ISSN 1335-8715

14-04-2009   Martin Pener   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Bratislava, za slobodna Prešporok

Pred 90. rokmi bolo mesto stáročia označované ako Prešporok, Presburg, Pozsony premenované na Bratislavu. Bola to správna voľba? Ako to, že Prešporok musel byť premenovaný, a iné írečité slovenské mestá dodnes používajú názvy s nemeckým pôvodom?

Iné mestá boli primalé

25. marca 2009 uplynulo 90 rokov od chvíle, kedy vládny dekrét Úradu ministra československej vlády s plnou mocou pre správu Slovenska nariadil zmenu názvu súčasného hlavného mesta Slovenska na Bratislavu. Koncom apríla toto jubileum pripomenie výstava „Hlavné mesto Bratislava a jeho obyvatelia v rokoch 1919 – 1920“. Sám sa na ňu veľmi teším, sľubuje totiž unikátne fotografie starej Bratislavy.

V novembri sa uskutoční konferencia Bratislava - hlavné mesto 1919 – 2009. Tu by som len vytkol trochu zavádzajúci názov; prečo, vysvetľujem o dva odseky ďalej. A dočkáme sa aj päťzväzkovej monografie o dejinách Bratislavy.

Zámer samosprávy je nanajvýš chvályhodný. Ak sa mesto má rozvíjať a pri tom poskytovať dobré životné podmienky, potrebuje obyvateľov hrdých na svoju vlastnú históriu, ktorí budú mať záujem na jeho zveľaďovaní a zároveň budú oponentmi drancovania mesta. A to zďaleka neplatí iba na rodákov.

V meste žije početná skupina Bratislavčanov, ktorí na víkend alebo aspoň sviatky cestujú domov na blízky, stredný až ďaleký východ nášho štátu. Je potrebné, aby aj oni mali k svojmu novému domovu pozitívny vzťah a aspoň symbolicky mestu vrátili to, čo im dalo v podobe vzdelania, kariéry, partnera/partnerky.

Bratislava bola de jure hlavným mestom Slovenska len v rokoch 1939-1945 a potom až od druhého rozpadu Československa na prelome rokov 1992/93. V rámci federácie bola od roku 1969 metropolou Slovenskej socialistickej republiky (s krátkou epizódou z federácie porevolučnej). Ale od roku 1919 a opätovne od 1945 plnila úlohu reálneho hospodárskeho, administratívneho a kultúrneho centra Slovenska. Čím to, že túto úlohu dostalo v roku 1919 práve nemecko-maďarské mesto na geografickej hranici slovenskej krajiny? Nemohlo to byť iné – naozaj slovenské mesto? Veď centrá našich národných tradícií boli celkom inde. Ja sám, hoci hrdý bratislavský lokálpatriot, vedel by som si pokojne predstaviť ako hlavné mesto „Pribinovu“ Nitru, matičný Martin, alebo súmestie Banskej Bystrice a Zvolena.

Odpoveď je nie – nedalo sa. Prešporok bol jediným vhodným miesto s dostatočnou infraštruktúrou a najmä ubytovacími kapacitami pre nové štátne úrady a rastúci úradnícky aparát. (Mimochodom, až do rozpadu Habsburskej monarchie bola najväčším slovenským mestom, čo do počtu Slovákov žijúcich v jednej urbánnej aglomerácii, de facto Budapešť.) Šrobárovo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska (cca 200 úradníkov) predtým krátko úradovalo v Žiline a tá jednoducho nestačila.

Obyvatelia miest Martin, Banská Bystrica, Zvolen a Nitra, ktoré boli na prelome rokov 1918/ 1919 tiež kandidátmi na neoficiálne hlavné mesto slovenskej časti novovzniknutého Československa, môžu byť len a len radi, že táto ťarcha bola prisúdená Bratislave. Každý režim chcel mať z metropoly výkladnú skriňu krajiny. Preto by dnes ich mestá boli hrubými stavebnými zásahmi znivočené tak ako Bratislava, ktorej malebnej architektúre sa desaťročia púšťalo žilou. A mám silné pochybnosti, či by jasali nad východniarskou komunitou, ktorú do Bratislavy naočkoval súdruh Vasiľ Biľak.

