
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

24-03-2005 Matúš Demko Kultúrna vojna verzia pre tlač

Kto neskáče, je pro-choice

24.februára 2005 mal na Hviezdoslavovom námestí prejav americký prezident George W. Bush. Je to človek, ktorý vyhlásil nedeľu 20.januára 2002 za Národný deň posvätnosti života. V reči pri tejto príležitosti povedal: „Tento národ bol založený na viere, že každý človek bol našim Stvoriteľom obdarovaný určitými neodcudziteľnými právami. Najdôležitejším z nich je samotné právo na život.“

Reakcia na príspevok

RE: okoloiducemu

autor: Dewey

pridané: 11-04-2005 11:46

“Najskôr poznámka k tomu Š. Hríbovi: ja som nemyslel túto konkrétnu alebo podobnú otázku, išlo mi o dôraz na slovo "NAOZAJ"; bolo to od veci, naozaj, stalo sa.”
Nic sa nedeje.
“Tá Tvoja odpoveď protiotázkou je síce efektná, ale myslel som to tak, že sa nad tým úprimne zamyslíš. Dúfam, že uznáš, že nie je praktické (stále tvoj slovník...), klásť si takéto otázky pri podavaní rúk alebo pri iných podobných činnostiach (ale fajn, chápem čo si tým chcel povedať).”
Jasne,presne tak, tvoja odpoved “mojou logikou” bola skvela. Nie je prakticke klast si ich, preslapovali by sme na mieste a donekonecna vahali. Ak vsak prideme k novej skusenosti, ktora bude v rozpore s nasou pravdou, nebude na nu aplikovatelna, tak potom je uz vazny dovod na zastavenie sa.
Nechajme tu symobliku, budeme sa s tym moct hrat naozaj donekonecna. Len strucne.
I) Obe vlakna sa nemusia minut(mozem ich odstrihnut alebo nadpojit), ale povedzme. To bolo nepodstatne. V analogii s clovekom ak sa chceme bavit o mrtvom, by bol asi symbolicky najblizsie, ze hotovy povraz u zakaznika napr. zhori.(strati svoje uzitkove vlastnoti) Naozaj sme uz daleko.
II) A.d. absurdum, aj take nieco by sa mohlo stat – vymedzenie dlzkou, ale je to uz pritiahnute za vlasy. Na povraz sa nepozerame cez definiciu, ale cez jeho ucelnost. Tu prechadzame k ekonomii. Povraz ma oproti vlaknam nove uzitkove vlastnosti a prave nove uzitkove vlastnosti, ktore ziskavaju spletene vlakna podnietili vznik noveho jazykove symbolu pre predmet s danymi uzitkovymi vlastnostami – povraz. Ak niekto bude nieco vydavat za povraz, tak sa je zrejme, ze bude musiet mat urcite uzitkove vlastnosti, inak je nezmyselne hovorit o povraze. To iste plati o cloveku (nebudu to uzitkove vlastnosti samozrejme) ale tiez nieco, co ma nejake dosledky pre nas. Konstatovanie novej DNA (take ci onake DNA) nie je to podstatne podla coho bezne odlisujeme cloveka od niecho ineho. Hoci sa ukazalo, ze DNA je specificke pre kazdu formu zivota, existencia specifickeho DNA nie je tym, preco vymedzujeme rybu od slona alebo cloveka od akejkolvek inej formy zivota. Neviem ci je to takto zrozumitelne. Dole si k tomu DNA pozvolna presiel, toto bola dobra prilezitost podat vysvetlenie.
“Takéto rozhodnutia sú VŽDY arbitrárne a zjavne v tejto otázke neexistuje konsenzus. Každý si môže vybrať ten aspekt človečenstva, ktorý sa mu páči. Ty svoju definíciu máš (som zvedavý, či ju budeš akceptovať v spomínanom prípade zistenia iných interakcií vedou, ako je kopanie nohami,.. - asi áno, predpokladám)”
Budem musiet. Alebo hladat uplne inu pravdu, comu som otvoreny stale.
“(+ napr. ľudská DNA živého organizmu je pre mňa dobrým argumentom (nepoznám iný živý organizmus ako človeka, ktorý by mal ľudskú DNA (o plode sa nevieme dohodnúť), preto, ak spoznám nový (t.j. plod) považujem ho za človeka (na základe opísanej skúsenosti))).”
Ale to moze byt este stale len vztah medzi vlaknom a povrazom. Pri povraze sa pytame na specificke vlastnosti voci vlaknu(toto je spatna racionalizacia) u cloveka povazujem za spravne sa pytat na specificky prejav. Ja akceptujem, ze mas vlastny pohlad na to, co povazujes, povedzme pod vplyvom nejakej skusenosti, za cloveka, ale moja snaha smeruje prave k tej praktickosti, resp. nepraktickosti tvojej pravdy.(a definicie zivota). Skusenost z DNA samozrejme neignorujem, tu obsahuje napr. pravda o tom, co z embria nakoniec, pri bezproblemovom vyvoji vznikne, alebo konstatovanie ludskeho embria, nie embria hlodavca.
”A čo sa týka toho zákazu, stále si myslím, že podľa tvojho prístupu, ak veľká väčšina bude považovať aj práve počatý plod za človeka, bude správne a praktické (aspoň z jej pohľadu) potraty zakázať.”
Z pohladu tej vacsiny urcite ano.

