ISSN 1335-8715

26-11-2009   Peter Jedlička   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Parížsky Panteón - symbol krízy i dospievania Európy

Máloktorá stavba podľa mňa tak plasticky vystihuje historické korene krízy západnej civilizácie ako je Panteón v Paríži. Podarilo sa mi dnes túto nádhernú budovu navštíviť a zacítil som v nej priam hmatateľný konflikt medzi osvietenstvom a kresťanským (katolíckym) náboženstvom.

Budova bola pôvodne stavaná ako chrám svätej Jenovéfy. Potom prišla Francúzska revolúcia, relikvie Jenovéfy sa spálili a chrám sa zmenil na hrobku. No a takto sa striedalo: chrám-hrobka-chrám-hrobka, až kým nakoniec ostala hrobka. Symbolizuje to pomalé a bolestivé oddeľovanie sa štátu od cirkvi. Zdĺhavé a občas hlúpo konfliktné osamostatňovanie sa Európana od síce skúsenej, ale občas hlúpo prehnane ochrannej ruky katolíckej cirkvi.

V dnešnom Panteóne zostali po tejto adolescentnej dráme (občas tragikomédii) výstižné stopy: na stenách maľby zo života veľkých francúzskych svätcov - Jenovéfy, mučeníka Denisa, bojovníčky Jany z Arku, a to všetko skombinované so sochami oslavujúcimi Veľkú francúzsku revolúciu a s hrobkami osvietenských ikon Voltaira, Rousseaua, Huga, Zolu a iných. V strede budovy sa zo strany na stranu kýve Foucaultovo kyvadlo, akoby chcelo naznačiť, že francúzske dejiny sa vychyľovali z jedného extrému (až príliš politicky silná cirkev) do druhého (zúrivý antiklerikalizmus).

A pritom dejiny Anglicka alebo Ameriky ukazujú, že okrem francúzskej a ruskej cesty existuje aj iná, pre spoločnosť oveľa prínosnejšia cesta. Francúzski (kontinentálni) osvietenci oddeľovali štát a cirkev, aby odizolovali možný (negatívny) vplyv náboženstva. Na druhej strane anglosaskí (”ostrovní”) osvietenci oddeľovali štát a cirkev, aby náboženstvo oslobodili, aby v ňom stimulovali pozitívne prúdy schopné prospievať slobodnej občianskej spoločnosti. Ruskí komunisti sa snažili náboženstvo rovno zničiť, ale to je iná (dnes už našťastie nie až tak aktuálna) téma.

Žiaľ, vo Francúzsku prišli do konfliktu ľudia, ktorí mali mnoho spoločných ideálov, ale zamerali sa na to, čo ich rozdeľovalo. Rovnosť, bratstvo, sloboda sú predsa aj kresťanské ideály, a napriek tomu mala revolúcia silný protikresťanský (a katolícka reakcia zase silný protiosvietenecký) charakter. Tento paradox udrie do očí znovu pri pohľade na Foucaultovo kyvadlo. Kyvadlo predstavuje experimentálny dôkaz, že Zem rotuje, čiže je jedným z dôkazov, na ktorých stojí moderná fyzika. Paradoxom je, že osvietenci vnímali kresťanstvo ako nepriateľa vedy a priateľa tmárstva, hoci stredoveké kresťanstvo založilo univerzity (Parížska vznikla už v 12. storočí) a kresťanskí učenci (ako napr. rektor Sorbonny Buridan, alebo biskup Oresme) položili základy vzniku modernej fyziky.

Čiže opäť išlo o povrchný konflikt, ktorý nemusel byť. Dnešní historici vedy si myslia, že židovsko-kresťanská teológia významne prispela k zrodeniu vedy (niektorí - ako napr. Stanley Jaki - dokonca považujú kresťanstvo za faktor, bez ktorého by dnešná veda vôbec nevznikla). To si však osvietenskí racionalisti vo svojom protiklerikálnom ošiali žiaľ nevšimli. Na druhej strane si mnohí katolíci (česť výnimkám ako Tocqueville) vo svojom protiosvietenskom ošiali nevšimli, že ideály bratstva a slobody hlásal už Kristus.

Pantheón je chrámom Rozumu - nad hrobkami Pierra a Marie Curie, matematika Lagrangea a iných sa majestátne hýbe Foucaultovo kyvadlo. Je aj chrámom Viery (vyobrazenia svätých). Je chrámom Viery a Rozumu v konflikte. Ale predsa v ňom existujú aj náznaky ich zmierenia. V Panthéone je napr. pochovaný aj Louis Pasteur, ktorý v sebe dokázal spojiť vedu a vieru. Spočívajú v ňom aj pozostatky Jeana Monneta, ktorý spolupracoval s Robertom Schumanom na vzniku zjednotenej Európy.

Sú v ňom pozostatky Reného Cassina, ktorý prispel k vzniku Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Podobnosť osvietenských a kresťanských ideálov ilustruje skutočnosť, že k deklárácii prispel aj filozof a hlboko veriaci katolík Jacque Maritain. Panteón symbolizuje západnú európsku kultúru v kríze dospelosti. Vyžaruje však aj pozitívne signály jej prekonania. (Mimochodom, Európa by mohla svoju krízu hodnôt rýchlejšie prekonať aj tým, že by sa občas pozrela na odlišné dejiny jej americkej mladšej sestry.) Cieľom prekonania krízy by mala byť zdravá (nie protiklerikálna) sekularizácia, vedúca k zdravému, slobodnému a životaschopnému náboženstvu a občianstvu. Môj subjektívny názor je, že Boh (ktorý je ako Kristus znázornený aj v Panteóne) sa radšej pozerá na problémovú osvietenecko-postmodernú emancipáciu európskej politiky od náboženstva ako na (žiaľ príliš bezproblémové) splývanie cirkvi a štátu vo východnom kresťanstve.

Viac o zdravej sekularizácii tu: http://jedlicka.blog.sme.sk/c/138586/O-sekularizme-a-fundamentaliz...

  velmi dobre
   tralos 26-11-2009 8:53
  RE: velmi dobre
   mbx 07-12-2009 15:33
  RE: velmi dobre
   tralos 08-12-2009 9:21
  RE: velmi dobre
   mbx 08-12-2009 20:59
  RE: velmi dobre
   tralos 09-12-2009 11:23
  RE: velmi dobre
   Peter Jedlicka 28-01-2010 12:13

   

 

Kultúrna vojna

Kresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak