ISSN 1335-8715

29-06-2004   Marek Hrubčo   EUtópia   verzia pre tlač

Euroskepticizmus ako kontrakultúra

Po hroznej a ničivej druhej svetovej vojne, ktorú naša generácia pozná našťastie iba z kníh, sa západoeurópskym intelektuálom poučeným z neúspešných integračných snáh medzivojnového obdobia konečne podarilo položiť základy trvalého mieru a prosperity. Dnes mladí intelektuáli podliehajú novej móde: euroskepticizmu.

Reakcia na príspevok

Reakcia na reakcie
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 06-07-2004 18:02


Ďakujem za uverejnenie článku, aj za reakcie, veľmi som bol zvedavý, čo to spraví. Cieľom článku bolo odmietnuť lacný euroskepticizmus v tej podobe ako som ho opísal. Netvrdím, že viem presne, ktorý euroskeptik ako myslí a prečo. Chcem veriť, že skutočné názory euroskeptikov nenaberajú tieto nešťastné formy v podobe ako som ich opísal. Je to dobrá správa. Trochu som sa zaoberal liberalizmom a zhruba chápem, z akého podhubia vychádzajú preberané vzory v tejto oblasti. Obávam sa že to takto platí všade. Piercing bolo iba také prirovnanie. Ale nemôžem povedať, že by som nemal nič proti piercingu. Mám niečo proti piercingu: zhruba toľko, koľko proti fajčeniu. Nemá to zmysel, zhoršuje to prostredie v ktorom všetci žijeme a má to nevyčísliteľné alternatívne náklady. K civilizácii to skrátka neprispieva ničím, skôr je známkou jej degenerácie. Degenerovaná spoločnosť sa už stáva čímsi, čo je už „v dnešnej dobe“ v poriadku, hoci všetci vieme, že to v poriadku nie je, že je to choré, nezdravé. To nie je odpor k inakosti. To je ochrana zdravia spoločnosti v ktorej vyrastajú/budú vyrastať naše deti. Ochvíľu bude „v poriadku“ hádam aj incest. Veď sloboda nie? Alebo ešte častejšie v Bratislave: Šák sloboda ne?

Medzi riadkami môjho článku je ale taká trochu hlbšia otázka: sú vaše postoje vašimi vlastnými postojmi? Alebo sme iba hlasné trúby Hayekov, Deweyov, atď.? Odpovedzte si sami. Ja netvrdím ani že to tak je, ani že to tak nie je. Len chcem upozorniť, že medzi takou, nazvime ju Klaudia z Bratislavy, ktorá sa chce vo všetkom podobať Jessice Parker (čo je tiež produkt „slobodného trhu“ importovaný z USA – aby som bol presný Jessica priamy produkt, Klaudia vedľajší) a novinárom prepisujúcim výňatky z kníh obľúbeného autora napasované na slovenskú realitu (prípadne preklady odsekov zo zahraničných denníkov), nie je principiálne veľký rozdiel. Ten druhý má o čosi väčší vplyv na svoje okolie a jeho okolie má väčší vplyv na veci verejné, takže ma zaujíma viac ako nejaká Klaudia.

Hovorím, že EÚ v súčasnej forme aj s ústavou vplýva na organizáciu nášho “polis” z väčšej časti pozitívne. O negatívach/problémoch integrácie sa tu píše s ľahkosťou a jednoduchosťou. Určite sú sčasti pravdivé. Samozrejme, že som neprečítal všetky vaše euroskeptické články. Tie, ku ktorým som sa dostal ma tak trochu nudia. Superštát, superštát. Tie pozitíva (z ktorých asi väčšina presahuje rámec ekonómie) som sa snažil naznačiť v mojom článku. Socializmus v jeho skoro čistej podobe sa historicky neosvedčil, okrem toho potlačoval tradíciu, pozitívnu aj negatívnu slobodu, okrem toho stál na racionalizme, podobne ako libertarizmus. Chápem všetky vaše výhrady voči socialistickým prvkom. Aj ja som proti socialistickému „superštátu“ (inak to je slovo ktoré J. Urvová používa skoro v každom odseku svojho článku euroRVHP). Veľmi lacná nálepka. Ja ale hovorím o federatívnych prvkoch. Čo máte proti federácii na liberálno-konzervatívnej báze? A čo má teda proti federácii ako takej Hayek? Podľa mňa nič. Ale možno, nepoznám Hayeka až tak dobre. Azda nám to v článku osvetlí pán Krivošík. Spor eurooptimizmus vs. europesimizmus je pre mňa predovšetkým sporom federalizmu (subsidiarita) a kooperativizmu (národné štáty). Odlišujme rovinu sociálna demokracia/liberalizmus. Hayek by odmietal socializmus v EÚ ale nemyslím, že by hral nejako extra na národnú strunu. Európa môže podľa mňa úplne v pohode prerásť do federácie. Podľa Klausa, od ktorého som čo-to čítal sú liberáli sú v tejto otázke nejednotní. Ja v článku iba konštatujem, že základy integrácie sú v poriadku, treba pokračovať v rozvíjaní po tejto strednej vetvy. Euroskepticizmus je slepá vetva.

