Dobrá a zlá správa pre rodinu

Vyše 3500 detí sa dočkalo. Po rokoch diskusie náš parlament konečne schválil novely Občianskeho súdneho poriadku a zákona o rodine, podľa ktorých sa významne uľahčí možnosť umiestnenia „zoštátneného“ dieťaťa do výchovy ľudí, ktorí dieťa vychovávať chcú. Doterajšia prax bola voči deťom horšia než macošská – stačilo, aby biologickí rodičia o svoje dieťa odhodené do detského domova prejavili raz za pol roka „záujem“ a súd nemohol bez ich súhlasného „dobrozdania“ rozhodnúť o osvojení dieťaťa náhradnou rodinou. Čo však bolo najponižujúcejšie, za tzv. preukázanie záujmu sa považovala päťminútová návšteva dieťaťa, či poslanie pohľadnice za 2.50 SK.

I pri sebalepšej a sebaobetavejšej starostlivosti vychovávateliek a vychovávateľov v detských domovoch, štát svojimi nákladnými prostriedkami nemôže a ani by sa nemal odvažovať suplovať to najprirodzenejšie spoločenstvo, ktorým je rodina. Rodina so skutočnými rodičmi s ich skutočným individuálnym záujmom o dieťa. Kolektívna výchova bezprizorných jedincov sa zákonite odráža v ich nedostatočnej socializácii, deformovanom vzťahu k spoločnosti vplyvom deformovaného postavenia v nej, citovej vyprahnutosti, kriminalite.

Pre našu spoločnosť je viac než dobré, že myslela na tých, ktorí netvoria žiadnu organizovanú záujmovú skupinu a nemôžu lobbovať v poslaneckých laviciach – na deti a ich potenciálnych adoptívnych rodičov. Nová úprava prvýkrát definovala skutočný záujem rodičov o dieťa a zavádza povinnosť súdov rozhodnúť najneskôr do roka od podania návrhu na osvojenie dieťaťa. Novela mohla byť snáď ešte razantnejšia a revolučnejšia, i tak je však dobrou správou pre všetkých – nielen tých, ktorých sa priamo dotýka. Je dobrou správou pre rodinu.

Druhá správa, ktorej zvestovateľom bola vláda, je dobrou len zdanlivo. Zvýšenie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu s ich plošným vyplácaním od 1. júla je len lacným predvolebným úskokom, ktorý bude stáť rozpočet viac než Koncošove dotácie. Argumenty zástupcov ministerstva práce o akomsi dovŕšení koncepcie štátnej sociálnej podpory sú choré. Tých vyše 13 miliárd nie sú žiadne peniaze zoslané kdesi z nebíčka charitatívnym spolkom anjelov, sú to peniaze vytiahnuté z vrecák tých, ktorým sa majú po patričnej prerozdeľovacej procedúre a zaplatení úradníckych miest a kancelárií vrátiť do peňaženiek naspäť. Samozrejme, pod egidou spásonosnej sociálnej politiky. Tým sa však celá falošnosť tohto podujatia nekončí. Vláda svojou plošnosťou vo vyplácaní podporných príspevkov poprela ich samotný podporný a solidárny zmysel. Čo je podporné a solidárne na tom, že prídavky na dieťa budú dostávať rodiny s mesačným príjmom 15 000 korún, rovnako ako 150 000 korún? V prípade rodín s vyšším príjmom nepôjde o žiadnu sociálnu dotáciu na živobytie, ale na obyčajné plytvanie daní, na ktoré sa zložia všetci. Teda aj tí, u ktorých by sa o sociálnom rozmere príspevkov a prídavkov ešte dalo hovoriť.

Vláda si tak svojim bačovaním robí z občanov vďačné ovečky, ktorým po ostrihaní vracia rovnakým prídelom zvyšky chlpov, bez ohľadu na to, ako sú zarastené. Pestovanie kultúry závislosti na jej štedrých almužnách nie je sociálnou, ale naopak antisociálnou socialistickou politikou s vysokými nákladmi a minimálnym úžitkom.

Apropo: počuli ste vôbec proti tomuto socialistickému poklesku zaprotestovať niekoho z pravicového tábora? Aha, veď sme na Slovensku a na Slovensku, ako riekol onehdy pán premiér nepôjdeme ani doľava, ani doprava, ale dopredu. Takže vpred! A nezabudnite vykročiť ľavou nohou, tá pravá je akosi stŕpnutá...

Martin Hanus

Diskusia k článku Dobrá a zlá správa pre rodinu zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.