
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-01-2005 Matúš Pošvanc Slobodný trh verzia pre tlač

Odštátnenie školstva I. Pohľad libertariána

Tento text je prevzatý z www.hayek.sk, teda zo stránky Nadácie F. A. von Hayeka. Autor v ňom uvádza zásadné argumenty pre tézu, že "slobodná spoločnosť musí byť založená na slobode vzdelávania".

Reakcia na príspevok

Hayekovci

autor: Dewey

pridané: 03-01-2005 13:19

“Znamená to, že predstavitelia slobody sú proti vzdelaniu a predstavitelia teroru sú za vzdelávanie?”
Typicky myslienkovy primitivizmus, vytvorenie ciernobieleho konfliktu. Zli = komunisti a bolsevici – dobri – anachokapitalisti.
Medzi tym cierna diera, obraz argumentacie v prospech verejneho skolstva autor odbije odvolavkami na sudruhov aby na ne mohol, tolky intelektualny vykon, reagovat a ponuknut inu myslienkovu obludu - rovnako zvratenu.

Mimo context odcituje Hoppeho, aby jeho clanok chytil aspon na pohlad intelektualny nadych.

“Druhým podstatným faktom je, že svet okolo nás vnímame ako vzácny. To vyplýva z povahy nášho tela ako smrteľnej entity, čo spôsobuje vzácnosť času.”
”Svet nevnimame ako vzacny na zaklade smrtelnosti entity” ale na zaklade toho, ze nedokazeme uspokojit vsetky svoje potreby, ze to, co potrebujeme na ich uspokojenie je obmedzene, co zahrna aj cas. Ostatne to meranie “vzacnosti” casom ma urcite liberalne korene, ale myslienku do dokonalosti dotiahol Marx.

“Existujú potom dve základné riešenia týchto sporov: akceptovanie súkromného vlastníctva jednotlivcov a prerozdeľovanie týchto statkov z pozície moci.”

Zase absurdne zjednodusenie problemu, zle postavene vychodisko a postavenie ho na hranu, ktora ulahcila autorovi cestu ku chcenym zaverom, ktore mal pred ocami a zrejme skor, ako sa nad problemom zamyslel.
Konflikt medzi sukromnym vlastnictvom (akceptovanym kym? Vsetkymi? Niektorymi? Co je sukromne vlastnictvo? Co je legitimne nadobudnutie vlastnictva? Akym aktom vznika vlastnictvo? Uzakonenim normy? Presadenim takejto normy z pozicie silnejsieho_ Spojenia nezivej veci s ludskou pracou? ….) a prerozdelovanim, pritomnostou nasilie je len zdanlivy. Sukormne vlastnictvo predsa existovalo napr. uz pocas feudalizmu, bolo udrziavane z pozicie moci a prerozdelovanie sa dialo len na zaklade odvolavania sa na vlastnicke prava.

“Tieto statky získavame buď prvotnou apriopráciou – nájdením statku a jeho privlastnením, alebo dobrovoľnou výmenou.”
Najdenim statku – vsimnime si novu kvazi klasicku koncepciu v novom sate. O praci sa nic nehovori. Hovori sa o najdeni a privlastneni. No dobre, vsetko je uz najdene a privlastnene. Takze zostava dobrovolna vymena. Co to znamena dobrovolna vymena? Su vsetky vymeny, ktore sa dnes uskutocnuju skutocne slobodne? Co ak nie su? Je legitimne intervenovat do takehoto neslobodneho vztahu? Je legitimne intervenovat do takehoto vztahu za ucelom dosiahnutia vyvazenych podmienok pre obe vyjednavajuce strany? Alebo inak, je akakolvek forma natlaku, ktora vystupuje pri uzatvarani dohody, nepodstatna vo vztahu k dobrovolnosti a slobode?

“To všetko inými slovami znamená, že v samotnej argumentácií musíme existenciu vlastníctva predpokladať.”
Autor vyslovil hmlistu predstavu o tom, co je resp. malo by byt vlastnictvo a hned na to nabada k implicitnemu predpokladaniu takto povrchne pojateho problemu
vlastnictva ako axiomy alebo skor k jeho akceptovaniu.

“Po druhé, aby sme mohli vôbec prerozdeľovať, musíme predpokladať vlastnícke práva jednotlivcov.”
Nemusime. Staci sa na to pozriet ako na prerozdelovanie este nikomu nepatriaceho, kde az po prerozdeleni vznika legitimne vlastnicke pravo.

“Zároveň platí, že s princípom vlastníckych práv nemôže korešpondovať žiaden zo štátnych systémov vzdelávania.”
A je to tu. Vagne pojate vlastnictvo a hned tu mame aj “logicke” vyustenie.

“Je však povinná školská dochádzka správny a všeobecne platný princíp?”
Vseobecne platny princip? Kto ho za nieco taketo vydava?

“Pri povinnej školskej dochádzke rozhodujú o všetkých týchto podmienkach jej existencie verejné autority, v súčasnosti demokraticky zvolené. Čelia však informačnému problému , ako vyhovieť všetkým jednotlivcom. Ich rozhodnutia sú preto arbitrárne, bez relevantných a všeobecne platných kritérií, ktoré by hovorili o správnosti ich rozhodnutí.”

A ake su rozhodnutia 7 rocnych deti? Ake su rozhodnutia ich “dokonale informovanych rodicov”? Prave v dnesnom systeme ide o zladenie moznosti volby tak rodicov, tak dietata ako i ochrane dietata pred tyraniou rodicov a ich obmedzenou racionalitou, co je zaklad pre slobodny rozvoj dietata. Existencia ciernobieleho konfliktu medzi ucebnymi osnovami a slobodou deti je blud.

“To, že je v súčasnosti zadefinovaná ako 9 rokov, neznamená, že to nemuselo byť 7, 5, či 10.”

Ak ma autor padne argumenty, nech s tym vyrukuje. Nikde nie je napisane, ze to musi byt 9 a nevydava to za posvatne ciselko. Predpokladam, ze autor na inom mieste bude viest uvahu o dosledkoch zrusenia povinnej skolskej dochadzky.

“Ako správne vzdelávať deti je tiež veľmi otázne? Prečo používať autoritami stanovenú metodiku a nie inú?”
Nech sa paci. Autor ma urcite predstavu o “metodike” akou vychovavat. Buri sa proti pedagogickemu vzdelavaniu, ktore je odrazom skusenosti a poznatkov vedy, pritomnosti osobnosti ucitela, dosahu rodica na vychovu v sukromy a dosahu rodica na pedagogov.

“Budú verejné autority diktovať základy všetkého alebo len niečoho. Čo je vlastne základné vzdelanie? I v tomto prípade je odpoveď a rozhodnutie verejných autorít založené len na ich názore, bez argumentov o všeobecnej platnosti.”

Vseobecna platnost? Nieco ako 1+1 su dve? Verejne autority? O tom je cely system? Verejna autorita hodi do stroja software a rodic a dieta sa len bezmocne prizeraju aku edukaciu na dietati praktizuju roboty? Ale zrejme vy mate ambiciu ponuknut univerzalne argumenty, tak sem s nimi!

“Čo deti učiť? Prečo má patriť do povinnej školskej dochádzky práve matematika, slovenský jazyk a prírodoveda a nie karate, jóga, či hranie PC hier?”

Vyborne, polozili ste si otazku, ktoru si kladie denne kazdy slusny pedagog a rodic. Zrejme na nu mate aj univerzalnu alebo vobec nejaku odpoved. Sem s nou!

“a prispôsobiť celý vzdelávací proces svojim individuálnym cieľom, nemôže zohľadňovať ostatné ciele jednotlivcov v spoločnosti.”
Vysvetlite mi niekto prosim, co tymto chcel autor presne povedat?

“poskytuje vzdelávací systém založený na akceptácií vlastníckych práv jednotlivcov”
To je intelektualna perla. Verejne skolstvo je v proriklade s existenciou nejakeho vo vacsine akceptovaneho usporiadania vztahov, ktoreho sucastou su aj vlastnicke vztahy?

“Tento systém má zároveň ambíciu byť spravodlivým a všeobecne platným.”
Macka vo vreci je uplne perferkna, snad sa aj dozvieme postupne, co nou je.

“Tento systém má zároveň ambíciu byť spravodlivým a všeobecne platným.”
“Spravodlivym” ma ambiciu byt kazde spolocenske usporiadanie vztahov no a o vseobecnej platnosti mozeme citat v onych post leninskych ucebniciach.

“Rozhodovanie o celom systéme a jeho podobe je totižto v rukách jednotlivcov a zohľadňovaní ich cieľov.”
Jednotlivcov deti?

“Na trhu by uspeli len tí poskytovatelia služieb, ktorí by uspokojovali priania jednotlivcov”
Pan zastanaca slobody zrejme vysvetli, kto su ti jednotlivci, ktorych zelania ma jeho system uspokojit.

“pretože to znamená, že program spĺňa spoločenské ciele, má pre jednotlivcov pridanú hodnotu a je v danom momente tým najefektívnejším pre určitú skupinu jednotlivcov.”
Ako pruznu reakciu autor predpoklada? No skoro dokonalu. Aka je dnes dynamika? Ako pruzna moze byt reakcia vo vztahu k tejto dynamike?

“pričom výsledky žiakov v čítaní, matematike, občianskej náuke a písaní naďalej stagnujú”
U nas zjavne klesaju. Co ked je problem niekde inde? Marginalne vynosi autorovi nieco hovoria? Zobral do uvahy technologicky pokrok a s nou spojeny narast nakladov ktore je charakteristicke pre posledne desatrocie?

“je vysoká nákladnosť celého procesu”
Z prsta vycucany zaver. (staci si stiahnut par studii zo stranky liberaldemocrats a budeme mat celkom peknu zbierku inych argumentov a faktov.

“Vzdelanie nedosahujeme predsa len chodením do školy. Učíme sa celý život.”
To nikto ani netvrdi. Ze by toto bol prave mytus, ktory treba vyvracat?

“To vedia len samotní jednotlivci. Zakazovať im to, resp. im diktovať určitý spôsob života nie je prípustné.”
Samozrejme, este by sa patrilo pokryt konflikt medzi individualitou dietata a moznou tyraniu rodciou. Potom mozeme pokracovat tymto smerom. Ale autor a podla mna z umyselne problem prehliada. Potom si moze dovolit vsade vnasat rozmer jednotlivca, samozrejme, bez explicitnej odvolavky, ci ma na mysli dieta alebo rodica.

“by ponúkali svoj program.”
Dnes sa to do velkej miery takto praktizuje a myslim, ze sa dava doraz na to aby na vyssich vzdelavacich stupnoch mal student vacsiu moznost volby a vo vacsej miere mohol prisposobovat plan studia svojej individualite.

“Rodičia, či študenti by si vyberali podľa výsledkov, ktoré škola, či pedagogický program dosahuje,”
A cim sa bude merat. Kolko prachatych syncekov, ktori zaplatia kvalitne stadium par mimoriadne nadanym prejde skolou? Velka miera volby, ci uz medzi vzdelavacimi instituciami alebo pedagogmi sa da dosiahnut aj vo verejnom systeme skolstva.

“potom sú niektorí jednotlivci ochotní za vzdelanie platiť.”
Bavime sa o zvacsa o ekonomicky zavislych. Ta ochota sa skor tyka rodicov ale bola by do istej miery limitujuca ich ekonomickymi moznostami, alebo inak povedane, ich uspechom na trhu by bola podriadena individualita a moznost rozvoja jednolivca – ich dietata. Ó tolka to sloboda.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.