ISSN 1335-8715

25-04-2011   Pavel Šamalík   Index   verzia pre tlač

Inflácia meny a jej nástrahy

V blízkej budúcnosti predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre naše financie (úspory a mzdy) inflácia. Média prezentujú infláciu ako stúpanie cien, čo je značne zavádzajúce, pretože stúpanie cien nie je priamo inflácia, ale je len sprievodným javom a dôsledkom inflácie.

V článku sa pokúsime zodpovedať niekoľko otázok, ktoré majú zásadný význam pre narábanie s našimi úsporami. Čím je vlastne inflácia pre nás, obyvateľov Slovenska nebezpečná? Čo sú hlavné príčiny inflácie? Aký vplyv má na infláciu súčasná kríza? Je inflácia nebezpečná pre každého? Komu inflácia prospieva a komu škodí? Ako sa môžeme brániť?

Inflácia (z latinského inflare - nafukovať) znamená zväčšovanie objemu (množstva) peňažných prostriedkov v ekonomike. Peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty a ako prostriedok výmeny. Hodnota peňažnej jednotky (napríklad eura) je okrem iného priamo úmerná ich množstvu voči množstvu dostupných statkov v ekonomike. V krátkosti hodnota (kúpna sila) = množstvo statkov / objem peňažných jednotiek.

Ak je prírastok peňažných jednotiek (eur) rýchlejší ako prírastok množstva statkov dochádza postupne k znižovaniu hodnoty jednotky peňazí (napr. eura) a tak bude potrebné za rovnaký produkt zaplatiť viac aby sa vyrovnalo zníženie kúpnej sily.

Naopak, ak je prírastok peňažných jednotiek pomalší ako prírastok množstva statkov dochádza postupne k zvyšovaniu hodnoty jednotky peňazí a tak bude stačiť za rovnaký produkt zaplatiť menej peňažných jednotiek, keďže ich hodnota stúpla.

Ako vlastne k navyšovaniu peňažnej zásoby dochádza? Ako vznikajú nové peniaze a ako zanikajú?

Objem peňazí sa zvyšuje v princípe troma spôsobmi. Prvým spôsobom sú nákupy na voľnom trhu realizované Európskou centrálnou bankou (ECB).

Druhým sú bankové inštitúcie, ktoré za pomoci mechanizmu čiastkových rezerv požičiavajú fyzickým a právnickým osobám dosiaľ neexistujúce peniaze. Tieto peniaze si banky jednoducho pripíšu k svojim aktívam akonáhle je schválený úver, inými slovami vytvoria nové peniaze z ničoho.

Zaujímavé je, že podobným spôsobom si nové peniaze vytlačí falšovateľ. V oboch prípadoch ide o nové ničím nekryté peniaze. Rozdiel spočíva v legalizácii bankového postupu (systém frakčných bankových rezerv), čím sa tvorba ničím nekrytej meny v rámci bankovníctva stáva beztrestnou.

Druhým kanálom sú operácie vlády a národnej banky, ktoré cez nástroje dlhu a nástroje tvorby peňazí prilievajú do ekonomiky ďaľšiu likviditu.

Čo sa týka zániku peňazí, časť zanikne pri bankrotoch či už fyzických, alebo právnických osôb, odpustení dlhu iným krajinám, pri páde cien na svetových burzách a podobne.

Ďaľším nástrojom je zmena pomeru čiastkových rezerv, zvýšenie pomeru vkladov k úverom prinúti banky následne znížiť úvery a odoberie tak časť likvidity z trhu.

Problémom pre obyvateľstvo je, že prílev nových peňazí je v priemere oveľa vyšší než odlev (zánik) už vytvorených peňazí čím, ako bolo spomenuté vyššie, dochádza k zriedeniu kúpnej sily pôvodných peňazí.

Zjednodušený príklad nám ukáže vplyv zmeny peňažnej zásoby na kúpnu silu. V našom príklade začneme v roku 2007 s kúpnou silou 1 eura na úrovni 100%.

