ISSN 1335-8715

20-07-2004   Kolektív autorov   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Otvorený list švédskemu kráľovskému veličenstvu

32 slovenských občanov poslalo otvorený list švédskemu královi, premiérovi a ministrovi spravodlivosti, v ktorom odsúdili uväznenie švédskeho kňaza Ake Greena za jeho kázeň. Pravé Spektrum sa k protestu pripája.

Reakcia na príspevok

Homosexualna uchylka
autor: Richard
pridané: 05-08-2004 11:43


Homosexualita – danosť alebo úchylka?


Antidiskriminačné zákony, zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, registrované partnerstvá – v poslednej dobe sa na nás hrnie z náruče Európskej únie nová legislatíva, ktorú musíme, resp. už sme stihli prijať. Zdanlivo to môže vyzerať, že EU je ochrankyňa slabších a prináša do našich zemepisných šírok a dĺžok kvalitnejšie chápanie slobody a demokracie. Ale je to naozaj tak? Je ochrana na základe sexuálnej orientácie zvýšením slobody? Je sexuálna orientácia alternatívna životná forma? Je to danosť prírody, proti ktorej jedinec nič nezmôže a preto je nutné ho chrániť, alebo nebodaj iba určitá forma úchylky, zvrátenosti, ktorú treba potláčať?
Do roku 1973 bola homosexualita považovaná Americkou psychiatrickou spoločnosťou (APA) za nemoc, deviáciu, ktorú treba skúmať a liečiť. V roku 1973 ju APA vyškrtla zo zoznamu chorôb. Táto podstatná zmena nenastala na základe výskumov a štúdií a vedeckého konsenzu, ako by sa dalo očakávať na renomovanú vedeckú inštitúciu, akou APA nepochybne je. MUDr. Štěpán Rucki uvádza, že to, čo spôsobilo túto absolútnu zmenu pohľadu na problematiku, boli homosexuálni aktivisti, ktorí násilným spôsobom, rušením poriadku a obštrukciami doslovne donútili APA zmeniť názor, ktorá pre pokoj jednania a zasadania nakoniec ustúpila. Jej názor postupne, aj pod vplyvom politického aktivizmu homosexuálov, prijali aj ostatné psychiatrické združenia sveta. Takže neoznačovanie homosexuality za chorobu nie je vedecký poznatok, ale politický kompromis. Aká je však pravda o homosexualite?
Homosexuáli obhajujú svoj životný štýl ako normálny a prirodzený v tom zmysle, že homosexualitu označujú ako prírodnú danosť vyskytujúcu sa v podstatnej časti populácie. Podstatná u nich znamená 10% a toto číslo odvádzajú od štúdie Alfreda Kinseya z roku 1948. To, že táto štúdia bola metodologicky zlá a aj číslo 10% bolo účelovo prekrútené sa ticho zamlčovalo. Nakoľko dlho žiadna iná štúdia neexistovala, číslo bolo spoločnosťou prijaté. Číslo 10% je však značne nadhodnotené. Ukázali to mnohé neskoršie štúdie. Štúdia Sex in America: A definitive survey z roku 1994 na reprezentatívnom vzorku 3432 respondentov zistila, že homosexualita je prítomná iba u 2,8% mužov a 1,4% žien v Amerike. Táto a ďalšie štúdie jasne dokazujú, že číslo 10% je absolútne nereálne a účelovo nadhodnotené.
Homosexualita je v médiách zobrazovaná romanticky ako alternatívny životný štýl, ibaže s parterom rovnakého pohlavia. Rozdielov je podstatne viac a prinášajú so sebou množstvo negatív, ktoré ohrozujú život a jeho kvalitu u homosexuálnych partnerov. Tí nakoniec musia znášať dôsledky svojho protiprirodzeného spôsobu života. To im neprekáža a stále bojujú za „zrovnoprávnenie“ a „rešpektovanie“ svojho spôsobu života a fakty zamlčiavajú či bagatelizujú.
Homosexuáli žijú promiskuitne. To je fakt. V štúdii A.P.Bella a M.S.Weinberga z roku 1978 74% homosexuálov uviedlo, že malo behom života viac ako 100 partnerov, 41% malo viac ako 500 partnerov a 28% malo viac ako 1000 sexuálnych partnerov! Tieto čísla sú o niekoľko rádov vyššie ako najvyššie štatisticky relevantné zistenia promiskuity u heterosexuálov. A čo sa týka vernosti, zo 100 párov, ktoré žili spolu dlhšie ako 5 rokov, ani jeden nebol schopný udržať sexuálnu vernosť. Homosexualita a najmä homosexuálny styk so sebou spája ďalšie zdravotné riziká, ktoré v spojení s uvedenou promiskuitou tvorí ideálne prostredie na šírenie epidémií (AIDS, hepatitída, kvapavka...). Incidencia AIDS je u homosexuálov v USA asi 430x vyššia ako u heterosexuálov. U homosexuáloch sa ukázala nadpriemerne vysoká prítomnosť konzumácie drog ako u heterosexuálov: marihuana, kokaín, LSD... Nakoniec neslobodno zabudnúť na to, že u homosexuálov sa psychopatologické poruchy – ťažké depresie, sebevražedné úmysly či pokusy – vyskytujú niekoľkonásobne viac, ako u heterosexuálov.
