Schusteriáda v Nitre

Peripetie okolo tristne byrokratického vysokoškolského zákona narobili zainteresovaným už nemálo vrások na čele, ale na akademickej pôde sa dá aj naďalej zažiť „kopec srandy.“ Na hodine žurnalistiky sme sa dozvedeli, že na Univerzitu KF v Nitre zavíta sám Rudolf I., z vôle ľudu štátnik, a že účasť našej žurnalistickej omladiny je povinná. To nám, samozrejme, zdôrazňovať nemuseli, pretože takúto jedinečnú príležitosť sme si nemohli nechať ujsť.

Aula bola plná, ale pohnútky väčšiny účastníkov boli úplne odlišné od tých našich – oni chceli vidieť prezidenta, zatiaľ čo my sme sa tam prišli primitívne zabaviť. Voľné miesto už nebolo nikde, tak sme sa uvelebili na plyšom vystlanej podokenici, čo náležite naštvalo mnohých funkcionárov. „Prichádza pán prezident!,“ zaznel hlas z mikrofónu a všetci sa postavili. V tom ma zarazilo: pripadá mi samozrejmé postaviť sa na vlastné napríklad v súdnej sieni, keď prichádza sudca, alebo počas znenia hymny, ale... Rudolfovi?! Nuž, nepostavili sme sa - z čisto technických dôvodov - podokenica bola privysoko. „Sadnite si, pána prezidenta zastavil novinár“ oznámil na to hlas z mikrofónu. V sále nastalo všeobecné pobavenie. Nie posledné. Počas siahodlhých rétorických cvičení rektora sme si mohli nespočetnekrát vypočuť nevtieravé poďakovania, že tak vzácny človek, zavalený mnohými, štát zachraňujúcimi povinnosťami si našiel čas a zavítal medzi nás, poddaných, jeho v priamych voľbách zvoleného Veličenstva.

To bol však len začiatok a Rudolfovi to robilo očividne dobre. Aby sa mu na duši spravilo ešte lepšie, chopila sa po rektorovi slova dekanka Filozofickej fakulty, literátka Eva Tučná. To sme však v aule všetci posmutneli - hádam sa On už ani neozve? Nebude One-president-show? Našťastie sme sa mýlili. Po úvodnom predstavení Rudolfa Schustera ako politika, štátnika, speváka, primátora a cestovateľa (za Rudolfovho sebapotvrdzujúceho pritakávania) sa začala bližšie zaoberať jeho spisovateľskou činnosťou. Hneď sme tušili, koľká bije. Naozaj nechápem, ako sme sa o ňom na hodine literatúry mohli neučiť. Výučba slovenskej literatúry je fakt tehotná na revolučnú reformu. Veď ako možno obísť takú jedinečnú spisovateľskú osobnosť, ktorá bohatosťou svojej tvorby ovplyvnila nejednu generáciu, hybrid Kunderu, Tatarku, Rushdieho a E. E. Kischa dokopy? Pomaly legendárnou sa stala v slovenských médiách Tučnej veta: „Dnes sme tu všetci prítomní svedkami okamihu, ktorého jedinečnosť nepoznáme my, ale ktoré dôverne pozná majster tavič, obradne a s posvätnou úctou berúci do rúk jedinečný nástroj, s ktorým bez zaváhania, istým úderom otvára vysokú pec a uvoľňuje tok k dielu, ktoré sa stáva predmetom skúmania, predmetom záujmu odborníkov, literárnych vedcov a kritikov a všetkých tých, ktorým literárny text učaroval.“

Ako je totiž známe, tím slovenských kapacít – literárnych vedcov a historikov sa zúčastnil vedeckého seminára o literárnej tvorbe Rudolfa Schustera a ako (vý)plod tohto stretnutia vznikla útla brožúrka, ktorú Tučná chcela pokrstiť.

