ISSN 1335-8715

16-02-2004   Marek Hrubčo   Ideológia   verzia pre tlač

Konzervativizmus ako viera v zázrak?
Sloboda z kresťanskej perspektívy

Liberální institut na svojej stránke uverejnil článok Josefa Šímu s názvom „Konzervativizmus ako viera v zázrak“, v ktorom okrem kritiky konzervatívcov a ich „naivnej viery v schopnosť štátu, politiku záujmových skupín” a „dobro konajúci štát“ možno nájsť aj pokusy hľadať rozdiel medzi libertarianizmom a konzervativizmom.

Reakcia na príspevok

Re: reakcie
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 24-02-2004 17:18


P. Krivošík, vidím to podobne. Aj ja si myslím, že model „zdola-nahor“ v otázkach ako sú peniaze alebo latinka, resp. v čomkoľvek, je spravodlivejší. Len chcem dodať, že cieľom toho všetkého by mal byť človek, nie nejaký „technokratický funkčný systém“. Oprášil som katechizmus (po Vatikáne II). O katolíckej sociálnej spravodlivosti sa hovorí asi toto, skrátim to (bližšie CCC 1928 – 1942).
---
1 Rešpektovanie ľudskej osoby. Sociálnu spravodlivosť možno dosiahnuť iba rešpektovaním transcendentnej dôstojnosti človeka. Osoba je konečným cieľom spoločnosti, ktorá je mu podriadená. Inak povedané, ten druhý človek je moje „druhé ja“.
2 Rovnosť a rozdielnosť medzi ľuďmi. Rovnosť ľudí spočíva predovšetkým v ich dôstojnosti ako osôb a právach, ktoré z nej vyplývajú. Medzi ľuďmi však existujú rozdiely, ktoré vyplývajú z veku, fyzických schopností, intelektuálnych a morálnych postojov, prínosov obchodu a rozdelenia bohatstva. “Talenty” nie sú rozdelené rovnako. To je v súlade s „Božím plánom“. Avšak priepastné rozdiely medzi ľuďmi, prípadne skupinami ľudí, ktoré ohrozujú prvý princíp – ľudskú dôstojnosť, rovnosť, mier, túto spravodlivosť narušujú. Rozdiely by mali ľudí viesť k solidarite.
3 Ľudská solidarita. Dá sa vyjadriť aj pojmami „priateľstvo“, „dobročinnosť“. Znižuje napätie, konflikty. Solidarita všade, medzi chudobnými, bohatými/chudobnými, zamestnávateľmi/zamestnancami, štátmi. Solidarita nielen v rámci hmotných, ale aj duchovných záležitostí.
---
K bodu 2, zdá sa mi, že práve o tom je aj ten starozákonný konflikt Kaina a Ábela (dokonca ešte Kain bol v podstate poľnohospodár). Inak povedané, nerovnosť je do určitej miery spravodlivá. Ale podľa mňa hlavný dôvod, prečo je kresťanstvo pravicovejšie než ľavicovejšie je dôraz na indivíduum, nadradenosť jednotlivca nad spoločnosťou. Neviem ako do hĺbky sa učia slovenskí kňazi ekonomické teórie. Možno by sa k tomu, ak to niekto z nich číta, mohli vyjadriť. Ja osobne sa obávam, že, ak im dobre v bratislavských kostoloch rozumiem, bude to dosť chabé. Podľa mňa by sa mali viac vzdelávať v ekonómii, pretože sú to ekonomické otázky, ktoré dnešných ľudí - aj veriacich - zaujímajú. Myslím, že právom. Treba totiž rozlišovať podstatné a nevyhnutné. Živobytie je nevyhnutnosť, život podstata. Treba k tomuto ešte povedať, že ide o to, aby tie uvedené tri princípy pôsobili na spoločnosť zvnútra, z človeka navonok nie opačne. Nehovorí sa nič o tom, že autorita má právo tieto veci vnútiť ostatným. Ide o to, aby takto múdro (mám na mysli múdrosť srdca) ľudia konali sami – slobodne a zodpovedne.

Úloha štátu

Na inom mieste (CCC 1905-1912) sa dočítame, aká by podľa dnešnej katolíckej cirkvi mala byť úloha štátu: Ten má sledovať a brániť tzv. „spoločné dobro“: t.j. sumu sociálnych podmienok, ktoré umožňujú ľuďom (či už ako skupinám alebo ako jednotlivcom) realizovať sa plnšie a ľahšie.“ Spoločné dobro” má tri aspekty: 1 rešpektovanie osoby ako takej (jeho nedotknuteľné práva, slobody vrátane otázok náboženských), 2 sociálny blahobyt a rozvoj, 3 mier a bezpečnosť.

To sú všetko veľmi všeobecné veci, nie nadarmo sa tomu hovorí všeobecné, univerzálne, katolícke. Ale táto veta sa napríklad dokonca priamo dotýka EÚ. „Spoločné dobro celej ľudskej rodiny volá po organizácii spoločnosti na medzinárodnej úrovni.“

K ostatným stručne:
Všetci v niečo veria, hoci si to neuvedomujú, dokonca aj v bežnom živote. Je to dôvera a otvorenosť. Neverectvo v A je vierou v B. Odmietanie viery, ako takej, je nedôverou a uzavretosťou. Totiž tam kde už Vaše zmysly a rozum stroskotávajú, nastupuje práve viera. Boli ste vrhnutý do sveta (zrejme, ako veríte, z ničoty), narástli Vám zrazu ruky, nohy, hlava, uvedomili ste si, že ste, máte vôľu, máte alternatívy, ciele a rozhodujete sa, zaujímate určitý postoj. Ja hovorím, že ten Váš postoj je nezodpovedný. Viera nie je (akoby sa mohlo zdať zvonku) slabosť, alebo nejaká úchylka dať sa manipulovať nejakými černokňažníkmi, atď.; ale práve naopak dopĺňa poznanie a tá naša oslobodzuje (iné som neskúšal, ale principiálne vždy ide o vieru, o religio, o Vertikálu). Áno, vzniká nový typ veriacich – takých, ktorí nieže si „vyberajú čo sa im hodí“, ale kriticky myslia, nie sú voči tomu uzavretí, nechcú pravdu mať, ale chcú ju hľadať a pochopiť.
Neverectvo je dnes „in“. Ak chcete štát fanaticky nasilu sekularizovať, náboženstvo začne chýbať a ľudia si to nahradia: viera v Boha sa degeneruje na vieru v štát, národ, slobodu, (dokonca som počul od kohosi „verím v hokej“) a v seba samého (hoci aj to treba). Hovorí sa o civilnom náboženstve v USA, kde tzv. Founding Fathers plnia funkciu svätých. A v mene "slobody" robia to čo robia.
Že šírenie viery je nebezpečné? To je absurdné. Dôvera je nebezpečná, pre koho, prosím Vás? A prečo? Predstavy o čisto sekulárnej spoločnosti, ako som uviedol v článku, majú tendenciu skončiť tyraniou, vyhladzovaním Židov alebo nejakým iným neutešeným stavom, ako je postkomunistická realita. Je iróniou, že niektorí „tiežliberáli“ sú v konečnom dôsledku azda najmenej tolerantní k „tým iným, odlišným“.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group