ISSN 1335-8715

18-02-2002   Jakub Pastier   Komentáre   verzia pre tlač

Výsledky českých študentov: rozčarovanie i poučenie

Medzinárodný prieskum žiackej gramotnosti, ktorý sa pravidelne každé roky koná v členských krajinách OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), označil schopnosť českých študentov čítať text za podpriemernú. Výrazná diskusia o ďalšom smerovaní českého školstva vôbec nezačala, a ani sa nezdá, že by ju mohli v Čechách očakávať. O podstatnej zmene ani nehovoriac.

Výskumu sa zúčastnilo 32 krajín, vrátane 4 nečlenských (Rusko, Litva, Brazília, Lichtenštajnsko). Testovaných bolo celkovo 250 tisíc žiakov, v Čechách 10 000 žiakov z 250 škôl. Spektrum bolo široké: zvláštne školy, základné školy, viacročné a štvorročné gymnázia, stredné odborné školy a odborné učilištia. Výsledky výskumu sa teda dajú považovať za reprezentatívne v národnom, a aj v medzinárodnom meradle.

Existovalo deväť typov testových zošitov s úlohami, ktoré boli deťom na jednotlivých školách rozdávané podľa náhodného výberu. Obsahovali matematické, prírodovedné a čitateľské otázky v rôznom pomere, ale čitateľské úlohy boli obsiahnuté vo všetkých zošitoch. Testovanie trvalo dve hodiny. Výsledky neboli vôbec potešiteľné, čo na tlačovej konferencii okomentoval aj minister školstva ČR Eduard Zeman. O čo išlo?

Pod čitateľstvom, ktoré vyvoláva v nás určité pochybnosti, rozumejú autori výskumu primárne nie ovládanie pravopisu, základy jazykovedy (schopnosť rozoberať vetu) a vedomosti z literárneho dejepisu. Prvoradé je to, či je žiak schopný prečítať text napísaný v jeho materinskom jazyku, porozumieť mu, kriticky ho posúdiť a vybrať z neho podstatné informácie. Ide o schopnosti, ktoré sa na českých (a slovenských) školách nijako zvlášť nevyučujú. Učitelia predpokladajú ich automatické zvládnutie žiakmi, a to preto, lebo ovládajú pravopis, jazykovedu a literárny dejepis. Z 32 krajín sa Česká republika umiestnila na 18. mieste, čo je nie dobrý výsledok. Hoci nejde o katastrofu (českí novinári), výsledok je závažný, pretože výskum pokryl celú populáciu - nielen gymnazistov, ale všetkých žiakov (ZŠ, SOŠ, OV). Na stredných odborných školách je schopnosť študentov vyznať sa v texte problematická, na učilištiach katastrofálna.

Školský systém u nás a v Čechách tak vypúšťa do života ľudí, ktorí často nie sú schopní prečítať súvislý text alebo inzerát ponúkajúci zamestnanie, a pochopiť z neho, čo sa ponúka alebo požaduje. Čiastočne to je ich vina, väčšinou vina padá na systém.

Základná príčina je stála. Naše školstvo, rovnako ako české, je veľmi selektívne - výberové. Nehľadá spôsoby, ako naučiť niečo žiakov s rôznou mierou talentu, ale rovno tých slabších označí zlými známkami za „nevzdelávateľných“ a odsunie ich do učilíšť a robotníckych profesií. Naopak, tých žiakov, ktorým súčasný štýl vyučovania vyhovuje, predčasne vytiahne zo základných škôl na viacročné gymnázia a ich dobré výsledky prezentuje ako ten pravý obraz slovenského (i českého) školstva. Tento model je u nás tak zažitý, že je považovaný za úplne prirodzený a spravodlivý.

Prieskum ukázal mnohé nečakané výsledky - napr. čo v českých školách takmer úplne absentuje, je kooperatívne a projektové vyučovanie, kedy sa žiaci pri práci v skupine alebo na nejakom projekte zaoberajú praktickou činnosťou a učia sa popri tom (akoby „mimochodom“). Podľa dotazníku niečo podobné zažilo len päť percent českých žiakov. Východiská z tohoto stavu existujú, ale obávam sa, že riešenia sú ešte veľmi ďaleko. Výskumy v oboch krajinách neustále potvrdzujú to, čo časť pedagogickej verejnosti v oboch krajinách tvrdí už dosť dlho. Za tú dobu vznikli nápady a rôzne postupy, ako tradičný model školstva zmeniť, tzn. vylepšiť. Je potrebné sústrediť sa na rozvoj osobnosti žiakov, zmeniť metódy a atmosféru na školách tak, aby motivovali k celoživotnému učeniu, a znížiť selektivitu systému. Ľudia a združenia pôsobiace v oblasti vzdelávania, ministerstvo školstva SR, sa musia postarať o overovanie a vyvíjanie nových postupov. Nádejne vyzerá na Slovensku projekt Milénium. Ministerstvo školstva SR ale musí vytvoriť podmienky jeho uskutočnenia na rôznorodých typoch škôl. Prijatie projektu ešte neznamená jeho kladné pôsobenie vo výchovno-vzdelávacích procesoch. Ak projekt Milénium nebude východiskom, budeme musieť nielen čakať na nové výskumy - a nové sklamania, ale budeme sa musieť zmieriť s tým, že dnes nereflektované negatívne trendy sa zvrátia oveľa ťažšie.

Katastrofálne výsledky žiakov potom budú zrejme dostatočným znamením pre ďalšiu politickú reprezentáciu, aby prijala také kroky, ktoré budú skutočne reformné.

Bližšie informácie o medzinárodnom prieskume žiackej gramotnosti (PISA) v krajinách OECD - zamerané na Českú republiku nájdete v spoločenskom týždenníku REFLEX: Feřtek, T.: Opravdu čeští studenti neumějí číst?, in: REFLEX, č. 2, rok 2002 (10.1.)

Jakub Pastier
predseda školskej sekcie ODM-BA

Diskusia k článku Výsledky českých študentov: rozčarovanie i poučenie zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak