ISSN 1335-8715

31-05-2006   Vladimír Palko   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Jazyk pani Černej

Pani poslankyňa Eva Černá povedala: "Bolo by veľmi dobre, keby sa Cirkev zamerala na teplošov vo svojich farách a farnostiach po celej Európe. Dobre viete, koľko škandálov vyšlo na povrch zemský." Málokedy sa podarí vysloviť tak stručný výrok s tak mnohovrstevnatou inkonzistenciou. Černá tak reagovala na výroky pápeža o neprípustnosti homosexuálnych partnerstiev. Dovoľte pár poznámok.

Reakcia na príspevok

Re: dobre napisany clanok
autor: Marek Hrubco
pridané: 09-06-2006 9:46


1.
‘Sekularizmus je v istom zmysle plodom krestnastva v momente, ked si uvedomis podstatu majetkovych vztahov a mocenske ambicie cirkvy v stredoveku, ktore sa v tej dobe v pripade cirkvy silno prelinali so statom. Bolo casto zrejme spreneverenie sa povodnym krestanskym idealom, na co ostatne reagovali mnohe krestanske komunity. Niektore z nich boli zrovnane so zemou... ‘

-Lenze Cirkev vzdy tahala za kratsi koniec. Za Konstantina sa mohla vstupit do dejin, a aj tak urobila. Mohla ponuku role statneho nabozenstva odmietnut a historia by sa vyvijala inak. Ale ako inak? Kto to posudi? Ti, ktori si dnes od vsetkeho zleho co sa udialo umyvaju ruky ako Pilat? Bola to jedinecna moznost pre rozsirenie krestanstva po celej risi a z tohto hladiska to bolo –myslim- rozhodnutie spravne. Ak by tak cirkevni otcovia nespravili, cyrilometodejskej tradicie by sme sa asi nedozili, zostali by sme tu, ‘kde ziju levy’ minimalne dlhsiu dobu ako pohania, pripadne divosi, bez znalosti pisma, umenia, vied alebo (a to asi najpravdepodobnejsie) stali by sme sa napokon mohamedanmi.

-Dnes je velmi tazko rozlisit mocenske plany svetskych vladcov od skutocnych pohnutok Cirkvi (silne pochybujem ze panovnik mal v tom case pri svojich cinoch v prvom rade na mysli nejaku myslienku, ci nebodaj svetonahladovy postoj – skratka boli to politici ako ti dnesni ale na rozdiel od dnesnych sa mohli skryvat za sutanu tam kde im to vyhovovalo). Co sa tyka herez, tak s nimi sa muselo vyrovnavat kazde nabozenstvo a vacsina heretikov boli zaroven kriminalnici, skoncili by podobne aj dnes (tazko povedat ci dnesne elektricke kreslo je ‘jemnejsi’ sposob popravy nez hranica). S herezami (t.j. so snahou vysekavat casti celeho ucenia) sa musi Cirkev vyrovnavat dodnes, pravdaze odlisne – primerane kulturnemu prostrediu v ktorom posobi.

-Sekularizmus ako plod krestanstva... - mal som skor na mysli >>myslienkovy<< vplyv nabozenstva na kulturu a ich vzajomne posobenie. Je to odvazna myslienka, iba taka pracovna uvaha, ze sekularizmus nemusime nevyhnutne vidiet v konkurencnom vztahu ku krestanstvu, ale moze byt sucast dejinneho vyvoja krestanstva. Mozno by bolo vhodne prirovnanie ku kultu ostatkov (no ako kazde prirovnanie, pokulhava). Vtedy do krajnosti (vy)svihnute blaznovstvo za kostami svatcov (tazko povedat ci ich vtedy viedla viera, alebo jej opak: povera v moc talizmanov), dnes zase zamilovanost do sveta, svetskeho, chceme po nom cestovat, spoznavat ‘cosi ine’, objavovat krajiny, prirodu, chceme sa zabavat, chceme mat srandu, tu a teraz, rychlo a efektivne, chceme byt vzdy mladi a krasni, zit ‘naplno’, ‘uzivat si’ (vikend)! Cize iba svetu sluzit vzdy a vsade. Lenze ludia vo svojej podstate a pravdy o nich sa nemenia, iba sa jednoducho venuju inym veciam a inymi prostriedkami. Pociatocne vzplanutie citu, stav zamilovanosti prejde, laska trva. Preto sekularizmus moze byt aj paradigmou vo vnutri krestanstva, ktora coskoro sama od seba ludi (aj krestanov) ‘prejde’, nasytia do sytosti tohto sveta a pojdu dalej. Zapadna Europa je uz na prahu post-sekularnej doby. My sme tu este len povyliezali z dier a snazime sa zorientovat. Kedze sme nemohli pocas 40 rokov sedivej reality, nasycujeme sa pestrosti sveta teraz este konzumujeme zaradom, hlava-nehlava. Zapocuvajte sa dobre co produkuje tzv. sekularna kultura: to, o com sa zhovaraju adolescenti v reality show. Vsetci kricme hura v ustrety sveltym sekularnym zajtrajskom!

2.
”Existuju pravdy, ktore zdielame takmer vsetci resp. nejake skupiny ludi. Pravdu o tom, ze boh exisujute a etc. zdiela siroka skupina krestanov. To je spolocensky rozmer pravdy.”

-Suhlasim.

‘Ale z praktickeho hladiska kazdy z nas moze verit v inu pravdu, lenze robit tak siroko nebude, pretoze to co povazujeme za pravdive je pre nas prakticke a ked jeden veri v pravdu o tom, ze jablko pada kolmo k zemi tak na to bude mat dovod aj iny. Aj viera v boha ako pravda spaja mnohych ludi, lebo v nej nachadzaju vnutorne uspokojenie, preto je pre nich pravdiva a preto je uzitocna. Ale iny ju ku stastiu nepotrebuje.”

-Ale co je to >>stastie<
-Potrebuje ju (no nemusi si to uvedomovat). Ak popiera gravitaciu, zije v omyle. Moze sa tak rozhodnut (aj ked zrejme narazi na dost velke problemy v beznom zivote). Je totiz obdareny slobodou a moze sa vzdat aj Najvyssieho, v prospech cohosi ineho. V hierarchii hodnot ex definitio nikdy nezostane na prvom mieste prazdne miesto. Martin Luter pise, ze pre kazdeho je boh tym, comu priklada najvacsiu dolezitost.

3.
‘Presvedcit niekoho o pravde znamena, presvedcit ho o tom, preco je uzitocne v to ci ono verit. Nic ine asi nema ambiciu robit pokorny veriaci.”

-Ale ja hovorim, ze je omyl nadradovat uzitocnost nad pravdu (navyse, spomente na problemy utilitaristov s definiciou utility alebo s definiciou co je skodlive). V hierarchii dobier je pravda vyssie nez ucel, pokial nechceme upadnut do pragmatizmu. A ten je taky parcialny az strach, uplne ignoruje velke temy ktore uz davno riesi krestanstvo. A komplexne (napr. otazku utrpenia). Je nemoralne pravdu pouzivat/zneuzivat ako nastroj na akysi ucel. Aky vlastne? Pravda je ciel osebe. A krestanska odpoved je pokorne sa k nej vztahovat, inak povedane, snazit sa porozumiet Bozim myslienkam.

4.
‘Vidis, ale Mill pri svojom koncepte slobody (vid O slobode hned v uvode) hned v uvode hovori, ze to, co je obsahom je pohladu na slobodu nie je v protiklade s predstavou slobodnej vole. Autorita, ako pises - ale tu ma na mysli konkretne stat, zakon, vladu - nema zasahovat tam, kde sa neskodi (zasadne) inym, oslobodenie od otroctva a tyranie.”

