ISSN 1335-8715

28-12-2005   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Prečo zomierajú bezdomovci?

V Bratislave zomreli dvaja bezdomovci, a to priamo v centre mesta. Tento rok ich bolo už šestnásť! Natíska sa otázka: kto je na vine? Je na vine počasie? Je na vine spoločnosť, ktorá podľa ľavice vytvára veľké materiálne rozdiely a chudobných, ktorých potom necháva skapať na ulici? Alebo sú na vine samotní bezdomovci so svojím neprispôsobivým životným štýlom a neochotou urobiť niečo pre zmenu svojho postavenia?

Reakcia na príspevok

RE: Rawls (specialne pre Romana)
autor: D
pridané: 01-01-2006 23:32


Zabudnem na chvilu na to co viem o Rawlsovi, pojdem postupne po prispevku a argumentom, tak ako si ich formuloval ty.
"na zaciatok priklad z praxe: dve deti dostanu pizzu a maju za ulohu si ju rozdelit, aby vsak ich mama zabranila, ze si ju rozdelia nespravodlivo, dostanu spolocne nozik s tym, ze ani jedno z nich nevie, ktory kusok dostanu. Ako pizzu rozkroja? empiricky na pokusoch je to dokazane ze ju rozkroja na dve totozne polovicky(strach z nepravia ich donuti konat pravo- tak trosku to pripomina spolocensku zmluvu ze? ale to je teras nepodstatne)"

Je pri tom deleni ich rodic, ktory im to dal za ulohu? Empiricky je dokazane co, ze z 10000000 miliona deti tak urobia...A ak je to dokazane, naco kriteria spravodlivosti, ked kazdy jedna spravodlivo?
Povedzme ze tam nie je rodic, kedze to spajas s kontraktivizmom...
Su tie deti rovnako stare? A ak pri nich nie je rodic, nemoze sa stat, ze starsie dieta da mladsiemu vacsi kus, lebo vie ze ma pizzu rado a ze mu to urobi radost = prave toto je vacsim uspokojenim jeho potrieb ako pozitok z pizze, ktory nevyjadruje len uspokojenie hladu. A naopak, ak je jedno dieta chamtive, bez empatie, mozno je k tomu dokonca vedene, bude mat zaujem, vnutornu motivaciu delit spravodlivo?
Okrem toho, ta zmienka o spolocenskej zmluve...v tomto pripade sa o ziadnom zmluvnom vztahu vobec neda hovorit, deti budu konat spontanne, mozno v niektorych pripadoch budu vyjednavat...ty mi daj tvoj kusok pizze a ja sa budem hrat za to s tvojimi anglicakmi. Inokedy silnejsi surodenec uslape slabsieho. Okrem toho, deti maju bezprostredny kontakt, takze o nejakej forme dohadovania sa moze byt rec, aj o akejsi nepisanej zmluve. Su obe v tom istom case na tom istom mieste a ich zaujem sa tyka v tomto pripade jednej jedinej veci. Ale aky kontrakt mozu uzavriet medzi sebou ludia, ktori sa v zivote nevideli, neprehodili spolu ziadne slovo a ani neprehodia, moznych konfliktov zaujmov je nespocet atd? Takze paralela to ani nahodu nie je...
Tam kde by si cakal rovne delenie mozno empaticke dieta da svojmu mladsiemu bratcekovi vacsi kusok pizze, ale socializacia, kde uz predtym preberaju ako kriterium zvacsa to, ze spravodlivo je rovnako(napoly) ich, ked budu tlaceny do toho, aby rozhodovali spravodlivo bude viest k rovnakemu deleniu pizze. Za inych okolnosti by ono empaticke dieta nechalo vacsi kus pizze tomu bratovi, a naopak egocentricke dieta, bez schopnosti empatie(vychovavane k neempatii) by si spokojne zobralo celu pizzu.

"skusme toto aplikovat na spravodlivost na celu spolocnost."

a toto(metaforu) si postavil ako vychodisko...(takyto pristup kritizujem pri libertarianoch)...podme teda dalej


"Ak ludia rozhoduju o niakom dvolezitom probleme, je vseobecna poziadavka aby bolo rozhodnutie spravodlive."

Koho poziadavka? Kazdy ma svoju motivaciu(niekto nechce to, co ini povazuju za spravodlive ani nerozmysla v tychto kategoriach) okrem toho, ze pohlad na spravodlivost moze byt uplne rozdielny.

