
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

16-02-2005 Lukáš Krivošík Ideológia verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Reakcia na príspevok

RE: čo nato Tocqueville

autor: Dewey

pridané: 21-02-2005 9:14

"Na tejto stránke sa stalo zo strany niektorých ľavicových diskutujúcich módou, spochybňovanie skutočnosti, že Hayek, Mises alebo Friedman, sú pokračovateľmi klasického liberalizmu 18. storočia."

Moda...klasicky liberalizmus sa v 18 storoci len rozvijal, "vrchol" dosiahol az v prvej polovici 19teho storocia .(kedy sa uz zacalo pouzivat uz aj oznacenie "liberal") Pokracovatel...nadviazal na liberalne myslienky, rovnako ako na ne nadviazali ini. U kazdeho autora vsak boli dosledky a riesenia a aj to, co povazoval na klasickom liberalizme za dolezite a ako ho chapal, najma vo vztahu ku sucastnosti, ine. V tom zmysle je pokracovatelom rovnako ako mnohi ini. Ci vsak to, co obsahuje jeho diela mozno pojat dnes ako to, co by malo byt dostojnym pokracovanim liberalizmu, aplikaciou liberalnych hodnot na dnesne spolocenske vychodiska, je uz individualna otazka. Ja osobne tvrdim, ze mnozstvo problemov kriticky pokryva dobre, jeho riesenia a zavery su vsak v mnohom smere z mojho pohladu zle.

"V ľudskom srdci nájdeme aj skazený rovnostársky pud, ktorý spôsobuje, že horší sa neustále snažia k sebe stiahnuť lepších a že ľudia dávajú rovnosti v nevoľníctve prednosť, pred nerovnosťou v slobode."

Je tu samozrejme otazka, ako chapat onen pojem - socialne citenie. Clovek vnimavy voci problemom inych, ktore su dane spolocenskymi okolnostami, ktory nezostava chladny voci nim (sem spada kludne aj otrokarstvo), nezostava necitilivy voci surovostiam tohoto sveta, prejavuje tie najprimitivnejsie pudy, zakon silnejsieho samca, ktory uslape slabsieho?(resp. pozera sa na to, ako silnejsi uslape slabsieho?)
Prave ignoracia je prejavom tej zverskosti, pretoze schopnost vcitit sa do citenia druheho, je prave ludske specifikum. Sloboda sa zase odvija od usporiadania spolocenskych vztahov. Ak prave tieto brania schopnosti uspokojit svoje potreby -
Bastiat:
"...konštatujeme, že [clovek] nemôže žiť bez toho, aby uspokojoval svoje potreby a uspokojovať svoje potreby bez práce a že nemôže pracovať, ak si nemôže byť istý použitím plodov svojej práce na uspokojovanie svojich potrieb..."
- mame pred ocami siroky problem.

Vztah medzi Tocquesvillovym upozornovanim na prekazky, ktore su schopni sami ludia klast do cesty slobodnej ludskej aktivite a prejavu individuality cloveka a podrobit tuto skupinu ludi alebo rovno seba - tyranii vacsiny("despotizmu vacsiny" Tocquesvillovymi slovami) casto stavajuc na zavisti, nenavisti, predsudkoch, vlastnej lenivosti a
Hayekov vyrok pripisujuci socialnemu citeniu "nizky" pudovy povod nema spolocneho s Tocquesvillovym zrejme ziadneho menovatela. Mozno ono pouzite slovo "pud".

Tocquesville - tu je dalsi vyrok na dokreslenie toho prveho, kontext si myslim,
minimalne ten, co cital Demokraciu v Amerike domysli
"Zlá, ktoré niekedy so sebou prináša sloboda, sú bezprostredné, všetci ich vidia a všetci ich, viac alebo menej, pociťujú. Zlá, ku ktorým môže viesť extrémna rovnosť, sa prejavujú iba krok za krokom, postupne sa vplížia do spoločenského tela; vnímame ich iba čas od času a v okamžiku, kedy sa prejavia naplno, zvyk spôsobil, že ich necítime."

"Hayek len vedeckými faktami 20. storočia"
Ako davno som uz taketo formulacie nepocul...

Mimochodom a to len pre zaujimavost, s Tocquesvillom je v politologii problem so zaradenim. Byva zaclenovani az k sirsie chapanemu liberalizmu (kam spadaju resp. byvaju zaradovani, z opacneho konca, aj jeho, z ideologickeho hladiska "protikladni" autori francuzsky, napr. Rousseau). Cize mnohymi nie je povazovnany za jednoznacneho reprezentanta mainstream liberalizmu tej doby a casto sa poukazuje na silny vztah ku konzervativizmu resp. na silne prvky konzervativne v jeho dielach. To vsak nie je teraz velmi podstatne. K liberalizmu z mojho pohladu patri, ved na neho v mnohom pri kritike despotizmu vacsiny, co bolo (myslim) prvykrat siroko pojatym problemom tyranie vacsiny, ktoru prinasa ako riziko pre demokraciu rozsirovania volebneho prava a ktoru neskor uzasnym a zrejme doteraz neprekonanym sposobom rozvinul J.S. Mill.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.