ISSN 1335-8715

13-04-2004   Peter Frišo   Ideológia   verzia pre tlač

Prečo Hayek nebol konzervatívcom

Vie o tom možno málokto, ale August Friedrich Hayek patrí medzi mysliteľov, ktorí majú v mnohom blízko ku konzervatívcom. Margaret Thatcherová určite súhlasila s mnohými Hayekovými ekonomickými názormi – korektne však musíme uznať a Hayek to zvlášť prízvukuje, že konzervatívcom nebol, sám sa označil za liberála.

Reakcia na príspevok

reakcia
autor: Dewey
pridané: 13-04-2004 12:02


“Vie o tom možno málokto, ale August Friedrich Hayek patrí medzi mysliteľov, ktorí majú v mnohom blízko ku konzervatívcom - už len v tom, že medzi jeho predchodcov patria lord Acton a Alex Tocqueville”
Jeho predchodca bol aj Rousseau…Samozrejme ak hovorime o tom, co mali spolocne, bolo by na mieste upozornit aj na to, co to bolo konkretne a na to, v com sa diametralne lisili.(Acton a Tocqueville mali ku konzravativizmu azda blizko, ale 1. v kontexte konzervativizmu svojej doby a 2. inak ako Hayek), ked sme sa uz dostali ku samotnemu konzervativizmu, vychodiska a obsah nekontinentalneho konzervativizmu a aj jeho vychodiska boli ine. Postupne sa deformovali az sa v mnohom priblizili resp. splinuli s nanovo ohnutym doktrinam laissez faire liberalizmu. A to sa uz bavime napr. o vztahu Tatcher , Major – Hayek
“Dokonca tak blízko, že ho niektorí konzervatívci pokladajú priamo za svojho. Margaret Thatcherová určite súhlasila s mnohými Hayekovými ekonomickými názormi – korektne však musíme uznať a Hayek to zvlášť prízvukuje, že konzervatívcom nebol, sám sa označil za liberála.”
Iste, pretoze konzervativizmus prebral – ako reakciu na postupne rezignovanie na stare hodnoty a pod tlakom sukromnych zaujmov mnohe z pokryveneho klasickeho laissez-faire liberalizmu a Hayek Tatcherovej, ktora vystudovala v baste vtedajsieho liberatarianizmu posluzil ako legitimizujuca biblia. (Dosledky su menej zname, ale studii na internete je dost)(Treba sa opytat v jednej z najstarsich liberalnych stran v Europe co hovori na Hayeka a na Tatcherovu – Liberal Democrats)
“No už vtedy badal, aké nebezpečenstvo mu tým hrozí a môžeme si byť istí, že za tých, čo sa dnes nazývajú liberálmi, by sa Hayek nevydával.“
Skor ti, co sa povazuju za otcov liberalizmu by trpko zaplakali poznajuc sucastnu spolocensku realitu a to, k comu vedie ohybanie ich doktrin a aplikovanie na nove spolocenske vychodiska
“Nakoniec mnohí libertariáni majú podobný názor, spomeňme napríklad sira Karla Poppera.”
Poppera oznacovat za libertariana, to chce kus odvahy. Na zaklade coho? Vzajomny vplyv medzi Hayekom a Popperov je zjavny a znami, ale to este nevytvara automaticky zaklad pre taketo hodnotenie.
“Ďalším mýtom je, že konzervativizmus vždy bráni akýsi súčasný stav. To je pre dedičov duchovného odkazu Edmunda Burka absolútne neprijateľné.”
Konzervativizmus samozrejme nebrani sucastny stav. Konzervativizmus brani sucastny stav tam, kde to zodpoveda socialnoinzinierskym predstavam a vyzaduje novy stav, tam kde je to v rozpore. A ze je to proti jeho zakladom? Smutne.
1. Viera v transcendentný, prirodzený zákon, ktorý vládne spoločnosti i svedomiu.
Sto krat prekonana a vyvratena konstukcia.

2. Zaľúbenie v rozmanitosti a tajuplnosti ľudskej existencie – oproti uniformite a rovnostárstvu liberalizmu a socializmu.
Orwellizmus ako vysity. Liberalizmus a uniformita a k nemu konzervativny protiklad, to snad autor nemysli vazne, ved to je neobhajitelny prazdny drist.
Rovnostarstvo? To si zase autor vysvetluje po svojom aby mu to zapadlo do skladacky. A ked sme uz pri tom a odvolavame sa na prekticky nekontinentalny liberalizmus, neboli to aj cirkevne autority, ktore sa pricinili o one legislativne vychodiska pre vacsie “rovnostarstvo” resp. pre mensie moznosti zneuzivania ekonomickej moci? Neboli to oni co hlasali rovnost cloveka pred clovekom, solidaritu a skromnost?
3. Presvedčenie, že civilizovaná spoločnosť potrebuje hierarchiu – každý má v spoločnosti svoje miesto.
Ale to miesto nie je predurcene a adekvatne “miesto” – ak si pod nim predstavujeme prostriedok sebarealizacie. Ak sa jedna o akesy mocenske rozpolozenie tak to potom zodpoveda casti predstav pestovanych v konzervativnych kruhoch alebo bohom predurcene spolocenske postavenie v ramci triedy tak hovorime o dvoch rozlisnych veciach.
4. Presvedčenie, že sloboda a majetok sú úzko previazané. Ekonomické rovnostárstvo neznamená ekonomický pokrok.
To je relativne novy prvok. Nikdy to nebolo takto akcentovane. Konzervativizme sa naopak vyskytol prvok, ktory hovoril o tom, ze prave zbavovanie sa majetku oslobodzuje. Spominany prvok prisiel spolu s akceptovanim laissez faire.
5. Viera v zvyklosti a nedôvera k sofistom, počtárom a „ekonómom, “ ktorí chcú prestavať spoločnosť podľa abstraktných schém.
Ale na druhej strane laska k cirkevnym autoritam, ktore maju zase svoju socinziniersku predstavu. Cize nenavist voci socialnoizninierskej konkurencii.
No ale to sa nejako s Hayekom vylucuje. Vylucuje sa to s Tatcherovou, Majorom, Missesom a dalsimi modlami, ku ktorym sa z casu na cas, ale cim dalej, tym castejsie chodia modlit nasi konzervativci.
6. Poznanie, že zmena nemusí znamenať úspešnú reformu.
Tu by ma zaujimalo, aka ideologia okrem Marxizmu(v podstate) tvrdi opak.
“Hayek sa tiež dopúšťa takých nehoráznych zavádzaní, že dáva do súvisu Edmunda Burka a liberalizmus.”
Zase niekto kto chce vidiet veci ciernobielo? Preboha, tu ma Hayekov postoj svoje opodstatnenie.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group