"Skusme aplikovat pripad tych deti co si delia pizzu(deti su vo vseobecnosti posadnute spravodlivostou a ferovostou- dokonca keby tieto dve deti, ktore si spravodlivo rozkrojili pizzu, dostali moznost ze jedno z nich dostane kusok cokolady a druhe nie, strach z toho, ze by to dostalo to druhe by ich primelo k tomu aby sa ten kusok cokolady vyhodili- situacia by sa zmenila keby mali o tento kusok cokolady sutazit v spravodlivej sutazi- vtedy by suhlasili)"

Pokracujes v idealizovanej predstave o detskej spravodlivosti. Navyse explicitne nehovoris ale tu uz to je pritomne, ze je pri nich niekto, kto dba na dodrziavanie pravidiel a nedovoli jednemu dietatu usplap druhe. Inak zabudol som poznamenat, ze sme sa priblizili k teorii hier. Co je spravodliva sutaz? Co ked ma kazde dieta ine predispozicie? Co ked jedno veri iracionalne, ze druhemu sa dari viac v hrach, hoci je statisticky postavena na rovnakej pravdepodobnosti vyhry pre obe strany?

"rawlsova teoria teda predpoklada ze ludia su racionalny - v tom zmysle ze ,sleduju svoje zaujmy a boja sa aby im niekto nekrivdil(to je asi pravda ze), zaroven sa to nevylucuje s pocitom sunalezitosti a mravnosti, tento pocit nieje v rospore s pocitom ze ludom zalezi aj na tom aby sa nekrivdilo inym ludom"

Ludia bezne pri konkretnom konani nerozmyslaju o tom, ci im niekto bude krivdit. Co to vlastne znamena krivdit, je to dost siroky pojem. Toto cele je idealizovana a vseobecna a objektivizovana predstava o povahe "cloveka", len rozvijanie tej uvahy o dietati.

"takze prichadzame k jadru: ked chceme spravne rozhodovat (spravodlivo a ferovo) mali by sme rozhodovat tak ako tie deti. Mali by sme akosi zabudnut na to ake nabozenstvo vyznavame, z akej sme spolocenskej skupiny, aku mame narodnost a ake bude nase postavenie ked primeme nejake rozhodnutie- viem vyzera to zmatocne ale zase prakticky priklad"

Vyzera, bol som zvedavy, kade to bude pokracovat dalej. Hlavne mi nie je jasny zmysel tej predchadzajucej argumentacie. Verim, ze pri vymedzovani vztahov medzi jednotlivcami je rozumne nehladiet cez kriteria ktore spominas.(ale to si myslim ja, Fero si to uz musliet nemusi). Ma zmysel ta uvaha predtym vo vztahu k tejto poziadavke, mojmu zaujmu?
Ak vymedzujeme vztahy medzi jednotlivcami(to je zmysel pojmu spravodlivost v spolocenskej rovine) tak ohranicujeme konanie ktore v tej ci onej situacii, alebo vo vseobecnosti nemoze alebo musi jednotlivec urobit.(ak aj poviem ze nieco mozes, hovorim len to, ze ti v tom nikto nemoze branit). Kazdy kladie na usporiadanie vztahov naroky podla svojich zaujmov, ktore su casto zasadne protichodne, je to take siroke a neohranicitelne spektrum, ze je zbytocne pokusat sa ich venovat.) Zastupitelska demokracia dava realnu moznost riesit aspon najzasadnejsie konflikty a to tak, ze kazdy MOZE v tomto procese participovat rovnakym sposobom.(ma pravo volit a byt voleny). Ale to same o sebe este nevedie k tomu, aby kazdy riesenie ktore vzide z demokratickych procesov hodnotil ako spravodlive a aby zodpovedalo kazdemu kriteriu spravodlivosti.
Dalej, rozmer empatie ale aj ignoranstva v rozhodovani je specificky pre kazdeho. Uz len tento rozmer tazko umozni zovseobecnit a urobit nejaky vyskum ktory by viedol k zovseobecneniu o ludskom rozhodovani a vnimani spravodlivosti.

"mame na vyber viacero systemov, avsak neviem v akej pozicii budem JA(to si povie asi kazdy) ked sa nase rozhodutie bude uplatnovat. co z toho plynie? napriklad to ze urcite odmietneme tyraniu diktaturu a podobne(nevieme kto bude diktator, moznoze to sice budem ja ale urcite je vacsia moznost ze to bude niekto iny a bude ma utlacat, takze si zvolime system kde nam bude robene najmenej krivdy-demokracia )"

Ale ale, ved uz len tu na fore je vela ludi, ktori by videli v cele statu radsej osvieteneho diktatora, alebo aspon smoklia za monarchiou.(aj ked je asi pravda, ze ta nostalgia sa viaze uz na casy, keby bola tlacena demokratizacnymi tendenciami). Niekto vidi aj v modernej(pluralitnej) (realnej) demokracii tyraniu. A vidiet ju moze.

"ponechame si radsej co najviac slobody a statu dame skutocne len to nutne a pre vsetkych prospesne"
Ale to co je nutne a prospesne kazdy bude vnimat inak, rovnako ako sa budu lisit zaujmy. Niekto bude ziadat o intervenciu v takom vztahu z ktoreho vychadza ako porazeny a ini sa bude branit.