-Aj otroctva hriechu? Liberali sa zvycajne spociatku ohanaju slobodou, ale dopadava to tak ako ked osvieteny Jozef II urcoval este aj kolko sviecok ma svietit pocas katolickej omse. K Millovi: snazil sa chlapec, ale prosim vas, z utility ziadnu moralku ani humanizmus nevytrieskate. Budeme si uzitocni dovtedy, kym sa navzajom budeme ‘vyuzivat’. Povazujem to za chaby pokus o riesenie otazky, ako spolu-zit.

5.
‘k podobnemu postoju sa da popracovat bez ohladu na vieru.” ... ‘Nie je dolezite PRECO verime v podobne veci, dolezite je CI verime.”

-Ano, da sa mat podobny postoj aj ako neveriaci. Ved na mnohych veciach sa aj my dvaja zhodneme. Ale viera, ta vam je zvlastnej povahy. Akvinsky ju definuje ako ‘nadprirodzenu vliatu cnost’. To nie je len tak, prvoplanovo, na prvy pohlad jasne. Klopte a bude vam otvorene. Ja som klopal (priam som sa vlamoval) a tak som pochopil. Pytal som sa sam seba, ako je to mozne ze sa divaju na to iste a vidia to inak. To najlahsie je odignorovat 2000 rokov Cirkvi. Ale by bolo vskutku lacne riesenie. Treba byt skepticky, ale zaroven dosledny. Dosledne skepticky aj k vlastnej skepse.

-Hmm.. preco verim, to je dobra otazka. S tou druhou vetou suhlasim, s vyhradami uvedenymi nizsie.

-Otazku kto je kto, kto veri a kto nie (pripadne ako silno) si nedovolim posudzovat. To by som radsej nechal na pana Boha. Skutocne vnutro cloveka (Biblia to nazyva ‘srdce’) sa ukaze naznakom uz tu na zemi v hranicnych situaciach, v nudzi ale v plnosti az potom, podla onoho podobenstva: Nie tu a teraz - ale za eschatologickym horizontom, ‘pridu zenci a oddelia psenicu od kukola’. Rozumiete, my sa tu mozeme delit na veriacich a neveriacich ale do skutocnych pohnutok cloveka nikto z ludi nevidi’ Vidime az ovocie, podla ktoreho ich mozeme rozlisovat a vyberat si koho chceme mat vo svojej blizkosti (ci v parlamente). Okrem toho, mozu to mysliet uprimne a dobre, ale zaroven sa mozu mylit. Mozu konat zlo z nevedomosti. A my ako krestania uznavame slobodu svedomia – ‘usudku rozumu na zaklade poznania”. To poznanie moze byt chabe. Preto som hned v uvode pisal o nedovzdelanosti.

-Veriacimi katolikmi nazyvam tych, ktori maju odvahu deklarovat to, co ziju (resp. to co sa rozhodli zit; cize viera ako zivotna orientacia). Medzi rozhodnutim zit a realnym naplnanim rozodnutia bude vzdy prirodzene rozdiel.
Musim uznat, ze v beznom zivote viac doverujem veriacim (tu v zmysle: deklarativne sa hlasiacim ku krestanstvu), lebo maju v sebe toto nasmerovanie. A treba povedat, ze humanizmus ma krestanske korene. ‘Sekularny humanizmus je ako kytica ruzi - je pekna, ale nevydrzi...’

6.
‘Problem je ale socialne okolie, ktore to prijimanie vynucuje a robi z cloveka menejcenneho ak sa ku nim neprihlasi alebo ak ich nerespektuje.(co zase nie je automaticky zle, ale su oblasti, kde takyto pristup vedie ku tyranii)”

-Ono ta neveriacimi vnimana vlastna menejcennost (resp. ‘pycha’ veriacich) moze byt castejsie zahanbenie. Sv. Pavol kdesi pise ze krestania mame byt ‘Zidom na pohorsenie a pohanom na zahanbenie’. Ak je to to, co ste nazvali menejcennost, tak potom lutujem, ale to nie je nas problem. Ked sa pohan citi zahanbeny, ze je krestan ma v sebe viac cnosti, tak potom to je problem pohana. Povysovanie nad druhymi a pycha je ina vec (dokonca jeden z najvacsich hriechov) a daneho cloveka (ak je krestan) treba napomenut, ze je veriaci a nie vediaci. Alebo mu rovno dajte, ako pise Milan Lasica, ‘preventivne popapuli’ ;-)

7.
‘Rozumiem, zase trochu iny pohlad. Cirkev sa stala sucastou pisma, oddel pismo o cirkvy a uz to nebude to iste pisme.”