Malé odbočenie: treba byť spravodlivý a povedať, že búranie pamiatok v prospech krajších zajtrajškov neprišlo až s komunistami. Prvá vlna averzie voči histórii, ktorá nehrala ideológom do karát, prišla so slovenskými a českými „republikánmi“. Nebolo to však plánovité a systematické barbarstvo komunistov, nový establishment sa uspokojil len s odstránením niekoľkých pamätníkov a premenovaním niekoľkých ulíc. Známy Manderlák, dlhé desaťročia najvyššia budova na Slovensku, a najmä okolnosti jeho postavenia, sú zase typickým príkladom prehistórie dnešného velikášskeho developerstva a jeho bezohľadných metód.

Prešov, Ružomberok, Kežmarok

Späť k našej téme. Je zrejmé, že Prešporku bol prisúdený údel byť metropolou. Ale kde sa vzal názov Bratislava? Hoci nie som lingvista, uznávam, že slovný základ „brati-“, alebo aspoň „br-„ možno viac či menej rozpoznať v historických názvoch Wratislaburgum, Braslavespurch, Preslawaspurch, Brezalauspurc, Brezizbuch, Brezesburg, Bresburch. Žiaľ väčšinou sú to názvy staré takmer 1000, v jednom prípade vyše 2000 rokov. Podobnosť s názvom nadiktovaným v r.1919 je často len veľmi vzdialene podobná, asi ako podobnosť názvov Prešov - Eperješ.

Latinské Istropolis, Bosonium, Posonium, maďarské, no z latinčiny vychádzajúce Pozsony ako archaické tiež necháme bokom. Veď aj latinský názov mesta Košice Casovia síce prezrádza súvislosť, no dnes by bol iste nepoužiteľný. Ostávajú ešte dva názvy: nemecké Pressburg a poslovenčené Prešporok. A to už nápadne pripomína „dvojicu“ Kremnica a nemecké Kremnitz, alebo Prešov s iným starým názvom - nemeckým Preschau.

Treba položiť otázku, ako to že niektoré rýdzo slovenské mestá si mohli dodnes nechať z nemčiny pochádzajúce názvy? Nevadilo to po rozvode s nemecky hovoriacimi Rakúskom, nevadilo to ani o dve dekády neskôr v čase odsunu Nemcov, nevadí to dnes - ani tým najvášnivejším národovcom a nacionalistom. Do očí najviac bijú dva príklady:

Ružomberok, v ktorého názve možno dodnes dešifrovať nemecké slovo Rosenberg, teda ružový vrch. Podľa legendy sa na vŕšku, kde dnes stojí ružomberský kostol sv. Ondreja, kedysi nachádzal bohatý porast ruží. (Tieto ruže prenikli aj do maďarského mena Rózsahegy.)

Názov mesta Kežmarok veľmi pravdepodobne vznikol spojením nemeckých slov Käse - syr a Markt – trh, a to podľa významných trhoch so syrmi. Aj tento názov v toku stáročí menil podobu, napríklad: Kesmark 1269, Kasmark 1397, Kesmarek 1449, Khässmargkh 1562 a mnohé ďalšie. Hypotéz ako to bolo s názvom Kežmarku je viac a čitatelia ich nájdu na internetovej stránke Múzea v Kežmarku www.kezmarok.com. Dôležité je však tvrdenie autorky príspevku Nory Baráthovej: Jedno je však isté, tento názov nemožno odvodiť zo žiadneho slovanského jazyka.

Lenže meno Prešporok sa v miere poslovenčenia (nemeckého Presburgu) plne vyrovná Ružomberku a Kežmarku a malo by byť logicky „kóšer“ aj pre uvedomelého národovca. Čo s tým? Logika ponúka iba dve trochu absurdné hypotézy: (a) vrátime Bratislave meno viac späté s históriou, alebo (b) dodatočne ešte viac poslovenčíme uvedené dva názvy? Pri riešení „a“ by sa ako prví pronárodní politici, príznačné že práve z Bratislavy nepochádzajúci a Bratislavu patologicky neznášajúci. Úmerne tomu by bola hysterická ich reakcia.

Riešenie „b“ by bolo vecou obyvateľov výlučne Ružomberku a Kežmarku a ja ako Bratislavčan – Prešpurák sa do ich záležitostí určite miešať nechcem a nebudem. Čo nechceš, aby robili tebe - nerob ani ty iným. A obyvateľstvo Prešporku bolo v r.1919 to posledné, koho sa kompetentní pýtali. Táto zásada sa (aj po premenovaní na Bratislavu) často uplatňovala počas komunizmu a nezriedka platí aj dnes.

