ISSN 1335-8715

16-02-2004   Marek Hrubčo   Ideológia   verzia pre tlač

Konzervativizmus ako viera v zázrak?
Sloboda z kresťanskej perspektívy

Liberální institut na svojej stránke uverejnil článok Josefa Šímu s názvom „Konzervativizmus ako viera v zázrak“, v ktorom okrem kritiky konzervatívcov a ich „naivnej viery v schopnosť štátu, politiku záujmových skupín” a „dobro konajúci štát“ možno nájsť aj pokusy hľadať rozdiel medzi libertarianizmom a konzervativizmom.

Reakcia na príspevok

Re: reakcia
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 03-03-2004 9:22


V prvom rade, oceňujem, že sa navzájom počúvame.

Zalezi na uhle pohladu... Viera sa v katolicizme spaja s nespochybitelnou pravdou, aj Biblia je cosi dane od Boha, co neslobodno spochybnovat.

Súhlasím, veľmi záleží na uhle pohľadu. Len to trocha poopravím. Nie viera, ale Boh sa spája s pravdou. A v Biblii sa táto pravda zjavuje, resp. niektorí teológovia hovoria, že v Biblii (ktorú napísali ľudia) sa píše o Zjavení, ktorým je, ako veríme, Kristus. A áno, je posvätná, obsahuje totiž hlboké pravdy o človeku.
K tomu čo slobodno a čo neslobodno.. “Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje” (sv. Pavol)

K druhej reakcii: Pravda sa nemení, mení sa interpretácia, hermeneutika, prostredie, doba, cirkev, svetskí panovníci, katechizmus, samotný obsah Biblie sa tiež menil, iba zmysel, posolstvo zostáva a ľudia sú v tom, o čom Biblia vypovedá, stále rovnakí, nepoučiteľní, nechápaví, ťarbaví srdcom atď.

“Inak povedané, kto neverí, nepochybuje o tom že to, v čo neverí, neexistuje.”
Tvoj vyrok A => B plati vzdy?
Ak je Pravda ze Neverim, ze Jolana ma pekne oci, tak je pravda – a prekvapko- ze nepochybujem, ze neviera, ze Jolana ma pekne oci neexistuje?

To ste nepochopili rozdiel medzi „to že verím“ x „to v čo verím“ Hovorím, že ako odporca viery nepochybujete, že TO V ČO neveríte, neexistuje. (a nie „TO ŽE neveríte“). Zaujímavejšia otázka je ale, načo je neveriť dobré. Teda ešte raz zhrniem: človek negujúci vieru nemá vo svojom presvedčení najmenšej pochybnosti. Ak ju má, tak už verí (trochu). Vymedzte sa pozitívne ak to dokážete, a pochybnosti budete mať (samozrejme, ak nejde o stoly a pomaranče, alebo Jolanu – na ktorej sa asi všetci zhodneme že má pekné oči.. a keby len to – ale o metafyziku).

“Kto ale verí, tak zároveň aj pochybuje.” Nie automaticku a urcite nie v hlave kazdeho veriaceho, najma ak su vychovavani k presnemu opaku.

Ale to delenie veriaci/neveriaci je veľmi problematické. Hovorím, že v hlave každého veriaceho, aj vo Vašej. Kto verí, zároveň myslí. Viera bez myslenia nie je ničím (hovorí Augustín). Je to myslenie so súhlasom (podobne ako vy veríte Deweymu či komu, akurát, že ten, podľa mňa, za to nestojí). Úbohosť, ktorú som trochu agresívnejšie spomenul, je u každého človeka rovnaká. Niektorí si to však uvedomili a chcú situáciu nejako zachrániť. Snažia sa. Že slabo a nie dostatočne, to súhlasím.

“Ak by sme nepochybovali, tak by sme predsa tvrdili, že to vieme.”
To mi pripada ako celkom pekna hra s jazykovymi symbolmi, akoze sa volala ona filozoficka skola, ktora bola na nej postavena?

No pozor, Sokrates nebol sofista, vystupoval práve proti nim. Chcem povedať, že je rozdiel vedieť, a veriť. Viete kde je Fidži? Ja to neviem – nebol som tam. Verím však, že v Pacifiku. To je zásadná vec, nie hra so slovami. Bertrand Russel, známy to odporca kresťanstva, hovorí, že mnohokrát si stačí vyjasniť pojmy a hneď je menej konfliktov. Škoda, že tak zrejme sám neurobil.

“K tej manipulácii, košiarom, ovciam a pod.:”
No tu bol jeden priklad ako sa to ucinne robi.

