
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

20-07-2004 Kolektív autorov Kultúrna vojna verzia pre tlač

Otvorený list švédskemu kráľovskému veličenstvu

32 slovenských občanov poslalo otvorený list švédskemu královi, premiérovi a ministrovi spravodlivosti, v ktorom odsúdili uväznenie švédskeho kňaza Ake Greena za jeho kázeň. Pravé Spektrum sa k protestu pripája.

Reakcia na príspevok

Tak dobre, poďme uvažovať hlbšie

autor: Marek Hrubčo

e-mail: hrubco@pobox.sk

pridané: 22-07-2004 19:30

Dobrý príspevok p. Bezáka. Ake Green, pokiaľ viem, nie je kňazom katolíckej cirkvi, nemusí byť v dokonalom súlade s katechizmom. Uznávam aj Deweymu, že nie je vecou môjho rozhodnutia, ŽE SOM homosexuál takisto ako nie je mojim rozhodnutím, že som mužského pohlavia. Avšak vecou rozhodnutia je to, čo so svojou (homo)sexualitou SPRAVÍM a či a ako ju budem praktizovať/používať/zneužívať. To som mal na mysli. A to môže byť predmetom tvrdej kritiky.

Dovoľte mi ešte jednu dlhšiu úvahu. Uvažujme spolu. Opravte ma, ak sa vám zdá, že sa mýlim. Postupujme do hĺbky. Čím ďalej, tým ťažšie sa nám veci budú vyjadrovať. Necítim sa byť skvelým filozofom, niektoré pojmy použijem filozoficky nečisto, ale aspoň sa pokúsim.

Dewey, k dýchaniu. Ako mám neoddeľovať konanie (dýchanie) od osoby (dýchajúci človek)? Musím rozlišovať to, o čom hovorím. A rozlišujem aj konanie od prejavov konania. Prejavom dýchania je napríklad zväčšovanie a zmenšovanie pľúc, bránice atď. (ako tón je prejavom spevu pre človeka, ktorý sa rozhodol spievať; tohto človeka sme si my nazvali spevákom). Teda existuje idea spevu, a idea človeka. Existuje pieseň I want to break free aj spevák Freddie Mercury. Tohto konkrétneho homosexuála alebo skupinu všetkých homosexuálov nemôžem hanobiť. Jeho spev áno, jeho homosexualitu áno. V tom spore o univerzálie som spolu s Platónom realista. Inak povedané, myslím, že archetypy existujú, a my ich objavujeme. Ďalej, človeka ako bytosť nie je definovaná činmi alebo výkonom. Nie sme stroje (ako tvrdil Hobbes), sme ľudia. V týchto úvahách by som hľadal koreň sporu o Ake Greenovi.

Vaše dýchanie je konaním, spočiatku si ho neuvedomujete, ale ako dospelý jedinec sa môžete napríklad rozhodnúť nedýchať. Má to však isté neblahé následky – zadusíte sa. Neodporúčam vám to, ale v princípe je to iba na vašej slobodnej vôli. Dýchanie je v poriadku, vďaka nemu môžeme žiť, existovať. Dýchanie teda plní svoj účel, podobne ako sex (t. j. plodiť deti; pokiaľ teda pre niekoho nie je sex cieľom samým o sebe). Isteže niektoré veci sú akosi dané (napadá ma napríklad rast, činnosť obličiek, rasa, farba pleti, pohlavie). Skutočne, nemôžeme ich ovplyvniť. Sme akosi „vrhnutí“ do sveta, no máme aj priestor na slobodné konanie. V otázke sexu sa môžeme rozhodnúť, či a s kým ho budeme praktizovať. Teda neviem, u mňa to tak funguje. V opačnom prípade sa totiž nechávame strhávať pudmi ako zvieratká bez vôle. Sme pri otázke podstaty človeka. Obávam sa, že túto otázku skúmali veľkí filozofi a my ju tu nevyriešime. Ale nejaký postoj zaujať musíme. Nejako musíme byť. Chcem tu uviesť, že všetko toto už siaha ďaleko za rámec ekonómie, za rámec vedy, veda mi na toto nedáva odpoveď. A práve veda a výlučne veda je to, na čom stavajú sekularisti a z tohto dôvodu sa celkovo a v konečnom dôsledku mýlia. Majú mylné východiská. Takže vcelku vzaté, platí že v základných otázkach vlastne nikto NEVIEME, ale zaujímame postoj: t. j. v niečo VERÍME.

