ISSN 1335-8715

14-01-2006   Tomáš Krištofóry   Komentáre   verzia pre tlač

Vyhlásenie biskupov o ekonomickej situácii v súvislostiach

Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k sociálno-ekonomickej situácii bolo vystavené pretriasaniu z rôznych pozícií. Má teda reálne súvislosti, ktoré analyzujem v nasledujúcom texte. Reálne, praktické reakcie na vyhlásenie biskupov prebiehali v špecifickom intelektuálnom prostredí. Preto je možné tvrdiť, že vyhlásenie biskupov malo a má okrem reálnych súvislostí aj svoje intelektuálne, teoretické súvislosti.

Reakcia na príspevok

RE: vatikan u mna velmi stupol
autor: jednokto
pridané: 20-01-2006 12:01


nikde som sa nestretol s tým, že by postoje liberálov (ANO nepovažujem za liberálov, ale za kvázi liberálov bez zásad) alebo ich návrhy legislatívy alebo dôvody proti niektorým legislatívnym návrhom "relativizovali vernosť", alebo dokonca "legalizovali promiskuitu", alebo "zľahčovali funkciu manželstva".

vernosť sa nedá relativizovať právnymi predpismi. Iste ti je známe, že nevera dnes nie je nijak zákonmi sankcionovaná, môže byť akurát subjektívnym dôvodom,ktorý povedia osoby na podanie návrhu na rozvod - tento dôvod môže byť, ale nemusí byť uznaný súdom ako dôvod na rozvod. Pred časom Turecko chcelo zaviesť trestný čin nevery, EU dala jasne najavo, že štát s takýmto trestným činom nemá čo hľadať v EÚ. KDH nepodporilo Turecko, ani nevyrukovalo s takuto skutkovou pdstatou trestného činu. Nezamieňajme si právo a morálku. Právo je len jedno, ale morálokje viac a nemusí byť iba jeda z ich tá správna.

legitimizácia promiskutity. Promiskuita nie je nijak dnes upravená zákonmi, nie je ani sankcionovaná. Promiskuita, ktorá sa denne deje (diskotéky, pracoviská, "susedské" vzťahy) nie je protipravna, ale súlasím s tým, že pre viacerých (aj pre mňa) morálne neprijateľná. Rozlišujem však medzi právom a morálkou. Pod promiskuitou rozumiem časté striedanie sexuálnych partnerov alebo vyhľadávanie sexuálnych partnerov "na jednu noc". Pod promiskuitou nechápem skončenie (z rôznych dôvodov)dlhotrvajúceho "chodenia" s osobou a následné si nájdenie iného partnera, s ktorým človek ráta na celý život. Teda moja otázka znie, kde si natrafil na návrh, aby sa návrhom právneho predpisu odobrila
promiskutia. Ako vidno, definovanie promiskuity je subjektívne (je promiskutiný ten, ktorý má troch sexuálnych partneri za život, alebo za desaťročie, alebo za víkned?) Prosím upozorni ma na takýto návrh zákona, ja ho veľmi rád podrobím zdrvujúcej kritike.

Zľahčovania funkcií manželstva - ani jeden z rôznych návrhov nezľahčoval funkcie manželstva. Ak podľa teba áno, ako?? Ani návrh na legalizáciu RP sa nijak nedotýka ustanovení, ktoré upravujú manželstvo. To ostáva a ostane v takej forme a obsahu, ako doteraz.

"Znižovanie hodnoty života" v súvislosti s nenarodeným dieťaťom - Ústava SR hovorí, že život pred narodením je hodný ochrany. Nevraví, že absolútnej ochrany (aj cirkev uznáva prípady, keď život nenarodeného dieťaťa môže byť ukončený, teda neberie doslovne desatoro), táto ochrana postupne graduje s postupom času a vývoja plodu - a tak by to malo byť aj podľa mňa. Sloboda rozhodovania postupne je znižovaná s vekom plodu, a tak to má byť. Cirkev a KDH práveže nebojuje proti "vyzdvihovaniu slobody rozhodovania", lebo snahou liberálov je zachovať terajší stav, nie vyzdvihovať ho, ale bojujú za to, aby tu nebola sloboda rozhodovania v týchto otázkach. Nikto nedal legislatívny návrh, ktorý by zdvihoval slobodu rozhodovania nad rámec, aký je dnes. Nikto nedal návrhy, aby sa uzákonili interrupcie bez udania dôvodu počas celého tehotenstva, ja sám by som bol proti takémuto návrhu a viem to odôvodniť aj z liberálneho hľadiska. Ide tu iba o mieru. teda v prípade interupcií tu nie je snaha zo strany liberálov vyzdvihovať slobodu rozhodovania nad rámec doposiaľ akceptovaný ,ale zachovať terajší stav. Naopka, zo strany konzervatívcov ide zmenu doposiaľ akceptovaného stavu, smerom k zníženiu slobody rozhodovania. Je veľmi dôležité si to uvedomiť!

