ISSN 1335-8715

26-05-2004   Mária Nemcová   Komentáre   verzia pre tlač

V Iraku treba zotrvať

Blíži sa termín odovzdania moci Američanmi do rúk Iračanov a medzičasom sa aj my pýtame, či majú naši chlapci zotrvať v Iraku. Argumentácia proti sa opiera o to, že zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Navyše, objavili sa ohavné zábery mučenia irackých väzňov americkými vojakmi, publikované zlyhania americkej administratívy a iné škandály...

Reakcia na príspevok

RE: BOMBA ROZHOVOR!!!
autor: Dewey
pridané: 02-06-2004 12:18


Usetrim si trochu namahu...[aj tak nemam ambiciu suplovat ucebnice a encyklopedie]

V Európe už zúrili boje, ale tu sa stále viedli diskusie, či radšej nezostať neutrálnymi a vyhnúť sa tak riziku konfliktu s Nemeckom a jeho spojencom a konkurentom USA v Tichomorí Japonskom.

Prezident Franklin Delano Roosevelt otvorene presadzoval podporu Veľkej Británii a Francúzsku, ale nemohol obísť Kongres. Demokratická Európa pritom pomoc súrne potrebovala, veď po páde Francúzska a pred napadnutím Sovietskeho zväzu jediným protivníkom Hitlera zostala Veľká Británia. Situáciu v roku 1940 komplikovali aj blížiace sa jesenné prezidentské voľby, v ktorých demokrat Roosevelt kandidoval výnimočne už po tretí raz. Najmä konzervatívci, profašistické organizácie a izolacionisti ho nešetrili a dávali mu prívlastky vojnového štváča a hrobára amerických chlapcov. Príliš mu nežičila ani verejná mienka: za vstup USA do vojny bolo menej ako 20 percent obyvateľov a ich účasť v 1. svetovej vojne považovalo za chybu až 40 percent. Za zvýšenie pomoci Veľkej Británii sa však vyslovilo 50 percent obyvateľov.
....
Roosevelt napokon voľby vyhral, čo mu rozviazalo ruky. Naďalej bol presvedčený, že USA by mali v Európe zasiahnuť i priamo. Aby si získal Kongres aj opozíciu, ponúkol republikánom posty ministra vojny a ministra vojnového námorníctva, čo bolo tiež bezprecedentné. To mu umožnilo stretnúť sa v auguste 1941 pri New Foundlande na palube britskej bitevnej lode Prince of Wales s Winstonom Churchillom. Podpísali tzv. Atlantickú chartu, základ budúcej protihitlerovskej koalície a vlastne predchodcu Charty Spojených národov. USA však naďalej zostávali neutrálne.
...
Pred voľbami používaná zásada cash and carry, teda zaplať a odvez, umožňujúca v USA nákup vojnového materiálu, prešla na novú kvalitu zákonom o pôžičke a prenájme - lend and lease. Na jeho základe poskytli USA svojim spojencom v priebehu vojny pomoc v hodnote 46 miliárd dolárov.
...
V roku 1927 generál Tanaka v agresívnom pláne japonského imperializmu okrem iného uviedol, že skôr či neskôr sa Japonsko musí zraziť s USA. Už v roku 1931 Japonci obsadili Mandžusko a v roku 1937 v agresii proti Číne, hoci s menšími úspechmi, pokračovali. USA, Veľká Británia ani Francúzsko, azda v nádeji usmerniť japonské výboje proti Sovietskemu zväzu, nepodnikli nič podstatné.

Vypuknutie vojny v septembri 1939 v Európe dalo Japonsku nový impulz, a to na dobytie bohatých koloniálnych území Veľkej Británie, Francúzska a Holandska v južnej a juhovýchodnej Ázii a otvorenie si cesty k ovládnutiu Tichomoria. V septembri 1940 japonská vláda schválila program vytvorenia tzv. Veľkej východnej Ázie a ešte v tom roku sa Japonsko zmocnilo Francúzskej Indočíny, ovládlo Thajsko a začalo tlačiť na Holandskú Východnú Indiu. V Londýne a Washingtone bili na poplach, ale neprijali žiadne ráznejšie opatrenia. Že sa schyľuje k stretu Japonska s USA, bolo však nepochybné.

