ISSN 1335-8715

17-04-2002   Martin Pener   Komentáre   verzia pre tlač

Svet po 11.9. 2001

Prinášame Vám víťaznú vysokoškolskú esej člena ODM Martina Penera, ktorý sa na jeseň minulého roku zúčastnil súťaže vypísanej podpredsedom vlády Ivanom Miklošom. Jej téma bola nanajvýš aktuálna: "Svet po 11.9.2001 – Sú pre nás NATO a EU naďalej ostrovmi slobody, bezpečia a prosperity?"

Naša – západná, alebo ak chcete kresťanská – civilizácia sa zvykne dopúšťať jednej fatálnej chyby: svojím reálnym i potencionálnym protivníkom podsúva exaktné návody, ako nás môžu citeľne zasiahnuť. Filmová produkcia, počítačové hry, ale tiež sila bulvárnych médií či dokonca (ľahko zneužiteľné) diskusie o vlastných problémoch – to všetko sa priam obracia na nepriateľov vnútorných i vonkajších ako výzva k činu. Letargia konzumnej spoločnosti neumožňuje objektívne identifikovať riziká, nielen tie, ktoré sama vytvára, ale aj tie, ktoré prichádzajú zvonku. Falošný pocit bezpečnosti štedro podporovaný pseudohumanizmom a pseudopacifizmom odsúva reálne nebezpečenstvá do sféry akčných hororových filmov. Tak sa stalo, že réžiu snímky z 11.9.2001 prevzali do rúk teroristi, publikom bol v tomto prípade celý civilizovaný svet.

Naša civilizácia si taktiež neuvedomuje, ako provokuje svojím úspechom. Mojím zámerom nie je chválospev na Spojené štáty americké, treba však uznať silu národa, ktorý sa (pravda s mnohými výhradami) dokáže oprostiť od sebapoškodzovania a vsadí všetko na kartu sebarozvoja. Nehovorím o tom bezúčelne. Budúce členstvo Slovenska vo "veľmi prominentnom klube" zvanom Európska únia totiž bezpochyby zvýši bezpečnostné riziká, nakoľko sa pre teroristov doposiaľ nezaujímavá krajina stane ich možným atraktívnym cieľom. Nerád by som to nazýval nutným zlom, a už vôbec to nechcem použiť ako argument proti členstvu Slovenskej republiky v EU i v NATO.

V nadväznosti na podtitul tejto práce by som si dovolil použiť metaforický obraz. NATO aj EU síce predstavujú ostrov slobody, bezpečia i prosperity, takéto ostrovy však musia rátať s nápormi búrok, útokmi ľudožrútov, či nájazdmi pirátov. Obávam sa, že veľa občanov Slovenska stále nie je pripravených niesť záväzky vyplývajúce z kolektívnej bezpečnosti, a niekedy ani pochopiť krutú nemorálnosť a barbarskosť dištancovania sa od boja proti teroristickým silám dneška. Fanatici, ktorí 11.9.2001 uniesli lietadlá, nezaútočili iba na výkladnú skriňu americkej ekonomiky. Bol to úder na nás všetkých. Ak porovnávame,najmä v snahe o oslabenie amerikanizácie, Európu a Severnú Ameriku, uniká nám často, že v skutočnosti tvoríme blízke príbuzenstvo jednej veľkej kultúrno-civilizačnej rodiny. Ako Slováci sme skrátka neoddeliteľnou súčasťou onoho teroristickými útokmi otraseného sveta, hoci nie sme v centre jeho diania.

11.september 2001 ukázal, že kolektívna ochrana nie je iba o "antiraketovom dáždniku" (hovorím o ochrane proti balistickým strelám s nukleárnymi hlavicami). Odpustím si výklad o zbraňových systémoch súčasnosti a blízkej budúcnosti a o bojisku informačného veku. Napokon samotná akokoľvek moderná a efektívna zbraň ešte nie je zárukou víťazstva. Teroristické útoky na východné pobrežie USA však naznačili cesty aj k európskej bezpečnosti, ukázali záchytné body pre kreovanie bezpečnostnej štruktúry EU, povedzme paralelnej s NATO a oproti NATO špecializovanej. Sú všeobecne známe slabiny Európy, a to aj jej najvyspelejších krajín: absencia veľkých dopravných lietadiel, dostatočného počtu mobilných záloh pre okamžité nasadenie mimo "domácej krajiny", istú rolu zohrávajú i jazykové odlišnosti.

