ISSN 1335-8715

19-03-2006   Peter Frišo   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Je dovolené brániť inkvizíciu?

Téma inkvizície je zväčša spracovávaná z odsudzujúceho hľadiska. Je však oprávnená otázka, ako to skutočne bolo a či nie je dôvod tento pohľad prehodnotiť ako neobjektívny. Aj preto je dobré preto a preto má význam prečítať si malú publikáciu s titulom Je dovoleno bránit inkvizici? od českého historika Radomíra Malého, v ktorej sa autor pokúsil korektne s inkvizíciou vysporiadať a poukázať na to, že odsudzujúci pohľad na inkvizíciu môže byť vcelku veľmi mylnou paradigmou.

Reakcia na príspevok

RE: Apoteóza totality
autor: Jozef Krajcovic
e-mail: friedo@szm.sk
pridané: 22-03-2006 12:59


Ja len poznamky, aby sa ako tvrdi palo "stokrat opakovana loz nestala pravdou":
"Aristarchos meral vzdialenosť Mesiaca a Slnka od Zeme a ich rozmery v čase, keď celý vtedajší svet pokladal Mesiac a Slnko za bohov.
S tymto treba suhlasit.

"A nehrozilo mu obvinenie z bohorúhania."
Avsak toto tvrdenie je uplne nepravdive.
Napr. Na ceskej stranke o antike http://antika.avonet.cz/article.php?ID=2052... sa tvrdi, citujem: " Za jeho myšlenky chtěli Aristarcha obžalovat pro bezbožnost, neboť jeho názor vzbudil obrovské pohoršení."
Mozem potvrdit aj z inych zdrojov, napr.:
Encyklopedia astronomie, Bratislava: Obzor, 1987
Druga, L.: ÚVOD DO DEJÍN ASTRONÓMIE, vydal: SÚH Hurbanovo, 1995
Takze, nebolo to s tou antickym Greckom take jednoznacne. Aj tam prevladala iracionalita a mysticizmus, sice nie v takej miere ako v epoche stredovekej Christianitas.
V otazke kde sa zrodila veda a vedecke myslenie, by sme sa mohli s autorom prispevku priet. Ja zastavam nazor, ze zapadna vedecka metodologia a jej puntickarstvo nema len povod v antickej greckej civilizacii ale svoj podiel ma aj jej "primitivne" pestovanie v klastoroch raneho stredoveku, kde si stredoveki mnisi cibrili na studiu Svateho Pisma svoje metody textovej kritiky a filologie, ktora ma svoje rigorozne postupy. Dalej to bolo zalozenie univerzit (Bologna, Pariz, Oxford, Cambridge atd.), ktore sa oslobodilo od statneho a cirkevneho dohladu ziskanim akademickej slobody o co sa dost zasadil uz v suvislosti s inkviziciou spomenuty papez Gregor IX. bulou Parens scientiarum (z roku 1231, ktorom tiez zalozil inkviziciu), cim potvrdil a sfrormuloval privilegia parizskej univerzity a zaistil jej nezavislost od krala a takisto od biskupov alebo ich tajomnikov - skratka, definoval a uznal slobodu filozofickeho a vedeckeho badania.
Ako priklad, ze stredovek nebol len "temny" mozu sluzit stredoveki ucenci ako boli Robert Grosseteste, Petrus Peregrinus, Adam Marsh, Roger Bacon, Nicole Oresme atd. a takto by sa dalo pokracovat.
Co sa tyka osvietenstva, jeho prinos pre rozvoj vedeckeho badania, nabozenskej tolerancie a slobody svedomia je nesporny, len jeho nekriticke prehananie "tmarstva" a "hroz" stredoveku ho do urcitej miery stavia do extremnej pozicie fanatizmu "rozumu".
Mojim cielom nie je obhajovat stredovek, ale vyzvat na objektivne skumanie historickych epoch a nie nazerat na ne cez ideologicke okuliare ci uz z pozicie krestanstva, osvietenstva, sekularneho humanizmu ai.
S pozdravom,
RNDr. Jozef Krajcovic.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group