Vrátim sa k dýchaniu. Napadlo ma, či by sa homosexualita nedala porovnať s takým chrápaním. Pri chrápaní očividne nie je čosi v poriadku (biologicky). To však neznamená, že by som nemohol milovať svoju chrápajúcu manželku. V horšom prípade ju môžem “lacno” tolerovať, alebo sa zdvihnem a budem spávať vo vani. Skrátka, vytvára to v dome problém. Deti už ani nespia. Sú z toho nervózne, choré. Ako zareagujem? Vzhľadom na uvedené nebudem predsa tvrdiť, že chrápanie je čosi normálne a zdravé, nepoviem si „ži a nechaj žiť“. A už vôbec sa nebudem zasadzovať za zákon, ktorý “chráni” chrápajúcich v našom dome pred diskrimináciou zo strany nechrápajúcich. Ani o zákon, ktorý sankcionuje kritiku chrápania v našom dome. Budem sa teda snažiť nejako to nepríjemné a nezdravé chrápanie potlačiť. Veď niekedy sa stačí otočiť trochu nabok a ajhľa, chrápanie je preč. Tu sa zrejme moja analógia končí, lebo s homosexualitou to zase také ľahké nebude. Kto však vie, koľko ľudí sa vyhlasuje za homosexuálov iba preto, že je to dnes “in”?

K ostatnému

Dewey, náboženstvo je iba obal. Viera je obsah. Náboženstvo nezaručuje nič (preto sú všelijakí ľudia v kostole, aj takí, ktorých sám Ježíš nazval „Pokrytci!“). Viera v Boha (pravého, t.j. nie v jeho karikatúru) v srdci človeka zaručuje etické konanie. Náboženstvo vidím ako prejav. Cirkev vidím ako inštitúciu pre vieru (mnohí iní kresťania ešte hlbšie, ako spoločenstvo; ja som taký nejaký, skrátka, asi ešte veľa veciam nechápem).

Čo znamená vaše “komunisti sa teda mohli oprávnene stavať proti náboženstvu”? Každá skupina môže kritizovať náboženstvo, ale nie zakazovať silou, likvidovať, zatvárať atď. Ateista môže nazvať katolicizmus ako chce, aj keď väčšinou nerozumie podstate. Ale áno, môže ho nazvať vredom alebo ópiom ľudstva. Je to síce ďaleko od pravdy, ale toto vyjadrenie je takpovediac legitímne, t.j. v súlade so slobodou slova.

“Co je clovek bez prejavov a co je homosexual bez prejavov svojej sexualnej orientacie, co je zlodej bez kradnutia, co je spevak bez spevu...prave na zaklade prajavu osobnosti im prischol tento nazov, ak mas nieco proti prejavu, ktory Ti ani nikomu inemu neublizuje, este tak Tvojmu vkusu, tak mas aj proti cloveku ako takemu.”

Zlodej bez kradnutia je podľa mňa zlodejom, ktorý sa napríklad rozhodol prestať kradnúť. Len stále je človek. Už som to vysvetlil vyššie.

Budem vulgarny, aj to, ze ked uvidi atraktivneho chlapa homosexual-muz a postavi sa mu, aj to je jeho prejav, spravanie a mas pocit, ze je za tym rozhodnutie?

Jeho rozhodnutie je, či s ním bude mať sex.

"Každá ľudská bytosť si vyžaduje rešpekt."
Ale ten respekt musi byt aj voci jeho prejavom. Co je ludska bytost bez prejavov individulity?

Ľudská bytosť bez prejavov individuality je nijako sa neprejavujúca ľudská bytosť, od akýchkoľvek prejavov, činov, myšlienok utíšený človek. Povedal by som asketický človek. Dokonca je tak bližšie k Bohu. Ale je to skôr východný, než náš západný „koncept“.

Ale co je na tom hriesne, keby si sa narodil niekde na samote a nikto Ti neprisiel zvestovat co je hriesne a co nie, nikdy by si tu neviedol tieto uvahy. Preberas vzory spravania ale odsudzujes na zaklade nich cisi prejav a len a len preto, ze je iny, ako by sa Tebe pacilo.

Hypotetické. Na samote by som sám, pomaly, pokusom a omylom prišiel na to, že niektoré moje činy sú správne, iné nie. Nakoniec by som nemal toľko času (koľko mali všetci ľudia spolu predomnou), aby som prišiel takto pracne na to, čo je správne konať. Robil by som omnoho viac chýb. Zistil by som, že niektoré moje činy ma robia viac človekom, iné zase viac zvieraťom. Otázka je, či by mi záležalo na tom, kto som. Ktovie, ťažko povedať, bolo by to aj v mnohom jednoduchšie, keďže by som asi nevstupoval do vzťahu k iným ľuďom. Nedozvedel by som sa o Ježišovi. Ale veď, nie každý, kto Ho volá Pane, Pane, vojde do kráľovstva Božieho. Tí ktorí nepoznali jeho meno, boli povýšení. (nepresný citát, tuším podľa Mt)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.