ISSN 1335-8715

21-04-2004   Lukáš Krivošík   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Slovenská otázka ako kríza slobody a morálky

„Prosíme slovenských zákazníkov, aby nekradli!“ S podobnými nápismi v rakúskych obchodíkoch, napísaných lámanou slovenčinou, je možné stretnúť sa ešte dnes. Táto výzva, ktorá musí zahanbiť vari každého Slováka, je skvelým zhmotnením toho, čo minimálne v podvedomí cíti každý z nás.

Reakcia na príspevok

RE: diskutujucim
autor: PeterS
pridané: 18-05-2004 1:11


Nuz, popisal ste ten problem dostatocne.
Ja som chcel len upozornit na to, ze napr. tento problem s podou nie je nejaka filozoficka disciplina, ale reakcia na konkretne problemy.
Viem, aj ja som bol mlady – filozofujuci a tiez som si myslel, ze sa da filozofovat bez poznania historie, len tak testovanim logiky na konzistentnost voci prijatym ideam. Presne tak ako to skusaju niektori diskutujuci. Ano dosiahnem mozno krasnu konstrukciu, blysnem sa logickou ekvilibristikou a uspokojim svoje ego. Ale konstrukcia nakoniec zostane bez zivota. Dnes je moj pohlad rozhodne pragmatickejsi, testujem konstrukciu voci problemom. Bud ich riesi, alebo nie. A rozhodne mi nejde o tzv. lavicove problemy. Mam dost skusenosti s riadenim, planovanim, ci marketingom, aby som sa trapil touto optikou. Zisk je az na prvom mieste a ked sa nedari tak sa skrti a vyhadzuje. Produktivita sa musi zvysovat neustale, vzdy su rezervy. A nakoniec, vsetko sa da, len to treba presadit. Ale, nie som zralok, ktory, ako je to v mode, za X % zvysenie zisku zhrabne 20 nasobne vyssi plat nez je priemer. Snazim sa voci majitelom vyjednat prijatelne podmienky pre zisk a aj pre jeho rozdelovanie... Je to asi otazka charakteru.
Ale spet k teme, pokial si spominam, prave tento problem s podou sa rozvijal na realiach Anglicka ci Irska. Preto je potrebne si pozriet bod po bode na co vlastne konkretne ti intelektuali reagovali. V mnohych pripadoch islo o vyburcovanie na zaklade neunosnych obeti, chudoby a zufalstva. Napriek opojeniu cistymi ideami, bez tej historie sa ziadna konstrukcia nikam nedostane. Ale nastastie, s vekom sa tato faza (my sme mali vtedy za vzor zvladnutia idei nemecku klasicku filozofiu) postupne znecistuje a nastupuje „ekonomfilozofia“. Musim poznamenat, ze jednym zo schodikov spet na zem bol aj Deweyho Strukturalizmus. (Dlho som mal pocit, ze len s obycajnou euklidovskou, boolenovskou ci dialektickou logikou nevydrzim, tak som sa snazil najst nejake dalsie postupy. Zatial ten hybrid nazyvam strukturalna predstavivost.)
K vlastnictvu prirodnych zdrojov mam skutocne metafyzicky postoj. Nemyslim si, ze je mozne privlastnit si akykolvek zdroj bez nahrady aj ked je vysledkom prace. Na zdroji predsa vyrasta obecne zivot, takze z metafyzickeho hladiska mi nie je jasne, akym pravom odoberame zdroj ostatnemu zivotu? Minimalne je treba trochu samanistickych ritualov, aby sme si uvedomili, ze zdroj je mimo nasu volu.
K vlastnictvu prace, resp. vzdaniu sa konecnej financnej realizacie prace mozem len poznamenat to, ze je stale zive a stale zivsie Marxovo rozpravanie o akumulacii kapitalu a jeho problemov. Ak by sa svet skladal z jednoduchych technologii, pravdepodobne by sa nikto nemusel vzdavat vysledkov svojej prace, len preto, ze si nemoze dovolit zaobstarat prislusnu technologiu. Dnesna posadnutost stihlymi spolocnostami a investiciami s okamzitym ziskom podla mna vobec nie je vysledkom akejsi bravurnej poucky o sikovnych kontra okradajucich ale jednoduchy strach. Globalizacia je nova, vytvara enormny tlak na informacne a (najme) priestorove zvladntie situacie (nie je problem nieco vyrobit ale dopravit to tak, aby to ludia este zaplatili), to je sprevadzne obavou z novych, este nepoznanych rizik a tie su kompenzovane tlakom na rychlejsiu navratnost... skusim to tam dat ale nech je to co najrychlejsie dva krat spet. Nikto nevie, ci zajtra nebude nieco nove, ci nepride niekto rychlejsi, ci to nebude vecsia krysa. System si vzdy zachovava svoju kozistentnost (termodynamicke zakony) nikdy sa nic nestraca, nic nevznika z nicoho. Kazde napredovanie, prirastok treby vyvazit, ubytkom inde, ci zaplatit. Aj tieto globalizacne radovanky. A cim rychlesia bude zmena nez je schopnost jej komplexneho intelektualneho zvladnutia elitou vlastnikov, tym budu kompenzacne naklady vyssie. Sme vydani na milost, ci nemilost inteligencii, ci skor miery strachu uzkej rozhodnutiatvornej skupiny nasich spoluobcanov.
Posledny odstavec davam do placu bez naroku na autorske prava. Alfou a omegou kazdej cinnosti je akceptacia a rychlost reakcie. Akonahle je zmena rychlejsia nez nas psychicky cas (cas dany ako sucin tvorby energie (v podstate travenie) a rychlosti spracovania informacii (IQ, ci rychlost mozgovych vzruchov)), sme v prdeli. Pre mnohych taka zmena ani neexistuje. A vsetcia pozname ten des, ked nevieme zareagovat a cas sa zrazu natiahne akoby na hodiny.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group