Na mieste je ešte jedna otázka. Má zmysel po takmer sto rokoch aspoň symbolicky oživovať niečo archaické, zabudnuté, nefunkčné? Kladnú odpoveď treba začať vysvetlením, nie „načo“ ale „prečo“. Historické názvy mesta aj prívlastok „slobodné kráľovské mesto“ nepochoval jeden dekrét Šrobárovho úradu. Zapadli najmä preto, že komunisti štyri desaťročia pracovali na historickej skleróze obyvateľstva (s výnimkou dejín robotníckeho hnutia). Aj preto nám dnes treba Ústav pamäti národa.

Dôvod bol jednoduchý - pre komunistov bola každá epocha „pred nimi“ zákonite zlá a odsúdeniahodná. Tolerovaní boli iba jedinci, ktorí boli historicky živými, no reálne pre istotu mŕtvymi dôkazmi, ako zle sa kedysi žilo – plus mínus počínajúc Spartakom a končiac zhruba utopistickými socialistami. A preto aj meno mesta z čias feudalizmu a kapitalizmu (ktoré mimochodom v skutočnosti existovali iba v ich mysliach) bolo nežiaduce, lebo mohlo vzbudzovať záujem o nežiaducu históriu, či dokonca hrdosť na ňu.

Ak teraz čitateľ čaká môj manifest za spätné premenovanie Bratislavy na Prešporok, musím ho sklamať. Nie som nadšenom typu skalných priaznivcov marginálnych či recesistických kandidátov z nedávnych prezidentských volieb, ktorým by stačil pevný bod a pohli by spoločnosťou. V mojom článku som chcel poukázať na to, na čo nepoukázal magistrát pri pripomenutí si výročia premenovania mesta.

Zachovať kontinuitu

Zmena v roku 1919 bola zbytočná, zrejme šitá horúcou ihlou, ale skoro storočie už žijeme s Bratislavou. Avšak historické názvy Bratislavy ani prívlastok „slobodné kráľovské mesto“ nie sú apendixom dejín mesta, ktorý je treba odoperovať a odhodiť do hromadného hrobu historickej pamäte Slovákov.

Za príklad dávam národy resp. slávne mestá, ktoré si svoje rodinné striebro opatrujú aj po stáročiach. Navštívil som nedávno Hamburg a nemohol som si nevšimnúť označenia „slobodné a hanzové mesto“ na oficiálnych označeniach a úradných dokumentoch.

Pritom hanza – zväz nemeckých obchodných miest - zanikla v druhej polovici 17.storočia a bežný Nemec použije toto slovo len v názve leteckej spoločnosti Lufthanza. A hoci je Hamburg ako mesto už desaťročia spolkovým štátom, od čias Bismarckovho zjednotenia Nemecka sotva môže byť reč o „slobodnom“ meste.

Napriek tomu som z rozhovorov s Hamburčanmi pochopil, že na označenie „slobodné a hanzové mesto“ sú hrdí a nevzdali by sa ho. Rovnako je na nás, ktorí sme na svoje mesto hrdí a veríme v symbiózu minulosti, prítomnosti a budúcnosti, starať sa o pamiatku slobodného kráľovského mesta, Prešporok.

Martin P. Pener

  Wilsonovo mesto
   Michal A. Bratislavsky 14-04-2009 13:44
 
   Andrej Beno 14-04-2009 15:08
 
   Martin Pener 15-04-2009 7:35
 
   Martin Pener 15-04-2009 20:06
  Dovod
   PC1 14-04-2009 21:43
  RE: Dovod
   Michal A. Bratislavsky 15-04-2009 14:42
  RE: Dovod
   Martin Pener 15-04-2009 14:50
  Preslava CIV
   Alexios I. 20-04-2009 10:55
  RE: Preslava CIV
   Martin Pener 20-04-2009 20:25
  RE: Preslava CIV
   Alexios I. 21-04-2009 9:33
  RE: Preslava CIV
   David 27-01-2017 17:49
  RE: Preslava CIV
   Micho 02-05-2009 12:09
 
   Topier 29-04-2009 22:31
  RE:
   len 30-04-2009 10:43
  RE:
   Topier 01-05-2009 5:36
  RE:
   Jozo 02-10-2010 9:26
  RE:
   Martin Pener 03-05-2009 21:29

   

 

Slovenská otázka

Aká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú.

V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak