ISSN 1335-8715

24-11-2005   Juraj Lauko   Ideológia   verzia pre tlač

Prirodzený zákon: dilema súčasnej právnej teórie a filozofie?

Prirodzený zákon je nočnou morou súčasnej sekularizovanej spoločnosti. Svedčí o tom aj samotná diskusia v radoch etikov, filozofov, právnikov, teológov a politikov. Jedným z dôkazov tohto stavu je aj skutočnosť, že samotní odborníci v tejto oblasti sa priamym odpovediam zväčša vyhýbajú, alebo tieto výpovede natoľko zahmlievajú, že sa z nich fakticky nedá nič dostať.

Reakcia na príspevok

RE: Niekolko postrehov
autor: D
pridané: 25-11-2005 7:16


„Ide o to spojit triadu transcendentno-viera-rozum. Nemyslim si, ze su v rozpore, naopak, su v organickom sulade.“

A to doslova.

"Vela odporcov krestanstva ho vnima ako stojace proti rozumu. Klucom k zlepseniu jeho pozicie je teda poukazovanie na sulad krestanstva s rozumom".

„A s tym antagonizmom krestanstva voci rozumu je to tak isto. V tomto sa odporcovia krestanstva opat nielen mylia, ale ono je to presne naopak. Katolicka cirkev ma v sebe hlboku mudrost(podotykam, ze som nekatolik) a najma v dobe svojho scholastickeho vrcholu velmi efektivne chranila zdravy rozum, proti nerozumu (i)racionalizmu, teda toho, co Hayek nazyva HYBRIS, pycha rozumu, alebo tiez osudova domyslavost.“

Prosim Ta Lukas, co to tu zase konstruujes? Extremny racionalizmus bol v podstate prirodzenou reakciou na doktrinarstvo a zvazujuce normy konzervovane/legimitozovane tymito doktrinami. Ak chceli ludi presvedcit, ze nemusia byt mravcami s pridelenou podradnou ulohou, museli spochybnit argumenty legitimizujuce niekolkych v roly vladnucich a inym predurujuce podradne miesto poddanych.
Krestanstvo a konzervativizmus zohrali dobru najma vtedy, ked extremny racionalizmus dosiahol vrchol a povodny system bol uz davno minulostou a mal ambiciu stat sa rovnako zhubnou doktrinov. Ale ake mal dosledky v praxi ten „odporny“ extremny racionalizmus? U liberalnych racionalistov napr. v tom, ze verili ze moralnu bytost robi z cloveka vzdelanost a preto zdoraznovali ulohu vzdelavania. Ale zase paradoxom je to, ze to nebol nikto ini ako Rousseau, ktory dorazne zacal spochybnovat mnohe doktriny tohto racionalizmu a zacal zdoraznovat citovi rozmer. Liberalizmus J.S.Milla a dalsich jeho sucastnikov prekonalo v liberalnom hnuti onen extremne racionalisticky rozmer.
Ak sa bavime o socialnoinzinierskych predstavach o prestavbe spolocnosti, ano aj tie maju korene v osvietenskom racionalizme.

„Chesterton velmi spravne poznamenal, ze Cirkev celou svojou cinnostou (v neposlednom rade aj inkviziciou a kriziackymi vypravami) branila a brani zdravy rozum pred hybris (i)racionalizmu, teda pred onym cistym rozumom neukotvenym v ziadnej viere, v ziadnom transcendentne. (Ne)rozumom, ktory sa toci v kruhu a v konecnom dosledku vedie k sialenstvu.“

Keby boli kriziacke vypravy len obrazom obrany, keby inkvizicia trestala len extremnych racionalistov, azda by malo toto konstatovanie nejaku vypovednu hodnotu. Ale to, za na co cirkev namierila inkviziciu boli aj ludia s inym pohladom na prirodzeny zakon a boziu volu a ludia, ktorych poznanie a fakty neskor akceptovala aj cirkev. A predsa sa toci!

„Podla mna je nepodstatne, ci napr. Desatoro zjavil ludom Boh alebo si ho na Sinaji vycucal cele Mojzis z prsta.“

V tomto s Tebou tiez suhlasim.

„Jednokto vobec nechape vyznam a dolezitost tradicie. Lezi mimo jeho horizont, lebo vyznam niektorych tradicii nedokaze pochopit rozumom.“

Ako vies, ze vobec, nemal som pocit, ze by apriori odmietal tradiciu.
Co je tradicia? Je to nejaka minula skusenost ktora, ma nejake socialne dosledky?
Na zaklade minulej skusenosti nemozeme odmietat skusenost buducu, nemozeme prestat konfrontovat minule a aktualne skusenosti pracovat na ziskani buducich skusenosti. Bez tohto by sa spolocnost daleko nedostala, zostala by zakonzervovana ako mravenisko na urcitom stupni vyvoja. Ostatne pohrdanie tradiciami. Ty si tiez vyberas len tie, ktore povazujes za rozumne, koresponduju s tvojimi zaujmami. Fero robi to iste a Jozo tiez. Takze zase, volanie po urcitych tradiciach odraza len urcite zaujmy a zelania tych, co po nich volaju.

„Ja ako konzervativec respektujem tradiciu aj ked rozumovo nechapem, aky ma priamy vyznam.“

Nechapes? Nevidis ho okolo seba? Ked hovoris o tom, kam do certa sa uberie civilizacia neohvoris priamo o ich vyzname? Ake „pochopenie“ ocakavas, ze by sa ti mohlo dostat?

„A to preto, ze tradicia je zdedenou mudrostou predkou, je to spolocenska zmluva, ktora spaja mrtvych so zijucimi i s tymi, co sa este ani nenarodili.“

Aka spolocenska zmluva? Ja som nic nepodpisoval a pochybujem ze to urobil niekto ini. Alebo je to metafora? Zbytocna.
Tradicia je mozno zdedenou mudrostou predkov, ale neodmietanie buducej skusenosti je v nasom vlastnom zaujme a zaujme tych co sa len narodia.(ked uz mam nadviazat na metaforicku rec)

„Napr. to Desatoro. V dejinach bolo mnoho zakonodarcov, ale do dnesnych dnov prezilo najdlhsie Desatoro a to preto, ze sa ukazalo ako najzivotaschopnejsie.“

V akom zmysle najzivotaschopnejsie? A co z toho konstatovania vyplyva?


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group