Predstavme si, že v obehu je 1000 mil. Eur a peňažný ekvivalent množstva statkov a služieb je rovnako 1000 mil. euro. Hodnota 1 eura je potom množstvo peňazí/množstvo statkov, vyjadrené číselne 1 mld. Euro/1 mld. Euro = 1.0000, alebo 100% teda nič prekvapujúce, na začiatku je jednoducho jedno Euro jedným Eurom.

Ďaľší rok, 2008, ekonomika vzrástla o 5%, pričom objem peňazí ostal rovnaký. Ako sa zmení kúpna sila nášho eura? Výsledkom bude vzrast kúpnej sily (hodnoty) podľa vzťahu (objem peňazí)/(peňažný ekvivalent dostupných statkov), čiže 1000 mil. Euro/1050 mil. Euro = 0.9524. Pre nás spotrebiteľov to znamená, že výrobok/službu, ktorú sme v roku 2007 nakúpili za 1 Euro, nakúpime dnes, v roku 2009 za približne 95 centov. Kúpna sila 1 Eura teda stúpla o 5 percent.

Ďaľší rok, 2009, vláda za pomoci národnej banky vytvorí dodatočnú finančnú zásobu v hodnote 100 mil. Euro na prefinancovanie svojho deficitného hospodárenia (dlhu). Ekonomika vďaka ďalšiemu zvýšeniu produktivity pracujúcich pokračuje v tomto roku v solídnom raste a dosiahne 4%. Ako sa zmení kúpna sila nášho eura teraz?

Takže úhrnné množstvo statkov v peňažnom vyjadrení vzrástlo oproti roku 2008 o ďaľšie 4%, a tak sa vyšplhá na úroveň 1,050 * 1.04 = 1,092 mil. Euro. Objem peňazí v ekonomike stúpol kvôli nutnosti prefinancovať vládny dlh o 100 mil. Euro.

Použitím vyššie uvedeného vzťahu na odvodenie hodnoty 1 eura dospejeme k nasledujúcemu výsledku, 1100/1092 = 1,007. Pre kupujúcich to teda znamená pokles kúpnej sily eura v roku 2009 mierne pod úroveň roku 2007. V roku 2007 stál výrobok/služba presne 1 Euro, teraz zaplatíme približne 1 Euro a 1 cent a to i napriek zvýšenej efektivite práce, ktorá viedla v rokoch 2008 a 2009 k ďaľšiemu rastu celkového objemu vyprodukovaných statkov.

Príklady rokov 2008 až 2009 ilustrujú vplyv zmien v množstve peňazí a v množstve vyrobených statkov na kúpnu silu meny. Zvýšená produktivita, pripadne rast zamestnanosti vedú k zvyšovaniu kúpnej sily zatiaľ čo inflácia meny cez dlhy vytvorené vládou a bankovým sektorom vedú k poklesu kúpnej sily.

V roku 2008 sme zaplatili za výrobok XYZ 95,20 Eura, zatiaľ čo v roku 2009 už 100,70 Eura. V prípade úspor, povedzme 1000 Euro je rozdiel ešte výraznejší a to 55 Euro. Pozrime sa teda kam sa roztratili naše peniaze v hodnote 5,50 Eura respektíve naše úspory v hodnote 55 Euro.

Odpoveď je pre niektorych z nás možno prekvapujúca pre iných nie. V našom príklade, stratené Eurá nájdeme priamo vo vládnych výdavkoch prevyšujúcich vládny príjem.

Po tom, čo vláda za pomoci národnej banky vytvorila nové, ničím nekryté peniaze a použila ich na splatenie dlhu, trh prerozdelil pôvodnú kúpnu silu 1 000 mil. (pôvodná peňažná masa) na 1 100 mil. Eur (nová peňažná masa).

V tomto okamihu sa sila peňazí zriedila, kúpna sila Eur našich úspor, dôchodkov, miezd atd. bola odsatá a využitá na splatenie vládneho dlhu.

Pre vládnych politikov je mimoriadne zaujímavé, že v čase, keď týchto 100 mil. nových eur vláda uviedla do obehu, bola ich hodnota ešte stále 5% nad našou začiatočnou úrovňou z roku 2007. Vláda teda splatí svoj dlh ešte v silnej mene, keďže trh zareaguje na zvýšené množstvo peňazí s určitým oneskorením.

