
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

27-02-2006 Lukáš Krivošík Slobodný trh verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Reakcia na príspevok

RE: katolici vs trh?

autor: clivia

pridané: 02-03-2006 12:06

To, ako sa veci prejavuju, nazyvas skutocnostou. V tom, ako sa mu chrobak javil sa nemylil. Lenze to, ako sa jemu chrobak javil bola jeho predstava, ktora bola v rozpore so skutocnostou, co to naozaj bolo. Cize bol to jeho omyl. Stale nevidis rozdiel medzi tym, co si myslis, ze ta vec je a tym cim ta vec naozaj je? Myslis si, ze vzdy je tvoja predstava zhodna so skutocnostou? Vezmi si do uvahy napr. predsudky, nespravne nazory, davovu psychozu, a niekedy aj vlastne vrucne chcenie, aby clovek videl to, co chce vidiet. A potom si skus dat odpoved.

2. "Pravda bez privlastkov, je to v co verime, ze je spravne, uzitocne, prakticke verit". Ja si myslim, ze to je omyl, a to iste plati aj pre vyjadrenie "Presviedcanie o vlastnej pravde je vlastne procesom presviedcania inych o praktickosti toho v co verime,...." Mozeme naozaj tvrdit, ze je to pravda?

Su pravdy, ktore nemaju na zivot ani na jednotlivca nijaky vplyv, ani na zivot spolocnosti. Lisia sa navzajom svojimi cielmi, co jednej osozi, druhej moze skodit. Podla toho by sa pravda musela neustale menit. Nuz a kto by mohol hovorit o istote tam, kde niet stalosti, kde je ustavicna zmena?

"Moze verit, ze to co mu drzalo zasteru bol chrobak, ale zjavne v takej viere nevidel uzitocnost/praktickost" Neznie ti to ako nezmysel?

"Boh existuje pre toho, kto veri, ze je uzitocne z akychkolvek dovodov v neho verit". Isty druh viery je bezpodmienecnym prvkom pri prirodovedeckych badaniach. Weiner, tvorca kybernetiky, jednoducho hovori, ze veda je nemozna bez viery. Nema vsak na mysli, ze viera od ktorej zavisi veda, ma nabozensky charakter, alebo ze vyzaduje prijatie nejakej dogmy v obvyklom nabozenskom vyzname toho slova - ale je nemozna bez viery, ze priroda podlieha zakonom. Potreba viery sa vztahuje aj na svet priciny, aj na svet, kde plati len pravdepodobnost. Einsteinov aforizmus o priamociarosti Boha je sam o sebe vyznanim viery. Zakladna hypoteza, ktoru si vedome, ci nevedome stavia kazdy, kto nieco skuma, je presvedcenie, ze priroda je zorganizovana rozumnym sposobom. Ak by to bolo inak, nemalo by zmyslu poznavat a chapat ju a pokusat sa vytvorit model poznanej skutocnosti.

Pokracovanie neskor.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.