"Znižovanie hodnoty života" v súvislosti s eutanáziou - tu skutočne ide o zmenu doterajšieho stavu. Doterajší stav de facto umožňuje lekárom ukončiť alebo odoprieť zjavne neúčinnú podporu života a nechať prírodu (osud, boha, vyber si), aby ukázala, či telo je schopné ďalšieho živého bytia. Tu ide o to, či lekár môže na žiadosť osoby sám urýchliť tento proces umierania aktívnou cestou, teda nie iba "nechať zhasnúť", ale "vypnúť". Názory,ktoré sú proti aktívnej účasti lekára na smrti, sú založené čisto iba na náboženských zjavených pravdách, nie na logike a súcite. Dilema o aktívnom ukončení života iného človeka na jeho žiadosť je veľmi extrémna situácia v extrémnych podmienkach.

Na to, aby sme vedeli nájsť odpoveď, či absolútne trvať na zákaze takejto možnosti, alebo nie, je potrebné si stanoviť extrémne situácie a zodpovedať ich. Pokiaľ na obidve extrémne situácie nájdeme negatívnu odpoveď, tak niet o čom debatovať, aktívne ukončenie života na žiadosť nie je prípustná. Ak však na jeden z extrémov odpovieme áno,je jasné, že správna odpoveď bude niekde medzi extrémami. Poďme na to -

prvý extrém - vysokoškoláčka, ktorú sklamal v letnej láske fešák z internátu a nepätoval jej city, chce umrieť - máme jej pomôcť? - moja odpoveď je nie, pretože takáto situácia je relatívne bežná a na sklamanú lásku sa podľa všetkého nezomiera, chce to čas a viac vyzretú osobnosť.

druhý extrém - smrteľne ranený vojak na bojisku bez možnosti na záchranu, trpiaci v bolestiach,ktorý žiada spolubojovníka, aby mu pomohol rýchlo zomrieť - má mu vojak vyhovieť? moja odpoveď je áno, pretože moja odpoveď je vedená súcitom s raneným a snahou ho ochrániť ďalšieho zbytočného utrpenia a aspoň nejak mu uľahčiť smrť (vlastnoručné ukonenie života, alebo vloženie zrane do ruky, aby sa sám zabil - tento druhý spôsob využíval Dr. Kevorkian zvyný Dr. Death,ktorý smrteľne chorým osobám pripavil infúznu sadu, sami otvorili kohútik, ktorým si vpravili jed dožíl) . Zároveň je však moja odpoveď podmienená tým, že ranený vojak nemá právo donútiť iného, aby ho zabil, je to na dobrovoľnosti toho spolubojovníka. V spoločnosti je takéto zabitie vo všeobecnosti akceptované, aj keď sa o tom veľmi nehovorí. Spomínanie na takéto chvíle mnohým ostrieľaným tvrdým chlapom robí problém aj po desaťročiach. Ako konrétny príklad ti dám zastavené vyšetrovanie americkej armády, ktorého predmetom bolo uzatváranie dohôd medzi vojakmi, ktorí si sľúbili rýchlu smrť v prípade, ak bol vojak smrteľne ranený na bojisku bez možnosti záchrany, alebo keď nevyhnutne vojak čelil zajatiu zo strany vietkongu - čo znamenalo nepredstaviteľné mučenie a istú smrť: Vyšetrovanie bolo zastavené, lebo takéto dohody neboli preukázané, ale v skutočosti si aj velenie armády uvedomilo akcepovateľnosť týchto dohôd a nehodlalo trestať vojakov, ktorí splnili takýto svoj sľub.

Ja som teda našiel v jednom extréme odpoveď nie, v druhom áno. Hranica, kedy nie a kedy áno, teda leží medzi týmito dvoma extrémami.

Neviem, ako by odôvodnil niekto iný, že takéto dohody vojakov bolinemorálne alebo neakceptovateľné a na základe čoho si to myslí. Jediná odpveď, čoma napadá,by bolo desatoro a náboženstvo, ale tým hnď máme jasnú odpoveď, že nikto predsa nenúti nábožensky založených ľudí, aby niečo také sľúbili, alebo niečo také vyžadovali. Ale nech neberú takúto možnosť iným.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2019 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group