ISSN 1335-8715

17-02-2002   Martin Hanus   Index   verzia pre tlač

Hokej ako zrkadlo spoločnosti?

Kto ešte nebol ministrom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu. Akosi takto znela rada Satinského a Lasicu v jednom z ich dialógov pre všetkých ministrovania chtivých. Niežeby sme dnes nemali nadbytok chtivých po teplých miestach, no zďaleka už nielen po tých ministerských. Naši odborníci na všetko totiž zaňuchali nové, neministerské sféry uplatnenia.

Kto ešte nebol trénerom, nech sa hlási u pána Hokejku

Akoby sa vrece roztrhlo s naslovovzatými expertmi, ktorí sa po olympijskom fiasku našich hokejistov vytasili so svojou zdrvujúcou kritikou a prenikavými pravdami. Títo stopercentní znalci každej hokejovej vývrtky a stratégovia s dlhodobou víziou rozvoja sa už dnes neregrutujú len z osadenstva krčiem, či preplnených autobusov. Naši lúmeni sa za svoje danosti nehanbia a využívajúc možností informačnej spoločnosti ich vystavujú na verejný obdiv na internetových a novinových stránkach. “Prečo poslali domov sparťana Tomíka, keď dával góly?“, pýta sa so spravodlivým rozhorčením riaditeľ Biskupského úradu v Banskej Bystrici Jozef Hrtus. Ako znalec pozná i odpoveď: „Asi vedenie stavalo viac na hviezdy, a tie hrali príliš profesorsky, bez nadšenia“. Hrtusove sentencie rozvíja moderátorka-znalkyňa Iveta Malachovská: „Možno keby mali viac srdca a viac bojovali. Možno nebolo veľmi správne, že tam prišli hráči z NHL. Možno keby to zohrali tí naši, ktorí hrajú slovenskú ligu, bolo by to dobre“. Hm, možno... . Čo Malachovská len opatrne naznačila, vyjavil naplno poslanec za SDK František Halmeš: „Slovensko nemá dostatok kvalifikovaných funkcionárov ani vo futbale, ani v hokeji“. Preč s Filcom, Bokrošom a Štastným! Späť Golonku – veď to bol hokejista, so srdcom a pravou národnou hrdosťou! Nie ako tí dnešní zazobanci a zapredanci z NHL, ktorí s držgrošovskou vidinou dolára odvrhli slovenskú extraligu, liaheň to zapálených hokejistov s tým poctivým vlasteneckým prístupom!

Je to ešte horšie, na vine je blbá nálada!

Aby nám všetkým príčiny slovenského hokejového zlyhania boli úplne jasné, na scénu nastupujú spoločenskí vedátori, zacieliac ich skúmavé oko na tú pravú podstatu slovenského hokejového marazmu. Kdeže náhoda, kdeže chyba jednotlivcov, olympijský neúspech sme mali priamo zakódovaný v génoch spoločnosti. Chudáci chlapci z NHL boli len na diaľku riadení vykonávatelia osudu. Psychológ Dušan Fabian: „Chodím po krajine a pracujem so skupinami ľudí. Poznať, že v spoločnosti je zlá nálada, apatia, presakuje to všetkými štruktúrami. Naši hráči sú tiež súčasťou tohto spoločenstva, a zrejme sa to prejavuje aj u nich“. Prečo sme však pred dvoma rokmi jasali v Petrohrade? Fabian: „V roku 2000 naši hokejisti hrali finále majstrovstiev sveta. Bolo to obdobie, keď ľudia verili, že príde zlepšenie, mali nádej na zmenu“.

Nech žije Brežnev a Lukašenko!

Aha, tak je to! Kvalita hokeja je teda priamo úmerná kvalite spoločenskej atmosféry! Zreteľne to možno vypozorovať na kvalitatívnych sínusoidách vývoja ruského (sovietskeho) hokeja. Rusi prvýkrát zažiarili v roku 1954, za dobrého reformátora Chruščova, rok po smrti zlého krutovládcu Stalina. Dobrá a pohodová spoločenská „atmoška“ vládla zrejme aj za báťušku Brežneva, kedy sovietsky hokej dosahoval úspech za úspechom, pravda, tu a tam prerušovaný šťastnými hokejistami z ešte šťastnejšieho čerstvo znormalizovaného ČSSR. Až kým neprišli tie zlovoľné revolúcie a s nimi i pád dovtedy socialistických a hokejových dominánt. A tak sa na koňa dostali Švédi, známi tiež svojou dobrou, prerozdeľovaco-socialistickou spoločenskou „atmoškou“. Dariť sa asi musí aj Bielorusom. Tí so svojim nadšením, hnaní vetrom nádejeplnej spoločnosti preskočili v základnej skupine kapitalizmom znudených, rozmrzených Švajčiarov.

A čo euro?

Alebo bolo pri Švajčiaroch na vine ich neprijatie eura a staromilské zotrvávanie na frankoch? Veď takí Nemci s eurom v kapsách vyleteli do hokejových výšin, ako už dávno nie. Asi je to naozaj tak: o peniaze ide vždy až na prvom mieste. Že tá zásadná asociácia Filcovi a realizačnému tímu netrkla už skôr!

Trestanecká lavica

Právo na vyjadrenie by však pri súdnom procese so slovenskými funkcionármi a hokejistami mala dostať aj druhá strana na lavici obžalovaných. Kapitán Róbert Petrovický: „Celý náš osud na olympiáde stroskotal na jedinom centimetri. Keby sa puk po Smrekovej strele v siedmej minúte prvej tretiny stretnutia s Nemcami odrazil od žŕdky dovnútra, som presvedčený, že ich roznesieme“.

Peter Šťastný: „Zažil som v hokeji všeličo, ale vyznieva smiešne, že jeden zlý a pokazený zápas s Nemeckom tak hlboko ublížil slovenskému hokeju a najmä jeho fanúšikom.“

A napokon hlavný obvinený, tréner Ján Filc: „Najviac síl mi odčerpával štekot najrôznejších internetových ohlasov, ktorých je neúrekom. Ale vždy, keď som zaspával, posilňovalo ma presvedčenie, že vzťahy v mužstve i v realizačnom tíme ostali aj po najťažších skúškach pevné, možno nás krutý osud zomkol. Nie preto, aby sme si udržali stoličky, ale pre hokej. Mrzí ma, keď lásku k hokeju zaplavuje nenávisť“.

Hokej je jen náhoda

Slováci, nebláznite a hlavne nefilozofujte! A už vôbec nie o hokeji. Realita je mnohokrát nevinnejšia a prostejšia, než sa nám v záľahe „expertných“ prehlásení môže javiť. A hlavne sa na príčiny stavu nášho hokeja (či osudu jedného zápasu)nepýtajte psychológov, sociológov a iných –lógov. Pravda bude asi len predsa v tej štvorslovnej Werichovej sentencii.

Povzbudenie na záver

Opäť humorista Lasica: „Nepovažujem to za tragédiu. O rok to bude určite lepšie.“ Takže - hor sa na májové majstrovstvá sveta!

Martin Hanus (sklamaný fanúšik s optimistickou vierou)

citáty použité z denníka SME

Diskusia k článku Hokej ako zrkadlo spoločnosti? zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak