ISSN 1335-8715

11-07-2006   Peter Frišo, Tomáš Zálešák   Ideológia   verzia pre tlač

Zálešák verzus Frišo: polemika o konzervativizme a demokracii

Na konci minulého roku prebehla na stránkach časopisu .týždeň zaujímavá debata, ktorú vyvolala knižka Tomáša Zálešáka: Diablova práca - Úvahy o totalitarizme. Na zmienenú publikáciu reagoval Peter Frišo a vznikla z toho zaujímavá polemika o podstate demokracie i politickom konzervativizme ako takom.

Reakcia na príspevok

Zaujimave 3 clanky
autor: konz
pridané: 15-07-2006 0:33


Ja neviem, mam z Frisa tentokrat dvojaky pocit. Na jednej strane vysoko kladne hodnotim to co nazval konzervativizmom (cize nieco konzervujuce tu istu pravdu, a nieco co sa neuchyluje k revolucii, ktora je uplne cudzia), kladne hodnotim Voegelina, takisto aj presne pomenovanie gnozy, imanentizacie eschatonu, ersatzreligion. Potial su obidvaja prispievatelia naozaj na politologickej vysokej urovni a je to normalne vyborne citanie. Takisto sa mi paci jasne vyclenenie niektorych neo-konz. z konzervativizmu. Aj Preisnerove pisanie o putnikovi.

Ale neda mi na niektore veci, ktore stale u Frisa neviem pochopit reagovat, mozno mi ich niekto zodpovie.

"postupne oslabovanie papezskej moci", "mravny zenit" su teda dve z nich. V prvom rade, vyslovujem hlboku uctu krestanom v prvych storociach, ktori za svoje presvedcenie zomierali. Spolocestvo samostatnych komunit, ktore bolo roztrusene po celom imperiu (aj za nim) - sa od 4. storocia, ked sa dostali pod ochranu vladcu podstatne zmenili. Stratili svoju nezavislost. Ked sa predtym dostali k nejakemu problemu v Cirkvi, dohodli sa vyjednavanim; neskor pod imperiom, zacal vladca zasahovat politickou silou, aby udrzal jednotu medzi krestanmi, casto aj trestami, proti tym, o ktorych sa tvrdilo, ze sa mylia.

Cim viac potlacali tieto spory medzi krestanmi, tym horkejsie sa stavali konflikty, az sa nakoniec Cirkev delila do protichodnych taborov. Schizmy sa udiali uz v 4. storoci, napr. v severnej Afrike, v 5. storoci potom v Egypte (casto superili narody), a potom schizma po Koncile v chalcedone. Dalej sa odlucovala aj zapadna a vychodna cast, nakolko sa lisili v tradicii - vychod bol skor zamerany na doktrinu, zapad skor na moralku, casto videli problemy z inych uhlov, ale schizmy sa im darilo prekonat, lebo obe strany uznavali, ze Kristova Cirkev musi zahrnat aj zapadnu aj vychodnu cirkev.

Asi sa nemusim rozpisovat, kam to spelo. V Dictatus Papae, Gregor VI vyhlasil: ze nemoze byt nikym sudeny, ze nikto sa nemoze povazovat za katolika, ak nesuhlasi s Rimskou Cirkvou, moze zvrhnut vladcu. Mimo to sa uz v tej dobe objavovalo ono, Rimska Cirkev nikdy nepochybila a ani nikdy nepochybi az do konca casu. A zaroven, ze moze revidovat svoje rozhodnutia (!), a spravne zvoleny papez je urcite svaty. Neskor dosiahla institucia Papeza vrchol za Innocenta III, ktory sa netajil svojim jasnym nazorom: "Pan Jezis Kristus si zbolil jedneho vladcu nad vsetkym ako jeho univerzalny vicar, a vsetky veci na nebi, zemi a v pekle klacia na kolene pred Kristom, a tak maju vsetci nasledovat Kristov vicar, aby bolo jedno stado a jeden pastier." Sam sa opisoval ako "nizsie nez Boh, ale vyssie ako clovek" (ak aspon toto nema gnosticku stopu, tak uz naozaj neviem) a tvrdil, ze Peter dostal "nielen Cirkev, ale cely svet na spravovanie". Nehovorim, v tej dobe sa objavili aj velmi zaujimave protivahy (sv. Frantisek), ale nechapem, ako je oslabovanie papezskej moci nieco zle, najma ak a) je prinajmensom jeho moc sporna, nielen z historickeho ale aj z hladiska Pisma (hovorim o tej moci, ktoru aku prezentoval Gregor, ci Innocent vyssie). Snad sa nemusim rozpisovat (kam sa dostanem k tomu "mravnemu" zenitu), ze poslednym klincom do sporov bola banda ozratych kriziakov na IV. kriziackej vyprave, ktory vyrabovali a zmasakrovali roku 1204 krestanov v Konstantinopole. Mimochodom, kriziacke vypravy v tom case spadali pod Innocenta - pricom pomimo incidentu a rozdelenia Cirkvi sa mu podarilo oslabit vychod proti Islamu. (na druhej strane viedlo k posilneniu papezskej moci) Dodnes argumentuje Rimsko Katolicka Cirkev tym, ze Vychod sa odmieta podvolit Papezovi, a ze sa podvoluju sekularnym silam. Naopak Vychod vycita RK ich aroganciu a pychu a obvinuju ich od odklonu tradicie ranneho krest.

Este k tomu mravnemu zenitu. Nespochybnujem, ze scholastika, sv. Tomas Akvinsky, ale v mnohych veciach aj napr. sv. Frantisek, sv. Dominik a podobne boli prinosom pre ludsku civilizaciu. Ale celou ST som nenasiel nejaky odpor voci otrokarstvu, kde Akvinsky rozobera skor iba to, ci sa ten a ten moze zenit ak je jeden otrok, ci moze pan udriet otroka. Na to, ze islo o mravny zenit mi pride otroctvo dost tazky problem doby. Takisto nim bol hlad, co napr. v Novgorode v 1215 a 1230 malo za nasledok, ze ludia nejedli len mach, lykozruty, slimaky, a vsetko co im prislo po ruku, jedli aj ludi, a nielen mrtvych. Nehovorim ani o by default vzdy tvrdsich trestoch pre zeny (nakoniec, napr. aj Akvinsky naznacoval, ze zeny su intelektualne nizsie ako muzi). Ani nehovorim o tom, ze hereza ma byt trestana smrtou. Chapem, ze Cirkev bola v tychto otazkach casto polarizovana, ale aj to je prave ukazka toho (inkvizicia, ktoru pri vsetkej ucte, ano cital som clanok, a nespochybnujem ho, ale kde je zmienka napr. o Husovi?), kam neobmedzovanie moci Papeza zachadzalo.

Nehovorim, ze dnes je situacia (mravna) uzasna. Predsa len, nejeme sa, nepopravujeme sa (aspon na zapade) pre vieru, odlisne nazory a postoje, nepopieram, interrupcie tu mame a v tom s vami suhlasim. Co vsak bolo napriek tomu take dobre na neobmedzovani papezskej moci? Nevidiet uz v tom gnozu, ak sledujeme ranne krestanstvo? Rad by som pocul niekoho kompetentneho na tieto otazky. Vopred dakujem.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group