
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

19-03-2006 Peter Frišo Kultúrna vojna verzia pre tlač

Je dovolené brániť inkvizíciu?

Téma inkvizície je zväčša spracovávaná z odsudzujúceho hľadiska. Je však oprávnená otázka, ako to skutočne bolo a či nie je dôvod tento pohľad prehodnotiť ako neobjektívny. Aj preto je dobré preto a preto má význam prečítať si malú publikáciu s titulom Je dovoleno bránit inkvizici? od českého historika Radomíra Malého, v ktorej sa autor pokúsil korektne s inkvizíciou vysporiadať a poukázať na to, že odsudzujúci pohľad na inkvizíciu môže byť vcelku veľmi mylnou paradigmou.

Reakcia na príspevok

Jeden príklad

autor: Jozef Krajčovič

e-mail: friedo@szm.sk

pridané: 20-03-2006 17:10

Viem, že v objektívnej historickej analýze sa nemá klásť otázky typu: Čo by bolo, keby. Ale skúsme si predstaviť ako by asi Cirkev dopadla, keby sa namiesto učenia sv. Augustína a sv.Tomáša Akvinského o násilnom privádzaní heretikov k "pravej viere", napr. učenie o náboženskej slobode a tolerancii, ktorej najdojímavejším spodobnením je výrok z pera starovekého kresťanského apologétu Lactancia (žil na prelome 3. a 4. storočia):
"Nie je skutočnej obete vtedy, keď je vykonaná pod nátlakom. Nespontánna obeť, ktorá neplynie z úprimného srdca, je dokonca svätokrádežou. (...) Náboženstvo je jediným pojmom, ktorý si slobodu vybral za svoj príbytok. (...) Je treba brániť náboženstvo bez zabíjania, ale umrieť zaň: nie ukrutnosťou, ale utrpením: nie zabíjaním, ale vierou. Pretože ak chceš brániť náboženstvo krvou, mučením a zlom, nebrániš ho, ale špiníš, činíš na ňom násilie." - s.15-16

Alebo učenie biskupa Waza z Liége, nemecky z Lutychu :
"Anselm, kanonik (a neskôr dekan) katedrálnej kapituly v Liége, popisuje a rozoberá v spise 'Gesta episcoporum Leodiensium' zločin proti "náboženským tradíciám"-Na deň Narodenia Pána roku 1057 na príkaz cisára Henricha III. obesili v Goslare niekoľko (10-20?) kacírov, pochytaných kniežaťom Lotrinska Godfridom. Ich hlavnou vinou bola skutočnosť, že odmietali jesť mäso. S jasným znechutením konštatuje:
"Po bedlivom preštudovaní priebehu celej udalosti nemohli sme nájsť iný dôvod ich (tzn. kacírov) odsúdenia než len to, že odmietli poslušnosť jednému z biskupov, keď im ten prikázal zabiť kura." Anselm tiež pripomína slová biskupa z Liége Wasa, jedného z najváženejších teológov tej doby, vyslovené v rámci jeho korešpondencie s Rogerom II., biskupom z Chalons sur Marne (1043-1062), na tému zachádzania s kacírmi:
"Nasledujúc nášho Spasiteľa, ktorý ako mierny a pokorný srdcom neprišiel zvyšovať hlas ani bojovať, ale skôr trpieť násilie, posmech, bitie až po smrť na kríži, máme povinnosť takých tolerovať." Ako dôvod múdry biskup uviedol Kristovo rozprávanie o pšenici a kúkoli, ktorým Pán žatvy dovolil, navzdory netrpezlivosti svojich služobníkov, rásť dohromady až do žatvy (porov. Mat. 13, 24-30, 36-43). A pokračuje:
"Čo chcel Pán vyjaviť týmito slovami, ak nie svoju trpezlivosť, ktorú si praje, aby tiež jeho kazatelia prejavovali svojím blúdiacim blížnym? A zvlášť ak tí, ktorí dnes sú kúkoľom, zajtra, obrátení, sa môžu stať pšenicou. (...) Pán si nepraje smrť hriešnika, ani sa neteší zničením smrteľných, ale vďaka svojej trpezlivosti vie, ako priviesť hriešnikov k pokániu. (...) Tiež my nehľadajme, ako s pomocou meča svetskej vlády zbaviť života tých, ktorí Boh Tvorca a Spasiteľ - takých, ako ich poznal - chcel ušetriť." - s.48
Nakoniec Waso pripomína evanjelijový paradox - môže sa ukázať, že tí, ktorí sa teraz dopúšťajú činov hodných odsúdenia, získajú v nebi významnejšie miesto než tí, ktorí teraz, spoliehajúc sa na svoju pravovernosť, sa ich osmeľujú odsudzovať. Štefan, prvomučeník, teší sa iste v nebi chválou Šavla, kedysi rúhača a svojho vraha. ktorý - ako sv. Pavol - ho nepochybne prevýšil svojou apoštolskou dôstojnosťou.
V poslednom odstavci svojho listu Wazo svojim spolubratom stavia pred oči počiatok ich služby: "Musíme si pamätať, že my, ktorí sme nazývaní biskupmi, sme pri obradu vysvätenia nedostali do ruky meč, ktorý náleží svetskej moci. Jedinou zbraňou, ku ktorej môže siahať vážnosťou situácie prinútený biskup (a to nie ani tak s cieľom zničiť kacírov, ale skôr pre ochranu pravovernej väčšiny pred jeho zhubným vplyvom), je vyobcovanie." - s.49
Všetky citáty sú už prezentovanej knihy Rys, G.: Inkvizice, Praha: MF, 2004.
Ako zdroj o týchto skutočnostiach, aj o Inkvizícii ako celku, môžem poukázať aj na Katolícku encyklopédiu: http://www.newadvent.org/cathen/08026a.ht...
Je sa treba nad týmto zamyslieť, a uvažovať...
S pozdravom,
RNDr. Jozef Krajčovič.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.