S postupom času ako sa nové peniaze dostávajú medzi podnikateľov a obyvateľov trh sa začne zvýšenej ponuke peňazí prispôsobovať rastom cien výrobkov a služieb a tak tí, ktorí sa dostanú k týmto novovytvoreným peniazom ako poslední budú mať smolu. Svoje zarobené či utŕžené peniaze totiž dostanú už znehodnotené o 5%.

Kľúčové je, že vláda, ktorá vytvorila nové peniaze za výrobok XYZ zaplatí ešte stále 95,00 Euro novými peniazmi (vytvorenými bez ekvivalentnej práce čo je nápadne podobné falšovaniu peňazí – akurát je legalizované zákonom), zatiaľ čo ten, kto je na konci procesu prerozdelenia zaplatí už 100,70 Eura peniazmi vyváženými adekvátnou prácou.

A kto je na konci prerozdeľovacieho procesu? Ak myslíte napríklad na pracujúcich závislých na mzde, malé a menšie podniky, živnostníkov či ľudí poberajúcich dôchodok, tak máte pravdu. Naopak, úplne na začiatku prerozdeľovacieho procesu sú vláda a banky spolu s preferovanými, vláde blízkymi veľkými firmami, ktoré dostanú za štátne zákazky novovytvorené peniaze ako prvé.

Ako sme si ukázali na príklade, inflácia teda pôsobí rovnako ako dodatočné zdanenie. Ak niečo stoji 5,- Euro ako spotrebitelia si musíme pripočítať 19% daň z pridanej hodnoty, výsledkom čoho je spotrebiteľská cena 5,95 Eura.

Rovnako ako DPH zvyšuje cenu výrobku či služby tak aj inflácia zvýši cenu za výrobok XYZ s cenou 95,- Euro v roku 2008 na l00,70 Eura v roku 2009. Naviac, z tejto vyššej čiastky odvedieme do vládneho rozpočtu i vyššiu DPH.

Inflácia je teda ekvivalentná neviditeľnému a preto mimoriadne zákernému zdaneniu, ktoré slúži na prerozdelenie príjmov obyvateľstva v prospech vlády a vládou preferovaných firiem.

Ako sme naznačili, zaujímavosťou je, že vďaka inflácii a sprievodnému rastu cien ako i vďaka dodatočnej korekcii miezd s ohľadom na infláciu vyberie vláda vyššie dane, napríklad DPH, dane z príjmu fyzických osôb atď.

Týmto je vlastne vláda do veľkej miery chránená pred vplyvom inflácie, ktorú sama vyvolala splácaním svojich dlhov nekrytými peniazmi.

Ak sa pozrieme, čo sa deje v súčasnosti kedy vlády vlievajú extra likviditu na finančné trhy, vedú účty verejných financií hlboko v červených číslach a zároveň klesá produkcia, dalo by sa očakávať, že inflácia by mala vďaka takto zmenenému pomeru celkového objemu likvidity k množstvu tovarov a služieb prudko vystúpiť.

Nie však okamžite. V ekonomike je tento jav ubrzdený, keďže v čase ekonomickej krízy majú ľudia (či už spotrebitelia, alebo podnikatelia) sklon k opatrnosti a tak napriek rastúcemu objemu finančných prostriedkov v ekonomike dochádza k spomaleniu obehu peňazí, k javu, kedy obrovské množstvo peňažných prostriedkov ostáva uložených v bankách a tak sa nepodieľajú na aktívnej peňažnej zásobe. Zároveň bankové inštitúcie zvýšia opatrnosť a tak sa dostáva na finančný trh menej peňazí z úverov.

Ďaľším faktorom, ktorý brzdí rast cien je investovanie veľkej časti likvidity, ktorú lejú vlády a centrálne banky do finančného systému do cenných papierov. Táto časť nových peňazí sa potom nepremieta priamo do cien výrobkov a služieb.

Výsledkom je dočasné zníženie množstva aktívneho obeživa a zastavenie rastu cien, prípadne pokles cien (toľko obávaná deflácia), napriek faktu, že ekonomika ako celok je novými peniazmi (inflácia je prítomná) presýtená.