Prekonanie týchto nedostatkov je otázkou najmä finančnou. Som ale hlboko presvedčený o omnoho vyššej efektivite a prospešnosti nasledovných krokov:
1) Vybudovať kolektívny pohraničný systém ako predpoklad vysporiadania sa s problémom nelegálnej migrácie. To prinesie i mnohé "národné" špecifiká – iné nároky budú kladené na napríklad Taliansko (námorný monitoring), iné na Poľsko, Slovensko (dôraz na pozemné jednotky schopné operovať i v náročnom horskom teréne) alebo Maďarsko.
2) Dobudovať európsku pátraciu agentúru, akýsi "Europol" v zmysle integrovaného systému.
3) Vyplniť medzery v legislatíve, najmä ak máme na mysli ekonomický boj a jeho prostriedky ako hospodárske sankcie, zmrazovanie finančných zdrojov teroristov a iné – to všetko i v nadnárodnej dimenzii.
4) Najmä krajiny bývalého východného bloku musia obnoviť inštitút občiansko-brannej výchovy, pochopiteľne oslobodenej od ideologického balastu – tak ako si ju pamätáme z minulosti. Mnohé riziká (priemyselné či dopravné havárie, prírodné katastrofy atď.) hrozia napokon i v čase "najhlbšieho mieru".

Boj o bezpečnosť a demokraciu bude behom na dlhú trať. Ak sa napríklad v roku 1945 podarilo poraziť Hitlera, v zálohe ostal zrejme ešte nebezpečnejší tyran – Stalin. Ani dnešný zápas nie je iba o eliminácii Usamu Bin-Ladina a vyriešení situácie v Afganistane. V zálohe je pripravených množstvo náhradníkov – i pokiaľ ide o vodcov, organizácie a krajiny. Jednou kampaňou sa žiaľ ešte nič neskončí, na svete je priveľa nevypočitateľných síl – a to nie iba v prostredí islamského radikalizmu. O slovo a útok sa hlásia ultra ľavicové i pravicové zoskupenia, radikálne ekologické hnutia, náboženské sekty a iní.

Vôbec nemám v úmysle vyvolávať paniku a pesimizmus, no jedenásteho septembra sa svet zobudil do novej etapy, zanechajúc za sebou desaťročné obdobie identifikácie nebezpečenstva – toho, ktoré nastalo po páde železnej opony. Pravda, mnohé náznaky a indície boli známe: vojny na Balkáne, Čečensko, Timor, útok nervovo-paralytickým plynom v tokijskom metre a mnohé teroristické akcie ako bombové útoky, únosy, obchod s narkotikami a ďalšie. Opakujem – neznamená to a nesmie znamenať upadnutie do atmosféry strachu a pasivity, ako ani opačný hyperaktívny prístup (koniec úvah o profesionalizácii armád, či dokonca prechod na polovojenský režim). Od občana civilizovanej krajiny sa bude vyžadovať aktívnejší a zodpovednejší prístup a prínos k spoločnej bezpečnosti – vždy podľa jeho individuálnych akokoľvek skromných možností. Nie je to veľa, ale stačí to.

V dnešnom globalizovanom svete je to ťažko predstaviteľné ako solitérsky počin bez členstva v kolektívnych nadnárodných zoskupeniach. Neviem, aká bude podoba EÚ a NATO o 10 – 20 rokov. Som si ale istý, že predstavujú v danej situácii najideálnejšie východzie štruktúry, ktoré sa samy nezaobídu bez posilnenia novými členmi. Až potom bude možno hovoriť o skutočných ostrovoch slobody, bezpečia a prosperity.

Martin Pener

  Keď vrah o morálke káže II.
   Tomáš 16-05-2002 10:25
  haha
   Alojz Mokrota 13-07-2002 22:52
  gratulujem
   Jozef 06-08-2002 17:01
  11.9
   kajo 27-05-2008 10:51

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group