Nebudem asi reagovať na všetko, napr. to GSM: je to zaujímavé, lebo v USA boli firmy ponechané sami na seba a nedohodli sa. Trh nezaručil celospoločensky najlepšiu možnú alternatívu. Mobilné telefonovanie je drahšie než pevná linka; skrátka „všemocný“ trh zlyhal. Odpoveď by som hľadal niekde v teórii hier, ak sa nemýlim, nejaký ľavičiar za to dostal Nobelovú cenu. Trh zlyháva aj v kultúre: nemá na to. Nezvyšuje kvalitu, ale stupiditu. Preto ja osobne verím viac trhu než štátu, ale iba do určitej miery, inak povedané trh nie je boh (hoci sa tá “neviditeľná ruka” na neho v mnohom podobá). Inak „neviditeľná ruka” je zrejme jediné symbolické vyjadrenie, na ktoré sa ekonomická teória zmohla – resp. jediný symbol ktorý u ekonómov ako tak našiel ohlas. Principiálne ma už ekonómia nemá čím prekvapiť. Jedine že by sme vymysleli niečo lepšie ako trh. Ale vcelku vzaté, otázky ekonómie sú príliš zúžené. Okrem toho, je to stále iba veda. V takomto zúženom rámci nemožno pochopiť celok. Jedine že by som sa chcel stotožniť s jednou postavou v Štepkovej hre: „Tuná nejde o to vedét, ale o to, vedét v tom chodit.“

K tej výhrade o mojom údajnom nekritickom myslení alebo konformizme. Zväčša to hovoria tí najmenej kritickí ľudia, najmä voči sebe, svojmu presvedčeniu.
Milá Jarmila, ja počúvam odlišné názory, obohacujú moje chápanie sveta. Čím odlišnejšie, tým prospešnejšie. Odlišne zmýšľajúci mi robia skvelú službu. Ale ak nie sme relativisti, tak potom existuje jedna pravda; inak povedané, veci nejako sú. A treba vedieť zvoliť podľa toho. Potom existuje aj správna cesta. Nejde o to, aby sme búrali to, čo je zbudované, najmä nie keď to je vymyslené správne. Preto som euroskepsu prirovnával k puberte. Novinári kritizujú a budú kritizovať. V poriadku, čo ja viem, čo tak ľudí láka kričať celý život, čo nie je dobré namiesto toho, aby niečo dobré vyprodukovali. Akákoľvek zmena (to, čo ty nazývaš „pokrok“) môže viesť k úpadku, ak to, čo bolo predtým, bolo lepšie. Nedávno som bol v Myjave. Na ceste zo železničnej stanice do centra ma upútala schátraná budova bývalej výrobnej haly a na nej vyblednuté zvyšky nápisu spred 15 rokov: „ZSSR – záruka mieru a pokroku na celom svete.“ Vtedy to mnohí tiež považovali za pokrok. S pokrokom by som bol opatrný.

K tomu maslu. Tak ja osobne teda napriek všetkým rečiam o ekonomickej slobode chcem dobre vedieť, čo kupujem. Nemám záujem venovať pozornosť tomu, či tá biela hmota dnu je maslo alebo margarín. Nech sa akokoľvek snažíš vtesnať realitu do doktrín libertarizmu, predávajúci má v konečnom dôsledku iba čistý záujem predať. V skutočnosti sa subjekty ponechané na seba väčšinou nedohodnú na niečom, čo pomáha spotrebiteľom zorientovať sa na trhu (kým platia, všetko je okay). Tu pomáha regulácia. Iste, v mnohom k lepšiemu, v mnohom aj k horšiemu. Pán Klaus sa raz vyjadril, že verí, že market imperfections sú vždy lepšie než state imperfections. Ja mu rozumiem. Verí v trh. Aj ja, ale nie absolútne. Tá absolútna, tá posledná patrí Bohu, a nie trhu.

Pýtam sa, aké alternatívy k federalizmu kooperativisti dávajú. Okrem zasneného pohľadu kohosi na zoskupenie NAFTA a nostalgické spomienky na Hodžu som nedostal žiadnu odpoveď. Vojna v Európe to vám musí byť niečo nepredstaviteľné. Zažil ju niekto? Prečítajte si dejiny. Z civilizačného hľadiska je to otrasné a čím ďalej tým horšie (mám na mysli 20. storočie). To je teda pokrok. Slovenský hlas v Európe, málokto o ňom hovorí. Čím prispejeme? Euroskepticizmom? Dosť málo.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2022 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group