V momente, kedy banky uvoľnia túto obrovskú masu nových peňazí do obehu vo forme úverov (podnikateľských, či hypoték) dôjde k rýchlemu rastu aktívnej peňažnej zásoby s čím ruka v ruke vzrastú ceny pre spotrebiteľov. Ceny tovarov a služieb sa postupne prispôsobia zníženej kúpnej sile inflačnej meny.

Nato, aby sa peniaze uvoľnili je zvyčajne potrebná ešte jedna podmienka a síce neprimerane nízka úroková miera. Ak sa obzrieme okolo seba tak sa práve nachádzame v situácii kedy americký Fed, Bank od England, ale i ECB (naša vlastná európska centrálna banka) držia úrokové miery na nule respektíve blízko nuly s cieľom extra stimulovať svoje ekonomiky.

Tu sme pri jednom z hlavných rizík pre nás obyvateľov. Málokto z nás má popri práci dostatočné množstvo času venovať sa analýze trhov každý deň a tak nedokážeme včas rozpoznať nebezpečenstvo.

Zvyčajne nám tak neostáva čas reagovať na prudký vzrast inflácie a pretransformovať naše rýchlo zanikajúce úspory na trvalejšie hodnoty (drahé kovy – zlato, striebro) odolné voči inflácii, prípadne na nákup núdzových zásob potravín pre prípad, že inflácia prerastie do hyperinflácie.

Práve naopak, väčšina z nás si uvedomí naliehavosť situácie príliš neskoro, keď už je isté, že peniaze sa prudko znehodnocujú.

Sporitelia a podnikatelia začnú súčasne vyberať masovo peniaze z účtov čím dôjde k úpadku bánk a ďaľšiemu prudkému zrýchleniu inflácie.

A tak v čase keď sa dostaneme k svojim peniazom uloženým v skrachovaných bankách cez poistenie vkladov budú už tieto úspory značne znehodnotené (napríklad pôvodných 100 Euro bude mať kúpnu silu zrazenú na 50 Eur).

V situácii, keď si obyvateľstvo a podnikateľská sféra uvedomia rýchlosť znehodnocovania meny môže dôjsť k prudkému zrýchleniu obehu peňazí, kedy sa každý subjekt snaží vymeniť zarobené (obdržané) peniaze za spotrebné statky tak rýchlo ako sa len dá. Zrýchlenie peňažného obehu bude mať za následok ďaľšie zrýchlenie rastu cien.

Naviac ak sa vrátime k výpočtu cenového indexu (ľudovo zaužívanej inflácie) v pôsobnosti nášho štatistického úradu, potom rast cien počítaný cez cenové indexy vychádza nižšie ako skutočná peňažná inflácia. Posúďte sami, zoznam položiek vylúčených z výpočtu čistej inflácie:

  • osobná železničná doprava
  • vodné a stočné
  • elektrina
  • zemný plyn pre domácnosti
  • tepelná energia pre domácnosti
  • poštové služby
  • telefónne a telegrafické služby
  • osobná autobusová doprava
  • mestská hromadná doprava
  • služby spojené s bývaním (čistenie a kontrola komína, odvoz komunálneho odpadu atď.)
  • služby sociálnej starostlivosti
  • čisté nájomné v nájomných bytoch
  • vybrané položky liekov a výkonov v zdravotníctve
  • školské a predškolské stravovanie - koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu
  • poplatky za predškolské a školské vzdelanie
  • poplatky za overenie podpisu v listinách, vydanie pasu, výpis z registra trestov a iné
  • poplatky za právne úkony
  • poplatok za psa

Z našej každodennej skúsenosti však vieme, že k bežnému životu potrebujeme vodu, elektrinu, plyn, cestovať a podobne. Záver je jediný, výsledná publikovaná inflácia je s istotou podhodnotená.

Ďaľšie zahmlievanie v oficiálnych štatistikách o raste cien spočíva v medziročnom porovnávaní. V našom príklade by štatistici totiž vypočítali medziročný vzrast ceny na úrovni približne: 100.70/95.20 = 5.8%. Skutočný vzrast je však vyšší. Ak by totiž v ekomomike nepribudli nekryté vládne Eura tak by výrobok XYZ stál 1,000/1,092 = 91,58 Euro.