”Btw.: Dá sa holokaust odsúdiť ako ZLO všeobecne, alebo len individuálne? Uznávaš, že aspoň v niektorých otázkach existuje ABSOLÚTNA pravda, alebo nie? (napr. zabiť človeka je ZLO) /* teraz mi prosím Ťa nepíš o všeobecne zdieľaných skutočnostiach, predpokladajme, že ja to nezdieľam */”
Da sa odsudit ako zlo vseobecne, ale to, preco ho odsudzujeme ma samozrejme svoju prakticku stranku, na ktoru sa zrejme neodvolavame a ktora nam je vsetkym jasna.
Zabit cloveka je zlo. Povedzme. Podriadme tejto pravde o “zle” absolutne svoje konanie. Budeme sa prizerat ako nasho blizneho niekto zabija, lebo hoci on pacha zlo, my nemozeme predsa porusit nas pohlad na zabitie cloveka. Ale po praktickej stranke je vrazda zlom len vtedy, ak sa pacha svojvolne na niekom bezbrannom. V opacnom pripade za zda prakticke vo vztahu k zivotu, ktory “vrazdou” zachranime nehovorit o vrazde ale zabiti v sebaobrane, ci obrane niekoho ineho. Vo vasich predstavach je zlom z ineho pohladu, ludsky zivot dal boh a clovek ho nesmie zobrat. Praktickost tejto pravdy vo vztahu ku konktetnemu problemu(a toto je len jeden, dalsi je clovek nenormalne trpiaci so smrtou na jazyku) je z mojho pohladu pochybna.
“Upravme príklad. Platia predchádzajúce predpoklady s tou výnimkou, že sa nepohybuješ po časovej osi späť, ale sa hneď z roku 2005 premiestniš v čase do okamihu tesne po veľkom tresku. (+ stále Ti ostávajú len tvoje skúsenosti a definícia vesmíru na základe kritérií z roku 2005 (1900))
Ide o to, že nemôžeš upraviť svoje skúsenosti podľa poznatkov, čo teraz získavaš (v čase veľkého tresku), pretože Ty nevieš, či je toto vesmír alebo nie (trochu sci-fi: si v inej dimenzii) a Tvojou úlohou je o tom rozhodnúť.”
Aha. Chapem. Premiestna ma a ja nebudem vediet kam. OK. Zostanem bezradny. Moja skusenost nevie vysvetlit co sa okolo mna deje. Ziskavam nove skusenosti ale mozno jedine vysvetlenie bude – zazrak alebo trest bozi ale ja neviem… A budem k tomu asi tak aj pristupovat. Neviem vsak, co si tym chcel povedat. Nevedel som to vyextrahovat.
“(Takto by som mohol dostať úlohu zistiť, či bolo prasa kurčaťom. Ak by som si pri prvej skúsenosti s kurčaťom zadefinoval, že to je prasa (načerpal by som nové poznatky o prasati v rannom štádiu vývoja == nová pravda), tak by som vždy dostal odpoveď, že to je prasa.)”
Naozaj neviem, ci chapem. To co bezne nazyvame kurcatom by si si nazval “prasa”. Na zaklade toho, ako sa prejavuje kura, cim sa lysi od okolia si my priradil jazykovy symbol “prasa”. Keby si videl, to co bezne nazyvame “prasa” a zdalo by sa ti ucelne odlisit ho od kurata, musel by si mu vymysliet novy jazykovy symbol. Odpoved na to, ci bolo prasa kurcatom by bola v oboch pripadoch spravna. Len jazykovy symbol by zodpovedal vzdy inemu tvorovi. Problem by nastal, keby sa stretli inak chapane symboly, vlastne, stretli by sa dva cudzie jazyky. Samozrejme, zachvilu by sme zistili, ze tej istej skusenosti obaja priradujeme iny jazykovy symbol a dohodli by sme sa asi.