Ja tu hovorím o vlastnom úsudku a hovorím, že ani ten Váš nie je bez vplyvu zvonka. Realita je tá istá. Vidíme ju odlišne, lebo stojíme inde. Každý tam, kde si na základe toho mála čo vie zvolil. Môj postoj je ťažší, Váš omnoho pohodlnejší a nezodpovedný.

“Na základe čoho ste si utvorili Vy ten svoj? Rodičia, obľúbený učiteľ, médiá, John Dewey...”
Ale predpokladam, ze postupne sa k tomu pridava spravna davka kritickeho myslenia…

Správne. Asi nebola dostatočná.

“ale pred niekým si zase na druhej zatvárate oči a zapchávate uši namiesto toho, aby ste sa mu snažili porozumieť.”
Na porozumenie treba dvoch a porozumenie v zmysle pochopenia niecoho nemusi automaticky viest k suhlasu.

Nemusí. Je to slobodné rozhodnutie. Lenže so slobodou ide aj zodpovednosť. Tá Vám chýba. Navyše pochopiť kresťanstvo (ak sa to vôbec úplne dá) znamená pripustiť niečo, čo sa živočíšnym ľuďom od „prirodzenosti“ prieči. (Ježišove slová sa napĺňajú „Budete ma nenávidieť, lebo vám hovorím, že vaše skutky sú zlé.“). Či Dewey, Hayek, Klaus, Smith alebo Marx – to sú všetko suché konštatované fakty, názory. To o čom ja hovorím zasahuje stred, to z čoho vyviera ľudské myšlienky, konanie, slová. Biblia to nazýva „srdce“. Tí citlivejší to pochopia skôr. Preto sa vám zdáme „takí tí slabí čo hľadajú nejakého veľkého brata o ktorého sa môžu oprieť“. Takto primitívne to však (čuduj sa svete) nevnímame. Teda ja osobne určite nie a komunita okolo mňa tiež nie.

“Tak na ktorej strane je vlastne viac predsudkov?”
Na tej, ktora odmieta poznanie a kriticke myslenie a kritizuje bez toho aby mala zaujem sa s tym co kritizuje zoznamit resp. porozumiet.

Presne tak. Lenže keď sa zoznámim s horizontálou a potom aj s Vertikálou, tak je mi zrejmé, že horizontála nestačí. Vám áno? Rozdiel je v tom, že ja som postoj podobný Vášmu kedysi mal. Vy mne jednoducho nerozumiete. Myslím, že preto, lebo by Vám to prestalo celé akosi zapadať do seba. Treba mať odvahu to rozbiť. Kresťanstvo nechce (ani nemôže) byť logicky do seba uzavretou náukou. Zostáva otvorené. Nikde som nezažil toľko otvorenosti ako u kresťanov.

“Na strane ovečiek dôverujúcich svojmu Pastierovi, alebo na strane dobytka, ktorého kroky nemajú zmysel? Podľa mňa na tej druhej.”
Nemam rad podobne prenasanie vyznamu, zakryva podstatu, tou je kriticke myslenie a inteligencia, metoda skumania.

No však práve v tom je problém. Ako Vám mám vysvetliť krásu Beethovenovej Deviatej slovami, ak nie prenesene? Tu nejde o nejakú Jolanu, ale o poznanie, ktoré sa nedá už inak (resp. vôbec) vyjadriť. A práve v tom význame, ktorý sa prenáša, tkvie zmysel, ktorý nemožno Vašim kritickým racionalizmom uchopiť. A tam kritické myslenie, inteligencia ani kŕčovitá snaha niekoho nestačí. Symbolika je teda kľúčom k poznaniu. Niekedy sa mi zdá, že poézia dokáže vystihnúť omnoho viac ako „vietor slov“ filozofov..

Bolo to krasne cvicenie z logiky, ale myslim, ze z hier so symbolmi a ktore by vyustili zase asi do metafyzickych hraciciek uz moderna filozofia vyrastla

Hmm, že moderná filozofia. Akoby moderné bolo vždy nevyhnutne lepšie. Aj ja som kedysi na strednej škole uvažoval podobne. Teraz by som skôr povedal, že filozofia stratila odvahu. Život nie je o cvičení intelektu. Čo podľa mňa úplne stačí je otvorenosť, zvedavosť a hlavne odvaha, a je to iba otázka času, kedy na to človek príde. Ak sa však uzavrie, bude potrebovať poriadny životný otras, aby ho to prinútilo znovu všetko vážne prehodnotiť. A možno, ak bude mať šťastie, zostane uzavretý až do konca, a prejde životom ako tieň. Ale, načo vlastne?


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2018 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group