Skutočný rast cien je teda 100.70/91.58 = 9.96%. Bez zásahu vlády by kúpna sila našich EUR stúpla a cena za výrobok XYZ by klesla na 91.58 Eura.

Vďaka vládnemu dlhu v skutočnosti cena stúpla na 107 Eur. Strata na úsporách povedzme 1000 euro je teda takmer 100 Euro. Čo je ekvivalentné dodatočnej dani z úspor vo výške 9,96%. Rovnako ako úspory klesli i naše reálne mzdy, tržby, dôchodky a výnosy z podnikania.

Ako sme si uviedli na začiatku, zdroj inflácie meny sú vládne dlhy a bankový systém založený na čiastočných rezervách. Vládny dlh sme popísali vyššie, čo sa týka bankového systému, uvedieme opäť jednoduchý príklad zvýšenia peňažnej zásoby tentoraz bankovým systémom.

Klient A príde do banky so 100 eurami, banka vytvorí nový vklad a odloží ako povinnú rezervu povedzme 10 eur. Následne príde klient B, požičia si zvyšných 90 euro na kúpu napríklad mobilného telefónu.

V tej chvíli nastáva zaujímavá situácia, vklad klienta A je stále evidovaný vo výške 100 euro a môže ním disponovať, zároveň však klient B môže použiť svoj úver vo výške 90 euro. V peňažnom obehu je tak 190 Euro namiesto pôvodných 100 Euro.

Tento proces sa môže znova zopakovať ak obchodník s mobilnými telefónmi uloží tržbu 90 Eur do banky. Banka si opäť ponechá rezervu 9 Eur a zvyšných 81 Euro ostane k dispozícii na úver pre klienta C, dochádza tak k multiplikacnemu efektu kedy z pôvodných 100 Euro dôkaze bankový systém vytvoriť napríklad dodatočných 90 + 81 = 171 Euro.

Multiplikačný efekt (tvorenie peňazí z ničoho) ponúka bankám ako podnikateľským subjektom v porovnaní s inými podnikmi teda obrovskú, ničím nezaslúženú ekonomickú výhodu.

V prípade poskytnutia úveru môžu nastať v princípe tri scenáre.

Scenár A, kedy klient úver splatí spolu s úrokom, vtedy banka získa finančné prostriedky, ktoré nikdy nemala. Nezabudnime, peniaze na úver vznikli z ničoho ako obyčajná účtovná operácia.

Scenár B, kedy klient nie je schopný úver splatiť v plnej miere a banka sa stane majiteľom predmetu úveru/hypotéky, čiže opäť fiktívne peniaze, ktoré banka nikdy nemala sa pretransformujú na reálny, fyzický majetok, ktorý môže banka ďalej predať, prípadne ním voľne disponovať.

Scenár C, kedy klient zbankrotuje a banka buď nedokáže predmet úveru predať, prípadne predmet úveru dosiahne nulovú hodnotu. V tomto prípade, ak klient nesplatil nič z istiny ani z úrokov nastáva pre banku mimoriadne nebezpečná situácia. Banka totiž požičala klientovi fiktívne peniaze, ktoré nikdy nemala a dostáva sa tak do straty.

Scenár C si zaslúži bližšiu pozornosť. Ak je objem nesplatených úverov príliš vysoký, banka stráca schopnosť vyplácať klientom ich vklady. Scenár C je typický pre vysoko riskantné finančné operácie odporujúce obozretnému podnikaniu s peniazmi klientov. Aktuálnym príkladom môže byť nákup vysoko výnosných toxických aktív pochádzajúcich z hypotekárneho trhu USA.

V prípade ak by nezasiahla vláda v podobe rôznych stimulačných balíčkov a programov na ochranu vkladov, banka by skrachovala a zo systému by zmizla časť likvidity vo výške nesplatených vkladov.

Pre veľké banky však scenár C nenastane práve vďaka intervencii vlády, ktorá cez zvýšený deficit pomôže banke udržať si dostatočnú likviditu a uchrániť ju tak od krachu.

Na nešťastie, ako sme si ukázali v predchádzajúcom príklade, deficit rozpočtu zaplatia v konečnom dôsledku podnikatelia a obyvatelia vo forme daní a inflácie.