”Inými slovami, využijúc Tvoju odpoveď a postup, mojou úlohou je zistiť, kedy vzniká človek. Mám možnosť postupne vrátiť sa po časovej osi ľudského života. Mám zatiaľ skúsenosť len s dospelým človekom. Idem späť, získam v každom časovom okamihu t novú skúsenosť - ak má byť pravda zároveň praktickosťou, musím ju zladiť s novou skúsenosťou s človekom v čase t a stará pravda v novej skúsenosti sa stáva nepraktickou... ergo človek vzniká počatím. (k vajíčku a spermii sa nedostanem, lebo vtedy môj jedinečný organizmus ešte neexistuje (čo bolo pred veľkým treskom?))”
Ak sa presuniem k pociatku po casovej osi a zabudnem na cast skusenosti, ktora spaja oplodnene vajicko s ludskou bytostou(nebudem vediet, co sa z toho vykluje, stratim tuto cast skusenosti), presne tak ako v pripade vsemiru(toto som nevidel, takze som ten zaver napisal nezavisle) budem pozerat na oplodnene vajicko ako na cudo, ktore vobec, ale vobec nebude zodpovedat prejavu niecoho, co oznacujem pojmom clovek a nebudem mat dovod mu priradit tento jazykovy symbol a naopak.
K vajicku a spermii sa dostanes. Tak ako sa odstanes k oplodnemu vajicku. Rovnako ako sa dostanes k embriu. A vsimni si, prave vsetky tieto nazvy v sebe ukryvaju onu praktickost odlisenia. Ale oplodne vajicko a embrio je nazov ktory pouzivame vo vztahu k inym cicavcom. Takze nic specificky ludske.
“Okrem toho, s týmto súvisí aj otázka, ako sa môže stať organizmus (Boží zásah?), ktorý nemá ľudskú podstatu (nie je človekom) (alebo máme viac kategórií ľudí?)(iba jedinečnú DNA), organizmom s ľudskou podstatou (resp. človekom) pri zachovaní svojich jedinečných vlastností, ktoré mal aj organizmus s nie ľudskou podstatou? (máme s takým prechodom nejaké skúsenosti?; asi by sme mali mať, ak hovoríme, že nastáva)”
Ako sa mozu stat vlakna, ktore maju urcite specificke uzitkove vlastnosti povrazom, ktory ma ine uzitkove vlastnosti? Ludskou pracou. V pripade, na ktory sa pytas by mohla odpoved zniet – vyvojom, delenim buniek …A vieme, mame skusenost, ze len urcite bunky, charakteristicke prave DNA smeruju k ludskemu jednotlivcovi. Opat sme pri podstate, divame sa na povraz a povraz alebo vlakna a povraz? A co je to specificke a ci take nieco existuje, preco budeme resp. mame odlisovat povraz od vlakna a ake z toho plynu pre nas zivot dosledky.

”1.) Vidíš pred sebou mŕtvolu (ja viem, že človeka (dajme tomu, že som bol s ním v sociálnej interakcii)). Ty si ju živú v živote nevidel. Teraz je Tvojou úlohou zistiť, mŕtvola čoho to je. Ako to urobíš? (nežije nikto (okrem mňa), kto sa s ním poznal a ja Ti to nechcem povedať ani za svet)”
Teraz neviem, aku cast skusenosti mi chces vymazat. To je velmi dolezite.
a) Cize iba to, ze som tuto konkretnu mrtvolu cloveka nevidel nikdy prejavovat sa?
b) Alebo predpokladas, ze som mrtveho cloveka nikdy nevidel, ze neviem, ze clovek “zomiera”. Mam skusenost s tym, co sa nazyva “zivy clovek”.

“Predpokladám ale, že budeš na to potrebovať vedomosti a skúsenosti z anatómie.”
Toto je dobry priklad ale musime si ujasnit vychodiska. Aplikacia principu pojde zrejme uplne inym smerom ako ocakavas. Naozaj potrebujem presnejsie vymedzit ten priklad.
“(keďže vie rozpoznať aj mŕtveho človeka)”
K tomuto sa mozem vyjadrit bez ujasnenia vychodisk. Metoda vie dat odpoved na to, ci je to na co sa pozerame pozostatkom zivej ludskej bytosti alebo nie. OK. To iste aj v pripade embria, ci moze smerovat k zivej ludskej bytosti. OK. Ale pytame sa, ci je to ziva ludska bytost. To, co nas bude zrejme zaujimat je prejav, teda to, co ho odlisuje od mrtvej bytosti. Ohranicujeme cosi, co je specificke pre zivu ludsku bytost. A to iste robime aj vo vztahu ku embriu. Je to zlozite,
“(alebo keď vidíš neznámeho človeka 1. krát a je napr. v spánku, nepovažuješ ho za človeka, kým nezistíš, či bol socializovaný? Apropo - trochu vulgárne (pardon) - môžeš ho vtedy zabiť, ak ti zaberá tvoju posteľ?).”
A.d. absurdum ked ho vidim prvykrat a nemam skusenost so spiacim clovekom tak ho kludne budem mozno povazovat za mrtveho. Ked na mna zmurkne(nova skusenost), asi budem musiet svoju pravdu prehodnotit. Pochovat ho mozem. Nuz, ale doteraz si chcel mazat nieco zo skusenosti. Preco? Preco potrebujes na obhajenie praktickosti svojej pravdy nieco vymadzat z ludskych skusenosti?

2.) skús, čo ťa napadne ako prvé...
”Je to živý organizmus a má to myšaciu DNA. Čo to je?”
Umelo oplodnene mysacie vajicko v skumavke…
”Je to živý organizmus a má to ľudskú DNA. Čo to je?”
Mrtvola cloveka den po smrti, Terri SHY …
(bol to naozaj brainstorming…keby som na tym mohol rozmyslat, napadlo by ma mozno nieco lepsie ;-)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.