-Nerozumiem celkom ako sa mohla stat sucastou pisma. Pismo je oddelene od Cirkvi, podla platneho ucenia nespadlo z neba (ako tvrdia tusim jehovisti) ale bolo inspirovane Duchom a ide o Bozie slovo v ludskom sate. Magisterium (vedene Duchom prislubenym v Pisme) ho vyklada a tak vznikla Tradicia. Pismo a Tradicia tvoria depozit viery, svedectvo, ktore Cirkev putujuca na zemi siri, aby ludia dosli k spase.

8.
"Myslienka sekularizmu vas ani mna neochrani pred tyraniou, ale nas do nej vovedie."
Ale jasne, ze ano, predstav si, ze by nesekularisticke naroky uspesne zacala vnasat ina skupina veriacich ako katolikov. Mali by ambiciu podriadit vsetkych svojim nabozenskym doktrinam.

-Ale sekularizmus nerovnasa cistota od nabozenstva. V istom zmysle je same nabozenstvom (svata trojica sekularizmu: blahobyt, rychlost, zabava). Tak nech si ho veriaci-sekularisti vnasaju. My sme predsa dorastli do demokratickeho zriadenia (zatial vraj najlepsie ake sme vymysleli). Mozu vnasat, sak uz aj vniesli. Ja tu hovorim o ovoci ich prinosu. Mozno aj vdaka osvietenectvu uz dnes vieme mobilne telefonovat (hoci mnohokrat nemame o com) ale vdaka tomuto istemu osvietenectvu a aplikacii principov dialektickeho materializmu tu mame zdevastovanu ekonomiku, zdevastovany duchovny rozmer cloveka a gulagy. Ale co je viac? Mozte sa pre mna identifikovat s alatoljahom chomenjim, ale zdedili sme ohromne duchovne bohatstvo, len tak sa ho vzdat, vytlacit kdesi na periferiu, to je chora myslienka. Vezmite si kulturu. Ved ta nema z coho cerpat, ak nie z nabozenstva. Vam skutocne nedochadza ta podobnost s rezimom spred 50 rokov? Dnes ‘nabozenstvo nazad na fary’, zajtra likvidacia reholi a zatvaranie knazov.

9.
‘preco by to nemalo zostat len v rovine moralky, moralneho apelu alebo ponuky nejakej formy vnutorneho naplnenia’

-Ono viera stale zostava v rovine apelu (aj preto mame viditelnu cirkev.. kazde udretie zvona v kostole je apel). Nikto nikoho nemoze prinutit uverit (z definicie). A viera nie je produkt na uspokojenie potreby (aj ked niektore nestastne evanjelizacne akcie ju takto mozu prezentovat). Nie je to produkt vedla ineho produktu. Je to skor cosi ako spolocny jazyk. Preco si ho nenechame pre seba? Lebo citime zodpovednost nielen za seba a svoje vlastne bydlo. Snazime sa vybudovat a rozsirovat spolocentsvo dovery, v ktorom kazdy kona slobodne, ale v sulade so spolocnymi moralnymi principmi. Usporiadanie vztahov v spolocnosti ma pre toto vytvorit priestor. Eva Cerna, ktora ludske embryo po pocati povazuje za ‘kus zivej hmoty’ a presadzuje relativizaciu ‘Nezabijes’, na ktorom ludstvo stoji, nema u mna ani stipku dovery. Co je to za zvrateny pochop slobody, ktora popiera slobodu ineho cloveka na zivot?

Mk


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group