Akosi ale v sále nad všetkými ostala visieť jedna nezodpovedaná otázka: PREČO?! Čo primälo tieto osobnosti, ktorých kompetentnosť nechcem a nemám právo spochybňovať k tomu, aby sa mu takto vtierali do priazne? Chyba však bude zrejme na strane nás kultúrnych buranov, ktorí nepoznajú jeho rozhlasové hry „Generálka“ - o osudoch ľudí od vysokej pece, „Železiari“, „Prémie budú“ (o riaditeľovi komunálnych služieb) a v neposlednom rade „Príležitosť“ – hra o stavbe teplárne. Určite obrovským prínosom pre slovenskú dokumentaristickú tvorbu boli aj diela „Verejné osvetlenie“, „Ani jedna kvapka“ a „Vydýchli sme si“. A to už ani nehovorím o jeho cestopisnom románe „Necestami Brazílie“ a vizionárskom diele „Spod skalpela pod skalpel“ (...).

Ale vráťme sa k besede. K slovu sa totiž po nespočetných tirádach chvály dostáva sám one-president. Už dávno som ho vnímal ako všestrannú osobnosť, no okrem herectva a športovania sa mi jeho obraz rozšíril o ďalší ľudský rozmer - rozmer študenta, rebelanta a šibala, ktorého takmer vyhodili zo školy. Tváre zúčastnených šibalov vystrúhavali čoraz širší úsmev a táto tendencia nemala v úmysle ustupovať. Úprimne vyznelo aj Rudolfove vyznanie spoločného priateľského puta s Václavom Havlom. Moja nálada vygradovala, keď zrazu z úst vypustil formulku „... možno bola chyba, že som sa stal prezidentom...“ a zachcelo sa mi tlieskať. Očami som rýchlo hľadal nejakú spriaznenú dušu v sále, ktorá by sa ku mne pridala, ale márne. Ostal som zbabelo ticho a nálada mojej duševnej schránky náhle upadla.

One-president sa ďalej pochválil tým, že raz bude Slovensko naňho hrdé (časovú perspektívu tohto národného citového vzplanutia nám žiaľ utajil) a bude mu ďakovať za to, že dakde uprostred juhoamerickej džungle je jedno malé námestie nesúce vďaka jeho otcovi Alojzovi meno „Námestie Slovenskej republiky“. Keď nám na hodine naša pedagogička kládla na srdce, aby sme boli našimi otázkami nepríjemní, pripadalo mi lacné opýtať sa, či je brazílska anakonda na dotyk suchá alebo slizká. Nebolo treba, on to urobil sám.

Prednášku ukončilo pár servilných, nič nehovoriacich študentských otázok. Niet im čo zazlievať. Myšlienkam na serióznu diskusiu v našom besednom časopriestore sa mohol oddávať len orangutan. Tá posledná otázočka, z hlavy akéhosi všetečníka, prebrala z hladiny alfa hádam všetkých, len nie toho, koho mala. Týkala sa priateľstva s Havlom a jeho snahy potrestať zločiny komunizmu v Čechách – či prezident Schuster neuvažuje o niečom takom aj u nás. Vzduch by sa v tom momente bol dal takmer krájať, ale po originálnom a nikdy nepočutom zjavení o tom, ako je on je hrdý, že bol komunistom a nič také nechystá, som to „mentálne zabalil.“

Nasledovala autogramiáda, no prišlo len zopár nadšencov. Až teraz začínam čoraz viac ľutovať, že som si onen skvost nezobral domov. Popri jeho čítaní by si jeden naozaj mohol povedať : O zábavu na Slovensku je v najbližšej päťročnici postarané.

Peter Majer
autor študuje germanistiku a žurnalistiku v Nitre

Stalinov stit		Marek Misecka	07-03-2002 11:33
Nedivte sa		Praviciar	08-03-2002 9:02
MIG21		Mr.JazZ	02-04-2002 10:32
Domorodci		Anonym	05-04-2002 5:28
Vsetko naj!		Puk	17-04-2002 16:12