"(pametate si na priklad tych dvoch deti co si krajaju pizzu? strach z krivdy ich prinuti konant ferovo- vytvorime si teda pravidla ktore budu zabranovat krivdam a budu ferove)"
Ty to hovoris, ako keby to bolo nutnym dosledkom. Ak to kladies a to nemam dojem, len ako akesy moralne kriterium, nemam najmensi problem. Ale rozhodne kazdy bude mat inu predstavu o krivde. Tam kde sa jeden domoze zadostycinenia za krivdu, ini bude mat pocit krivdy.

"a kto nam bude vladnut? kto dostane moc na vyse? (nas priklad deti- kusok cokolady na vyse dostane ten, kto uspeje v sutazi so pravodlivymi podmienkami)asi ten kto uspeje vo volbach- avsak volabch v ktorych sa moze ucastnit kazdy clen tohto nasho spolocneho uvazovania o tom co je spravodlive(takze vseobecne ferove volby) ."

A to su ake?(chcem pocut odpoved, nie ze by som si na to nevedel odpovedat sam) Vseobecne plati, ze realne aj napriek deklarativne rovnakej moznosti ovplyvnovat politicke diania sa realna moznost bude lisit, napr. cez ekonomicke faktory. Ak mas vela penazi mas aspon teoreticky vacsiu mozno propagovat sa, robit dobrocinnost, dat o sebe vediet ako iny. Ak si charizmaticky,prijemny mozno mudry mozno vzdelni mas vacsiu sancu sa nechat zvolit atd. Nech sa aj postavit na hlavu, nikdy to nebude rozpovedat idealu, mozeme sa k nemu len snazit priblizit a to len potial, pokym nezacnu vznikat este vacsie deformacie v dosledku tejto snahy.

"toto je v skratke princip, podla ktoreho by sa mali robit spravodlive rozhodnutia (tak som tejto teorii pochopil ja, ide v nej vlastne o princip najelementarnejsej spravodlivosti, nechcem aby sa nam krivdilo, a z toho pod ruskom nevedomosti vypliva ze nechceme aby sa krivdilo nikomu)"

Ten priklad prisiel v pravy cas. K nemu
1. Nikdy sa nezbavime svojho konkretneho postavenia a svojich zaujmov, takze mnohokrat bude chybat uz len motivacia.
2. Ale aj keby existovala a snazili by sme sa odosobnit od svojich zaujmov, vdaka empatii vidiet ocami ineho, nikdy sa nam to uplne nepodari a ked to plati o kazdom cloveku co len trochu, v globale sa dostaneme k mnohym protichodnym pohladom.
Nizke dane, lebo kazdy bude ma prilezitost...krici mozno ponikatel...vyssie dane, povinne poistenie, lebo kazdy sa moze stat nezamestanym, krici nezamestany. Nikto sa nepozera na farbu pleti nabozensto, kazdy nazera na kazeho rovnako, aj napriek tomu su zaujmy a pohlad na spravodlivosti protichodne. Okrem toho rovna dan a progresivna dan, ktora sama o sebe nejako vsebecne zodpoveda spravodlivosti, ktora zodpoveda tomu kriteriu, ktore ponukas? Konflikty svojim kriteriom nezotries, aj keby ho akceptovali vsetci. A ked nezotries konflikty, tak ani pocity krivdy a zadostucinenia. Je to utopisticky ciel.

"takze rawlsova teoria spravodlivost je pomerne funkcna a ospravedlnujuca zaroven je spravodliva a ferova"
Toto mi vadi asi najviac, ketrgorie, ktorymi o nej hovoris. Ty ju povazujes za "funkcnu" vo vztahu k tvojim zaujmom, lebo zrejme veris, ze ich pomaha akosi automaticky naplnat(ale to som si neni tiez isty, vid dane). Ferova/spravodliva je zase obrazom tvojich predstav, ale tazko hovorit o nejakej ferovosti vobec vo vseobecnosti ked existuje tolko roznych situacii na ktore sa da aplikovat a dve strany odvolavajuce sa na to iste kriterium mozu dospiet k dvom protichodnym rieseniam/poziadavkam. O co blizsie sm hladani "jednoducheho" a "na vsetko aplikovatelneho" principu spravodlivosti, ako keby sme tento hodili do kosa, apelovali na kazdeho empatiu pri presadzovani vlastnych zaujmov(=aby bral ohlad aj na inych)? Som presveceny ze o nic a cela "teoria", hoci obhajuje resp. je ich synonymom mnohe principy, ktore povazujem za moralne, ktore je ziaduce(z mojho pohladu) brat do uvahy, pri mnohych rozhodnutiach.


takze rawlsova teoria spravodlivost je pomerne funkcna a ospravedlnujuca zaroven je spravodliva a ferova


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group