Už sme spomenuli, že o príčinách katastrofy v Pearl Harbore dodnes existujú rozličné teórie. Hovorí sa o trestuhodnej nedbanlivosti, podceňovaní nepriateľa, ľahkomyseľnosti, ale objavil sa aj názor, že vláda USA zámerne neprijala včasné a účinné opatrenia, aby takouto "liečbou šokom" priviedla nerozhodných do spojeneckého tábora. Veď prezident Roosvelt už za vojny vyhlásil, že bez Pearl Harboru by nedokázal presvedčiť Kongres, aby vyslal amerických vojakov do Európy. Isté je, že vo Washingtone ešte prebiehali americko-japonské rokovania, keď japonský cisár dal súhlas na útok s tým, že mu musí predchádzať oficiálne vyhlásenie vojny. Keď však tento dokument USA doručili, nad americkými loďami pri havajskom ostrove Oahu už hodinu vyčíňali japonské bombardéry, torpédonosné lietadlá a stíhačky.

Americké straty boli značné, no nie nenahraditeľné. Japonci síce potopili bitevné lode Arizona, Kalifornia a West Virginia a ťažko poškodili Oklahomu a Nevadu, ale menej poškodené bitevníky Pennsylvania, Tennessee a Maryland boli schopné doplávať do USA na opravu. Popri ďalších škodách bolo zničených 188 lietadiel a zahynulo takmer tritisíc osôb.

Dôležitejším faktom však zostáva, že v Pearl Harbore v tom čase ako obyčajne nekotvili všetky tri lietadlové lode - Saratoga, Lexington a Enterprise. Náhoda, neschopnosť japonskej rozviedky, alebo predsa Američania vedeli viac, ako priznali? Rovnako a možno ešte viac dôležité pre ďalší vývoj bojov v Tichomorí bolo, že základňa sa dala onedlho obnoviť a nedotknuté zostali aj obrovské zásoby pohonných látok - 4,5 milióna barelov, pretože Nagumo v obave pred návratom amerických lietadlových lodí odvolal tretí útok.

LAVÍNA SA DALA DO POHYBU
8. decembra 1941 vyhlásili USA Japonsku vojnu a v ten istý deň sa pridala i Veľká Británia, 11. decembra nasledovalo vyhlásenie vojny (!!!!) Spojeným štátom zo strany Nemecka a Talianska. Churchill to komentoval slovami: Boh ich vydal do našich rúk! A už v júni 1942 sa s Rooseveltom vo Washingtone dohodol, že ešte v tom roku Spojenci uskutočnia operáciu Torch - vylodenie v severnej Afrike.

V Tichomorí mali zatiaľ iniciatívu v rukách Japonci. Keď viceadmirál Nagumo vyplával od Kurilských ostrovov k Pearl Harboru, súbežne s jeho zväzom sa dal na cestu ďalší zväz vojnových lodí, smerujúci do Juhočínskeho mora k Filipínam a Malajsku. Ešte v decembri 1941 padol Hongkong, v januári 1942 Japonci obsadili Manilu a vylodili sa na Borneu, Novej Guinei a Celebese, vo februári dobyli Singapur, v marci Barmu. Vymenovať ich ďalšie úspechy z tejto jari pred šesťdesiatimi rokmi je v historickej skratke nemožné. Spojenci boli v hlbokej defenzíve a zbierali sily. Lietadlová loď Enterprise, jedna z tých, čo unikli skaze v Pearl Harbore, v januári zaútočila na japonské základne na Marshallových ostrovoch, ale poškodená sa musela stiahnuť. Lúč nádeje a určité zadosťučinenie dala Američanom, ale i Britom, Holanďanom a ďalším iná ojedinelá operácia amerického námorníctva.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group