Nastáva tak zvláštna situácia, kedy bankový sektor podniká s minimálnym rizikom, v prípade scenára A a B banka zarába a ponecháva si zisk ako privátna spoločnosť, v prípade scenária C požiada banka o pomoc štátnu pokladnicu a banková strata sa tak prenesie na ostatné podnikateľské subjekty a na obyvateľstvo. Zisk banky je teda záležitosťou privátnou a vysoká strata banky sa stáva záležitosťou verejnou.

Proces tvorby nových peňazí zo vzduchu - multiplikačný efekt - teda nie je žiadna alchýmia a ani mýtus, je to každodenná realita. Pre nezávislého pozorovateľa je ťažké rozlíšiť tvorbu nových peňazí bankou od falšovania meny. Preto je táto aktivita zákonom upravená a legalizovaná. Prijímanie vkladov a vytváranie nových peňazí je prísne zakázané a kontrolované zákonom o bankách, kedy každý okrem štátu/centrálnej banky môže za vytváranie nekrytých peňazí (falšovanie meny) očakávať prísny trest.

Naviac, pre prípad, ak by obyvateľstvo uvedomiac si vyššie uvedené fakty odmietlo takto manipulovanú menu, štát neprenecháva nič na náhodu a zákonom ukladá občanom a obchodníkom povinnosť prijímať takúto menu.

Ako sme si predviedli v našom zjednodušenom príklade, bez vytvárania nekrytých peňazí by sa priemerná cenová hladina vďaka stúpajúcej sile meny pomaly znižovala. Klesajúca cenová hladina sa opäť nie celkom správne v médiách označuje ako deflácia.

Stav, kedy vďaka technologickému pokroku dokážeme vyrábať, pestovať, alebo poskytovať služby lacnejšie a zároveň využívať energiu a suroviny efektívnejšie vedie prirodzenou cestou k poklesu cien. Teda k vyššie spomenutej a médiami v negatívnom svetle prezentovanej deflácii.

Na záver sa teda ešte zľahka dotkneme tzv. strašidla deflácie ako i vzťahu „deflácie“ k tvorbe HDP krajiny.

Z médií sa dozvieme, že nám „hrozí“ deflácia, čím sa myslí priemerný pokles cien tovarov a služieb. Mnoho ekonómov považuje defláciu za tak nebezpečný jav pre zdravie ekonomiky, že sú dokonca ochotní radšej podporiť infláciu meny s vyššie uvedenými následkami.

Ak sa však pozrieme bližšie na tento „nebezpečný“ jav zistime, že v priemyselných odvetviach s dobrým konkurenčným prostredím ceny klesajú a predsa tieto odvetvia prežili a práve naopak, tešia sa neustálemu technologickému rozvoju, inováciám a to i napriek údajne nebezpečnému, deflačnému vývoju cien.

Ako príklad si uveďme z oblasti priemyslu výrobu spotrebnej elektroniky, prípadne z oblasti medicíny – plastickú chirurgiu, laserovú operáciu očí atď.

Toľko teda k obávanej deflácii. Ak sa vrátime späť k jednej z našich otázok a síce ako sa brániť voči manipulácii meny (inflácii) zistíme, že ako občania-používatelia meny, napríklad zamestnanci, dôchodcovia, prípadne živnostníci či malí a strední podnikatelia máme len jednu možnosť a síce minimalizáciu úspor držaných v znehodnocujúcej sa mene.

Na úrovni nás občanov je možnou cestou ako minimalizovať úspory v znehodnocujúcej sa mene, transformácia tej časti úspor, ktorú v blízkej budúcnosti (rok a viac) nebudeme potrebovať na drahé kovy, nákup pôdy, pozemkov, podielov urbárov apod.

Ako príklad môžeme uviesť krajiny západnej Európy či USA, ale i Čínu, kde dochádza v súčasnosti k prudkému rastu počtu malých investorov nakupujúcich zlato, či striebro v malých objemoch. Čínska vláda dokonca spustila oficiálnu kampaň podporujúcu čínsku strednú vrstvu v investícií do cenných kovov, zjavne ako ochranu pred ďaľším znehodnotením svetových mien ako sú USD a EUR.

