ISSN 1335-8715

19-02-2004   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

Sociálna spravodlivosť podľa F. A. Hayeka

Keď v roku 1990 postupne ako domček z karát popadali totalitné režimy vo východnej Európe, zdalo sa, že sloboda s definitívnou platnosťou zvíťazila nad diktatúrou, pravda nad lžou, život nad smrťou, a láska nad nenávisťou. Zdalo sa, že nový zápas bude zvádzaný skôr ako boj lásky proti sebaláske, života proti nihilizmu, pravdy proti hmle politickej korektnosti, a zodpovednej slobody s absolútnou voľnosťou.

Reakcia na príspevok

Fr. rev. a J.J.Rousseau
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@b.c
pridané: 27-02-2004 15:56


Dewey, v prvom rade by som Ti chcel navrhnut, aby sa diskusia koncentrovala na jednu konkretnu temu, inak sa stava neprehladnou a z kazdou reakciou sa fragmentizuje. Nezabudajte, ze tu s Tebou a Petrom vediem "zweifrontenkrieg" a nemozem reagovat na vsetko, na co by som reagovat chcel. Tak mozeme sa teraz chvilu bavit o francuzskej revolucii.

"Preco vytahujes prave Robespierra(diktatora, ktory mal sotva nieco spolocne s idealmi F R"

-No asi preto, ze Maximilian de Robespierre bol vodcom druhej fazy francuzskej revolucie, ktoru historici oznacuju aj ako "vlada teroru". Ide o historicku periodizaciu, neviem co Ti vadi.

Fr. rev. neskoncila dobitim Bastily a vydanim nejakych idealistickych deklaraciim ktore aj tak neskor sami Francuzi zrusili (velmi rychlo bol zruseny napr. clanok o zakaze otroctva a o jeho potlacenie sa postarali az britski protestantski reformatori v prvej polovici 19. storocia).

Fr. rev. sa zvrhla na teror, ktory vyniesol k moci vojenskeho diktatora (vraha a zlodeja) Napoleona.

Inak, velmi podobny vyvoj ako aj pri inych revoluciach. Preto som aj konzervativcom. Nie revolucia! Evolucia!!! Veci treba zlepsovat pomaly a nie prevratenim spolocnosti hore nohami.

"Vsetky vydobytky, pre ktore otvorila cestu prave francuzska revolucia?"

-Skus popremyslat nad casovou suslednostou. 1688-Anglicko, 1776-USA, 1789-Francuzsko. Francuzska revolucia urcite nic svetoborne neobjavila, co by tu uz nebola. Ten kult francuzskej revolucie je viac menej dielom francuzskej kulturnej propagandy.

"obcianska rovnost pred zakonmi, sloboda vierovyznania, civilne sobase a rozvody, vseobecne hlasovacie pravo, hlasovacie pravo pre zeny"

Hlasovacie pravo pre zeny pokial viem nebolo sucastou deklaracie prav cloveka a obcana. Mohli sice byt pokrokovi, ale zena pre fr. revolucionarov asi vtedy tiez este nebola bohvieco :-)

So slobodou vyznania je to podobne. Neskor sa krestanske chramy menili na mastale, knazi boli vrazdeni a nasi velki revolucionari zaviedli "kult rozumu". Paradoxne prave vtedy to ale vo Francuzsku zacalo vyzerat velmi blaznivo.

"Co konkretne mas proti Rousseaovi? (cakam vecne argumenty)"

-Ach jaj! Kde zacat? Najskor by som sa sustredil na JJR ako na osobu. Samozrejme, vsetci mame svoje chyby, ale u JJR je to az prilis pestre a navyse Rousseau je archetyp moderneho (lavicoveho) intelektuala, ktory kritizuje cirkvi za pokrytectvo, ale vo svojom osobnom zivote bol horsi ako ten najperverznejsi farar.

Jean Jacques Rousseau, ako vacsina intelektualov miloval cele ludstvo ako nejaku abstraktnu entitu, len k ludom, ktori mu boli najblizsie sa choval horsie ako k zvieratam (to mal spolocne aj s Marxom aj s takym Tolstojom).

Paradoxne aj jeho priatelia (no vypliva to aj z historickeho vyskumu) ho povazovali za marniveho egoistu, ktori bol neskutocne hadavy a mal sklon k sebalutosti.

Vsetky svoje deti dal do sirotinca, co v tej dobe bolo asi tym istym, ako keby ich dnes dal do kontajnera. Ani jedno neprezilo.

Rodina, to pre neho boli najma peniaze a moznost dedit. Hoci samozrejme, filozoficky peniazmi pohrdal (sam sa vsak priznaval, ze je lakomi) a bol nepriatelsky naladeny voci sukromnemu vlastnictvu, v ktorom videl koren vsetkeho spolocenskeho zla. O jeho osobnosti asi najlepsie vypoveda jeho vlastny vyrok: "To, co je ulozene v mojom srdci ma zbavuje nevyhnutnosti chovat sa slusne."

Zaujimave je posvietit si na Rousseauov vpliv na vodcov fr. revolucie. Dovolim si tvrdit, ze kazdy Robespierre ma svojho Rousseaua, kazdy Stalin ma svojho Marxa, Hitler svojho Echardta a Meciar svojho Minaca.

