. financí šancu pomôcť aj firmám (a tým ekonomike ako celku) aj jednotlivým občanom a ich finančnej situácii. Mikloš sa rozhodol pomôcť len firmám, na občanov uvrhol ďalšie jarmo v podobe zvýšenia kľúčových daní.”
Komu Miklos pomohol nebudu rozhodne zamestnanci, zivnostnici a mali podnikatelia. To mi mozes verit. Pomohol predovsetkych sukromnym ziskom malej skupiny ludi stojacej na vrchole prijmovej pyramidy. Dosledky sa prehliadaju. Slaplo sa na dopytovu stranku, ktora sa podpisala aj pod prijmovy vypadok rozpoctu.

”Je správne, že Zajac s Froncom zavádzajú do svojich rezortov trhové prvky, ale ak si má občan priplatiť, tak nech mu znížia dane, ale Mikloš im zobral ešte viac a ešte majú aj platiť.”
Trhove prvky tam, kde namaju co robit. Ide najma o skolstvo a zdravotnictvo pre ekonomicky a existencne zavislych od produktivnej casti populacie.
“Je toto pravicové???”
Predovsekym ucelove…
“Nemyslím si to. Problémom SR je, že príliš vysoko zaťažujeme strenú vrstvu. Tí, ktorí by tam mali patriť fakticky platia na daniach a odvodoch toľko, že zostávajú medzi chudobnými.”
Lenze odhliadnuc od toho ako sa u nas naraba s verejnymi financiami, prerozdelovaci system garantuje aspon zakladne sluzby. Treba sa pozriet do rovojovych krajin, ktore su na tom ako. Prezradim, ze je takmer pravidlom ze tie co pri rovnakej vyske HDP maju vyssie vydavky prostrednictvom verejnych sluzieb su na tom z hladiska kvality zivota, miery chudoby, miery vzdelania a umrtnosti lepsie.
“podmienky, aby sa o najchudobnejších vedela efektívne postarať civilná spoločnosť.”
Zial, vztahy su dnes take neosobne, ze ulohu, ktoru plnili komunity kedysi uz nemaju sancu naplnit. Toto si casto niektore intelignetne prudy blyzke konzervativizmu nevedia uvedomit. So zmenou usporiadania vztahov medzi jednotlivcami musia prist aj riesenia tymto zmenam zodpovedajuce.
“Navrhujem všetkým voliť v dalších voľbách OKS, KDH a SMK.”
= Zbohom demokracii v tejto krajine…
“a je vôbec nejaký taký socialistický rebríček OSN alebo koho dôležitý???”
Nuz, ak sa niekto ohana cislami ako HDP a poukazuje na kvalitu zivota cez ne, mal by mat aspon tolko slusnosti a pozriet sa na nieco co je ovela objektivnejsim meradlom.
“švédska armáda nemá už peniaze preto bude odteraz mať dobu, počas ktorej bude brániť krajinu obmedzenú. Armáda bude odteraz vo Švédsku fungovať len od 9.00 do 17.00.”
Kedy budem mat konecne pocit, ze na Slovensku ma armada malo penazi a netreba vydrziavat celu vojensku, uradnicku gerontokraciu a odthrvavat mladych ludi od rodin, prace a nechat ich zivorit v armade alebo makat za nic na civilnej sluzbe?

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.