Na úrovni štátu by naša centrálna banka (NBS) mala v tomto turbulentnom čase zvýšiť bankové rezervy a povinnosť bánk držať tieto rezervy v zlate a striebre, prípadne iných komoditách.

Rovnako vhodné by bolo uložiť dôchodcovským správcovským spoločnostiam povinnosť držať na požiadanie klienta určité percento jeho peňažných vkladov občanov v drahých kovoch, prípadne iných komoditách.

Významnou pomocou pre malých investorov by mohlo byť i založenie novej, slovenskej banky, ktorá by prijímala vklady v Euro a transformovala ich hodnotu na zlato a striebro. V prípade výberu by sa vklad prepočítal späť na Euro cez kurz zlato/euro.

Z dlhodobého, ale najmä celosvetového hladiska, najlepšou obranou pred infláciou a štátnym zadlžovaním by bolo zrušenie centrálnych bánk, ktorých regulačné a kontrolné funkcie by úplné nahradilo zavedenie zlatého štandardu (plné krytie meny zlatom a striebrom) v kombinácii so zavedením 100% bankových rezerv.

Zrušenie centrálnej banky a nahradenie jej pôsobenia zlatým štandardom v kombinácii so zavedením 100% bankových rezerv zamedzí vytváraniu nekrytých peňazí (ekvivalent falšovania) čím sa stabilizuje peňažná zásoba krajiny.

Naviac, takmer všetky štáty sveta by sa zbavili obrovského množstva úradníkov, ktorí vytvárajú umelé regulácie na stabilizáciu meny.

Stabilizácia peňažnej zásoby by viedla k logickému javu, kedy pokrok v technológiách, vede a v efektivite práce povedie k postupnému znižovaniu priemernej cenovej hladiny.

Toto je v protiklade so súčasným stavom, kedy vďaka rýchlemu rastu peňažnej zásoby napriek pokroku zažívame každoročne zvyšovanie priemernej cenovej hladiny a to tak závratným tempom, že napríklad kúpa bytu či rodinného domu sa stáva z hľadiska zadĺženia takmer celoživotnou záležitosťou, prípadne je už teraz pre mnohých nedostupným snom.

  Výborný text
   libertarian 26-04-2011 18:59
  Zlaty standard a derivaty
   D 28-04-2011 18:48
  Zlodejský kapitalizmus
   MuadDib 02-07-2011 15:00
  Je kapitalizmus zlodejom?
   D 26-01-2012 1:11
  Mŕtvy web
   JJ 29-04-2011 0:14
  RE: Mŕtvy web
   Palo Zlatoidsky 29-04-2011 15:50
  RE: Mŕtvy web
   tralos 29-04-2011 17:34
  RE: Mŕtvy web
   Miso 03-05-2011 20:19
  RE: Mŕtvy web
   JJ 05-05-2011 20:36
  kovy
   tralos 29-04-2011 8:46
  RE: kovy
   D 01-05-2011 0:30
  RE: kovy
   tralos 01-05-2011 12:29
  RE: kovy
   D 03-05-2011 0:36
  RE: kovy
   preco 03-05-2011 12:06
  RE: kovy
   D 03-05-2011 19:09
  RE: kovy
   tralos 03-05-2011 19:54
  RE: kovy
   D 03-05-2011 22:39
  RE: kovy
   tralos 03-05-2011 23:02
  RE: kovy
   D 04-05-2011 0:38
  RE: kovy
   Abstraktt 05-06-2011 22:17
  RE: kovy
   Boris 07-05-2011 0:29
  RE: kovy
   tralos 08-05-2011 10:50
  RE: kovy
   Boris 13-05-2011 20:54
  RE: kovy
   tralos 14-05-2011 11:01
  Ako to funguje?
   Palo Zlatoidsky 29-04-2011 15:02
  keynes a jeho obrovska chyba
   clivia 01-07-2011 8:10
  pssst
   štúrovec 04-11-2011 18:06
  RE: pssst
   Ondrej 29-11-2011 19:20
  RE: pssst
   štúrovec 02-02-2012 14:54
  Chudoba
   Jan 17-11-2013 12:00
  sloboda slova
   Krokem 09-11-2023 8:08
  sloboda slova
   Krokem 09-11-2023 8:09

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group