Okazale ukazovanie a najma hovorenie o "ctnosti" prevzal Robespierre od Rousseaua. Britsky statnik a zakladatel konzervativizmu Edmund Burke vo svojej kritike fr. revolucie pise: "Medzi vodcami fr. rev. je velky spor o to, kto sa najviac podoba Rousseauovi... On je pre nich stelesnenim dokonalosti."

Sam Robbespierre, tato krvilacna sialena selma povedal: "Prave Rousseau je tym muzom, ktory vznesenostou duse a uslachtilostou charakteru ukazal, ze je hodny role ucitela ludstva... I nas!"

Teraz by som sa Ta mily Dewey opytal. Predstav si ze si zena (mozno ze aj si, ved identitu nam tajis) a prechadzas sa sama po parku. Siroko daleko nie je nikdo. Zrazu spoza bucka vyskoci na Teba onanujuci chlap a zacne Ta prenasledovat. Pytas sa co to ma spolocne s JJR?

Nuz Tvoj Rousseau bol obycajny nechutny uchyl a sexualny deviant. Este raz: on kritizoval prislusnikov katolickeho kleru, ze ziju pokryteckym zivotom, ale sam sa priznal vo svojej autobiografii "Vyznania", ze sa kedysi, ked zil v Turine obnazoval pred zenamim, na ktore narazil, ked sa potuloval vecer ulickami.

Sam k tomu povedal: "Slast, ktou som citil, ked som sa pred nimi predvadzal sa neda opisat."

Sexualne deviacie (je toho este viac ako som hore napisal) a neschopnost vybudovat si zrely postoj k zenam je dalsia charakterova crta, ktoru mal JJR spolocnu s Robespierrom. Vo vynikajucom francuzskom filme "Danton" je krasna replika medzi Dantonom (hra ho G. Depardieu) a jeho spolubojovnikom Robespierrom, ktory ho neskor poslal pod gilotinu, ktora to nadherne dokumentuje.

A to este nehovorim o zlodejstvach a ociernovaniu ludi, ktori podla neho boli k nemu nejakym sposobom nevludni.

Jean Jacques Rousseau bol psychopat, maniak a sialenec a rovnaka bola aj jeho filozofia.

Vynikajuco vedel narabat so slovom a preto ma aj dodnes tolko obdivovatelov. Jeho filozoficky "navrat k prirode" znie nevinne ale prave v nom sa skryva ta intelektualna zaludnost.

Pre JJR znamenal "navrat k prirode" v podstate popretie "zlej a zkazenej civilizacie, ktora cloveka zotrocuje sukromnym vlastnictvom". Rousseau spravne niektore veci instinktivne vytusil. Napr. existenciu toho, co neskor Hayek nazval "rozsireny civilizacny poriadok", ktory vznikol pocas neolitickej revolucie spolu so vznikom delby prace a sukromneho vlastnictva.

Rozumies? Rousseau chcel znicit tuto civilizaciu, ktoru povazoval za skazenu a vybudovat ju od zakladov znovu na nejakom racionalistickom zaklade. On mal tu pychu ze si myslel ze sa to da. Taketo pokusy ale vzdy vedu k neporiadku, chaosu a vrazdeniu.

Z hladiska vyvoja filozofi tieto myslienky vytuneloval nielen Marx, ale aj duchovni otcovia nacizmu. V nemeckej ale i francuzskej filozofii bolo pred 2. svetovou vojnou citit nieco, co v anglosaskej filozofii neexistuje. A to stavanie kultury proti civilizacii.

Kultura bola podla tychto ideologov ta dobra, narodna, reprezentovana chrabrym ddinskym clovekom.

Civilizacia je zase vraj skazena, chamtiva, mestska a najlepsie ju reprezentuje uzernicky zidovsky bankar. Spomen si na slovenskeho basnika Emila Boleslava Lukaca, ktory studoval v Parizi a tato filozofia a "hnus z mesta" su esencialnou sucastou jeho poetickeho diela.

Problem je ale v tom, ze ak znicime spontanny civilizacny poriadok, neostava nam nic ine len "vojna vsetkych proti vsetkym", navrat k tlupam spred neolitickej revolucie. To co Hayek nazval kontrarenesancia.

Dobre to vidiet na tom, ako sa Rousseaouove filozoficke nazory uplatnili v praxi:

Na konci 18. storocia poprosili korzicky potentati Rousseaua aby zhmotnil svoju filozofiu a nazory na pokrokovo organizovanu spolocnost v ustave pre nezavislu Korziku.

JJR ustavu napisal, ale nikdy sa nezrealizovala, lebo Korziku od Janova kupilo Francuzsko. O asi 150 rokov neskor nasla skupina studentov spolocneskych vied z Fancuzkej Indociny, ktori v Parizi studovali, Ustavu pre Korziku.

Boli to neskorsi vodcovia Cervenych Khmerov a ich sef Pol Pot sa pokusil presadit Roussauove myslienky v praxi.

Jedna tretina kambodzskeho naroda tento experiment neprezila.

Takze to mam proti Jean Jacques Rousseauovi!


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group