Výsledky týchto štúdií ukazujú, že homosexualita, odhliadnuc od toho, že je protiprirodzená, má veľmi negatívne dopady na ľudí ju praktizujúcich. Nesie spolu so sebou ako vedľajší produkt množstvo negatívnych, nezdravých a protispoločenských prvkov (ako konzumácia drog). Keď vezmeme v úvahu ich silné politické pozadie a mediálnu angažovanosť, tieto javy spolu so zneistením mládeže pri ich sexuálnom vývoji tematizujú spomenuté negatívne prvky a prispievajú k rozvolňovaniu mravov v spoločnosti.
Homosexualita robí zle samotným homosexuálom. Dá sa proti nej bojovať? Homosexuáli sa sami prezentujú tak, že homosexualita je biologická danosť a nedá sa proti nej nič robiť. Je to tak?
Homosexuáli sa odvolávajú na štúdie poukazujúce napr. na gén homosexuality a či na výskumy odlišnosti mozgov medzi homo- a heterosexuálmi. Samotné štúdie dedičnosti na jednovaječných dvojčatách, na ktoré sa homosexuáli radi odvolávajú však po dôkladnej vedeckej analýze poukazujú skôr na vplyv prostredia ako na dedičnú závislosť. Veľký rozruch vo svete spôsobila štúdia z roku 1993, ktorá vraj dokázala prítomnosť homosexuálneho génu prenášaného na X chromozóme, z ktorého vyplývalo aj to, že ženy pôsobia ako prenášačky. Správa bola citovaná snáď vo všetkých médiách a braná verejnosťou ako definitívne vyriešenie problému homosexuality. To, že práca neidentifikovala gén, iba génovú oblasť a bola metodologicky nesprávna, lebo nesplnila predpoklady vhodného výberu pacientov, nemala kontrolnú skupinu a ani nebola vykonaná na 8000 jedincoch, čo sa považuje za minimum na odhalenie génu ako ani následné vedecké kritiky v časopise Science už médiá nezaujalo. Obdobne zkritizovaná bola aj štúdia vedca Simona LeVaya, ktorá mala dokázať údajné odchylky v stavbe homosexuálneho a heterosexuálneho mozgu a tiež bola zkritizovaná zo zásadných metodologických chýb a nesprávnych interpretácií výsledkov. Táto kritika našla v médiách takisto nulovú odozvu.
Ako to s homosexualitou nakoniec naozaj je? Byne a Parons z Columbia University tvrdia starú pravdu, že homosexualita je „komplexná mozaika biologických, psychologických a sociálne-kultúrnych faktorov“. S týmto v súčasnosti súhlasí väčšina serióznych vedcov, iba médiá to ignorujú. Nemôže sa úplne vylúčiť existencia nejakých biologických predispozícií, avšak nie väčšia ako to, že vysoký ľudia sú geneticky predisponovaní na hranie basketbalu. Hlavným faktorom sa zdá byť rodinné prostredie. U homosexuálnych jedincov bol veľmi často prítomný citový nesúlad medzi dieťaťom a rodičom rovnakého pohlavia, ktorý odmietal dieťa. Ďalšími faktormi sú problematický vzťah s matkou, častokrát až príliš zväzujúci a intímny, potom sexuálne zneužitie rodičom a veľmi často aj odmietnutie vrstovníkmi rovnakého pohlavia. Častou príčinou je aj sexuálne zvedenie na túto cestu. Zaujímavé je, že homosexuálni jedinci v nadpriemernej miere v porovnaní s heterosexuálnymi uviedli, že mali homosexuálneho učiteľa. Najmä v strednom veku dospievania je mládež dezorientovaná ohľadom sexuálnej identity. Mediálna propagácia homosexuality ako alternatívneho životného štýlu, ktorý je v niektorých krajinách dokonca odporúčaný na odskúšanie, môže mať preto katastrofálne dôsledky a preto sa ukazuje ako potrebné zakročiť proti všetkým takýmto snahám.
Homosexualita nie je biologická danosť. Ale z druhej strany to nie je ani prostá voľba. Skôr by sa dala prirovnať k nutkavej poruche. Jej typickým vznikom ústiacim do závislosti je nasledovné: počiatočná voľba, vznik určitého zvyku, vyústenie do závislosti, ktorá sa potom už ťažko mení. To, že homosexualita sa veľmi často prelína s inými závislosťami a inými nutkavými poruchami len potvrdzuje toto tvrdenie. U nutkavých závislostí je známe, že majú vysokú mieru rezistentnosti proti zmene a vysokú mieru relapsu (ako napr. aj u alkoholizmu). Z toho si mnohí nesprávne odvádzajú, že ide o biologickú danosť.
