ISSN 1335-8715

01-05-2006   Peter Jedlička   Ideológia   verzia pre tlač

O pravde, tolerancii a postmodernom myslení

Postmoderný filozof Richard Rorty tvrdí, že liberalizmus je najlepšou myšlienkou v dejinách Európy. No n  základe čoho to tvrdí? Aký je vzťah postmoderny, liberalizmu, pravdy a relativizmu? Viac o týchto témach v článku Petra Jedličku.

Reakcia na príspevok

Metodologicka poznamka
autor: PeterS
pridané: 01-05-2006 20:41


Pre diskutujucich i ostatnych,
tie temy, ktore nadhadzujete, ako moderna, postmoderna ci konfesia nemozete analyzovat bez triady pohladu - historickeho, ideologickeho (nabozenskeho) a archetypalneho (symbolickeho). A prave obecnym problemom skoro kazdej tunajsej diskusie (nie vsetkych diskuskuterov) je, ze sa snazia o akusi rozumovu destilaciu temy. Casto sa historizmus prekruti a archetypalnost sa bud uplne potlaci, resp. sa s nej vysmieva (tzv. lavicovy, nepravy, falosny), alebo sa zameni za dogmu.
Ako priklad spomeniem Jezisa, ktory je silny najme v pozicii archetypalnosti a nic na tom nemeni, ze si nabozesky pohlad tieto archetypy otaca podla svojho.
A naopak, moderna je slaba prave v tom, ze sa snazi hladat nove archetypy, pretoze predosla kriza (sposobena nastupom odludstujuceho racionalizujuceho kapitalizmu) ich znicila. Naco prisiel symbolizmus? Aby hladal stratene archetypalne vyznamy. Naco prisiel kubizmus, futurizmus? Aby priniesol nove archetypy, napr. hladanie v divosstve afriky (co by sme dnes robili bez strbinoveho umenia? Kto nema rad, ak si jeho partnerka zvyraznuje otvory (strbiny) v tele ako oci, ci usta...), alebo vo fascinacii buducnostou.
Ale zjavne toto "modernisticke" hladanie nedokazalo nahradit stratene stereotypy, rovnako so svojim postmodernistickym rezignovanim.
Zo zivota bezprostredne vypadla posvetnost a mystickost archetypov. Spojenie muza i zeny (laska a manzelstvo), rodicia, praca, odusevnela priroda, vecne umierajuci a rodiaci sa boh, spasitel a proroci. Staci si prezriet tarotove karty.
Archetypy sa stali predmetom diskurzu, ideologie, reklamy, image vodcov, politickych kampani a biznisu.
Je vsak cesta z krizy primknutie sa k nabozenstvu a jeho dogmatizacii archetypov? Ideologizacia deti v ranom veku? Alebo historicky relativizmus a istota vlastnictva, ci pred nedavnom triedny boj?
Len som chcel upozornit, ze archetypy sa nam dostali do krizy, hlbokej krizy, ale tato kriza zacala uz davno, pravdepodobne s odtrhnutim cloveka od pody a prirodzeneho rytmu, na co clovek reagoval prirodzenym hladanim noveho vyjadrenia archetypov i v extremoch ako vodca typu Hitler, ci spolocnost typu komunizmus, a nie je mozne nanalyzovat moderny spolocensky pohyb bez toho aby sme neskumali, ako sa nam archetypy skryvaju v novych javoch, heslach, politikach. Hlbinna psychologia, ci kriticky vyskum nabozenstva moze dost pomoct.
Vyhradu som zamyslal velmi obecne, metodu si musi spravit kazdy sam. Myslim vsak, ze bude stacit uz to, ak si clovek vzdy uvedomi, ze pri kazdej spolocenskej teme posobi ista sila istych archetypov, resp ich nedostatok (pre prehlad staci pozerat reklamy), aby clovek ziskal sirsi pochop pohybu. Nie len ako boj ideologickych pouciek.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group