Prečo nás má homosexualita, resp. „práva homosexuálov“ trápiť? Niekto povie, nech si predsa žijú ako chcú – aj keď zvrátene, nebezpečne, ale keď s tým neobmedzujú nikoho iného, tak prečo je z toho problém? Dôvody sú tri. Prvým je inštitút manželstva, ako jedinečné spojenie muža a ženy za cieľom vychovávať ďalšie generácie, ktoré je oporou spoločnosti. Homosexuáli sa snažia svoj životný štýl prezentovať ako alternatívu k rodine, resp. uznať svoj vzťah ako rodinný. Pritom základné funkcie rodiny – výchovu budúcich generácií a stabilný základný prvok spoločnosti neplnia. Sú aj snahy o adopciu detí homosexuálnymi pármi, ale z vyššie uvedených dôvodov je každý takýto čin násilím páchaným na deťoch zneužívajúcim ich slabosť. Akceptovanie homosexuality ako alternatívy k rodine iba rozvracia mravy, narušuje jej integritu (narušením základov sa ohrozuje celá stavba) a redukuje rodinu na prostý zmluvný vzťah medzi dvoma dospelými jedincami. Takto voľne definovaná rodina však už nepotrebuje nijaké privilégia zohľadňujúce jedinečnosť a dôležitosť pre spoločnosť. Druhým dôvodom je zneistenie mládeže v jej kritickej fáze dospievania pri akceptácii seba a zaradenia sa do spoločnosti a z toho zvýšené riziko nesprávneho zaradenia sa do skupiny homosexuálov. Tretím dôvodom je ideologické zameranie a propaganda spojená s homosexuálnym hnutím ľavicového charakteru spojené s manipuláciu verejnej mienky.
Čo na tieto tendencie hovorí cirkev? Cirkev jednoznačne odmieta homosexuálne konanie ako hriešne. Sexualita musí byť spojená s možnosťou plodenia detí a môže sa realizovať iba v rámci manželstva ako sviatostného zväzku medzi mužom a ženou. Napriek tomu sa vyžaduje, aby k homosexuálnym osobám sa nepristupovalo s predsudkami, ale aby sa rešpektovala ich dôstojnosť a neboli diskriminovaní. Cirkev takéto osoby povoláva k čistote. Kongregácia pre vierouku však upozorňuje, že tento postoj tolerancie neslobodno nesprávne interpretovať ako možnosť zrovnoprávnenia s manželstvom a vyzýva na kroky vedúce k odhaleniu každého ideologického a účelového zneužívania takejto tolerancie a vyzýva štátne orgány, aby nedovolili, aby mladí ľudia boli vystavovaní týmto nesprávnym ponímaniam sexuality a manželstva. Varuje, že legalizácia homosexuálnych zväzkov vedie k zahmlenému chápaniu morálnych hodnôt a znehodnocovaniu inštitútu manželstva. Nakoľko homosexuálny vzťah na rozdiel od manželstva nereprezentuje pozitívny a významný prínos rozvoja osoby a spoločnosti, nezabezpečue úlohu pokračovania ďalších generácií, je preto spravodlivé nepriznať mu privilégiá a spoločenské postavenie manželstva, čo by nakoniec oslabilo a znevážilo samotné manželstvo.
Je homosexualita fyzická danosť? Určite nie, skôr psychická porucha, nutkavá závislosť. Homosexuáli sú chorí ľudia, ktorí sa väčšinou nechcú liečiť. Čo chcú, je prezentovať ich nezdravý a dobrým mravom sa priečiaci životný štýl ako zdravý a normálny, čo prispieva len ku zmätkom v mravoch, pletie mládež a prispieva k úpadku spoločnosti. Preto je potrebné jasne sa postaviť proti každej snahe o inštitucionalizovanie akýchkoľvek prejavov homosexuality a dobre pripravenou argumentáciu im vedieť vo verejnej diskusii oponovať. Argumentácia by mala vychádzať z prirodzeného zákona, ktorý je známy všetkým ľuďom, či si to priznávajú či nie. Nemalo by sa však argumentovať prirodzeným zákonom, ktorý by ako taký mohol spoludiskutujúci odmietnuť, ale používať dôsledky prirodzeného zákona vo svojich argumentoch.
Homosexuáli trpia odchylkou správania a ich životný štýl je zlý pre nich samotných. Snažia sa všetkých presvedčiť, že ich stav je danosť, s ktorou sa nedá nič robiť. Ukazuje sa, že je to skôr porucha správania, čiže úchylka. A keby aj nebola, moc im to nepomôže. V každom prípade sú chorí – buď psychicky – trpiaci úchylkou, alebo fyzicky – trpiaci génovou chorobou.

Použitá literatúra:
Rucki Štěpán, MUDr.: Homosexualita: normální varianta lidského chování?, 11. konferencia Sdružení křesťanských zdravotníků, Praha 2000
Kongregácia pre náuku viery: Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi partnermi, Rím 2003
Budziszewski J.: How to Talk Straight in the Public Square
&
Coolidge, David C.: The Issue is Marriage
in
Advancing a Heterosexual Public Ethic With Grace, Wit and Natural Law: A Symposium; Family Research Council, Washington 1999


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2019 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group