 |
|
|
Biopalivá - podvod, ktorý zaplatia daňoví poplatníciKaždá doba má svoje apokalyptické vízie. 20. storočie ich tiež spoznalo niekoľko a poplatne dobe boli založené na pseudovedeckej báze - energetická kríza, populačná explózia, vyčerpanie zdrojov, pandémia AIDS - to všetko nám, strednej generácii bolo prezentované v tak hrôzostrašných farbách, že keby sa splnila len časť týchto vízií, dnes by sme už nemali vlastne ani existovať ako ľudský druh. 21. storočie, do ktorého sme vkročili, samozrejme nebude výnimkou. Najnovším avšak iste nie posledným hitom apokalyptických vizionárov sú klimatické zmeny spôsobené antropogénnymi emisiami oxidu uhličitého, ktoré vďaka mimoriadne širokému priestoru v médiách zasiahlo prakticky všetko obyvateľstvo vyspelých krajín a stalo sa pohonom kariéry mnohých politikov, schopných efektívne speňažiť primitívny ľudský strach. Bez vedeckého dôkazu Jedine šialenec by mohol súhlasiť s ničením lesov a lúk, vypúšťaním chemického odpadu do priezračných vôd plných života alebo smolne čierneho dymu do atmosféry s pozadím blankytnej oblohy. Nikto normálny nepochybuje o tom, že životné prostredie treba chrániť pred znečisťovaním, lenže táto ochrana musí byť založená na vedeckých základoch, nie na kriku zopár jedincov, ktorí sa fyzike i chémii rozumejú ako hus do piva, ale o to viac ich je počuť v médiách. Napríklad na základe vedeckého bádania bolo koncom šesťdesiatych rokov zakázané používanie DDT, pretože bola zdokumentovaná jeho škodlivosť a podobne bolo zavedené pomerne technologicy náročné odsírovanie spalných plynov z uhoľných elektrární po zdokumentovaní škodlivosti oxidu siričitého na lesné porasty v rokoch osemdesiatych. V bývalom Československu k tomu však došlo až oveľa neskôr.Tak isto bolo vedecky dokázané, že tepelná elektráreň môže, podľa druhu uhlia, produkovať viac rádioaktívneho odpadu ako jadrová. V deväťdesiatych rokoch sa vo vedeckých kruhoch objavili úvahy o jave zvanom skleníkový efekt. Tento spôsobujú veľké molekuly v atmosfére na základe fyzikálnej vlastnosti zvanej molekulová refraktivita. Je to zjednodušene schopnosť molekúl absorbovať infračervené žiarenie, odrazené od povrchu Zeme, zohriatej Slnkom. Toto žiarenie sa vďaka prítomnosti väčších molekúl v atmosfére neodráža od povrchu do priestoru, ale sa mení na kinetickú energiu molekúl, s následkom zvyšovania teploty. Takýmto plynom, masovo vypúšťaným do atmosféry, je oxid uhličitý vzniknutý spaľovaním fosílnych palív v doprave a energetike. Nadbytok uhlíka bol v priebehu stoviek miliónov rokov viazaný suchozemským rastlinstvom a planktónom v podobe fosílnych palív a ľudstvo ho veľmi rýchle uvoľňuje späť do atmosféry, čím narušuje prirodzenú rovnováhu v kolobehu uhlíka. Táto jednoduchá úvaha sa stala základom modernej vízie konca sveta a tiež ďalším prostriedkom na desenie más, získavanie hlasov vo voľbách a účinným prostriedkom na to ako opäť siahnuť hlbšie do vrecka daňových poplatníkov. V prvom rade neexistuje žiaden relevantný vedecký dôkaz, že by antropogénne emisie oxidu uhličitého mali nejaký významný vplyv na otepľovanie atmosféry Zeme za posledných niekoľko desiatok rokov. Všetko, čo sa o tom popísalo a pohovorilo sú len dohady a hypotézy. Atmosféra nie je žiadny nemenný, stacionárny útvar. Permanentne sa mení a existujú spoľahlivé vedecké dôkazy, že v minulosti bola jej teplota striedavo značne vyššia i značne nižšia ako dnes. Pravidelné meranie teploty ovzdušia prebieha asi 250 rokov a preto je táto perióda štatisticky v porovnaní s vekom zemskej atmosféry úplne bezvýznamná pre vyvodenie akýchkoľvek záverov. Teplota atmosféry závisí v prvom rade od intenzity slnečného žiarenia, ktoré tiež nie je konštantné. Slnko je tak isto dynamický útvar prechádzajúci viac a menej žiarivými fázami. Teplota atmosféry ďalej závisí od oblačnej pokrývky, ktorá okrem iného je ovplyvňovaná kozmickým žiarením, ktorého častice vyvolávajú tvorbu kondenzačných jadier vo vyšších vrstvách atmosféry a tým i vysokú oblačnosť. Intenzita kozmického žiarenia, dopadajúceho na povrch Zeme, závisí od intenzity magentického poľa Zeme i Slnka, ktoré sú samozrejme tiež premenlivé. Z tohoto veľmi stručného prehľadu vyplýva, že atmosféra je tak zložitý a premenlivý útvar, že simulácia jej vlastností pomocou dnešnej výpočtovej techniky je prakticky nedosiahnuteľná. Veď ešte stále je takmer neriešiteľným problémom dlhodobá predpoveď počasia. Ďalej si je treba uvedomiť, že človek nie je jediným producentom oxidu uhličitého. Tento plyn hojne vypúšťajú vulkány a jedna veľká erupcia, napríklad sopky typu Krakatoa, uvoľní naraz do atmosféry toľko oxidu uhličitého ako celá civilizácia za dlhé roky. Zdravé lesy a oceány dokážu toto množstvo bez prolémov absorbovať. V súčasnej dobe sa zdvíhajú i hlasy renomovaných vedcov volajúce po ukončení „klimatickej hystérie.” Plytvanie zdrojmi v mene ochrany životného prostredia Ako to už zvykne bývať, červeno-zelení proroci klimatickej apokalypsy nato, aby nejak ukázali svoju činnosť a vôbec dôvod svojej existencie pred skupinou svojich zdesených voličov, nebojujú proti tým najväčším emitentom oxidu uhličitého a to výrobcom elektriny v tepelných elektrárňach, ale proti tým najmenším a najbezbrannejším, radovým občanom odkázaným každodenne na dopravu autom do zamestnania alebo vlastniacich plynový kotol na vykurovanie príbytku. Emisie oxidu uhličitého z dopravy tvoria (v krajinách OECD) len 22-36 percent celkových antropogénnych emisií tohoto plynu vrátane dopravy leteckej. Červeno-zelení vizionári však nejavia snahu motivovať energetické koncerny, aby prešli zo spaľovania uhlia na výstavbu jadrových reaktorov vyššej generácie s minimalizovaným množstvom rádioaktívneho odpadu, ale zvyšovaním daní z pohonných hmôt chcú nahradiť fosílne palivá kvapalnými rastlinnými produktami – biopalivami - ktorými by chceli nahradiť fosílne palivá v doprave. Ide hlavne o bioetanol-etanol rastlinného,v podstate kvasného pôvovdu, ktorý by mal nahradiť benzín a o biodiesel-metylestery mastných kyselín, získané z olejnatých rastlín, pre Dieselove motory. Úvaha je opäť trestuhodne zjednodušená: Rastliny pomocou slnečnej energie viažu oxid uhličitý zo vzduchu v podobe biomasy, ktorá sa spracuje na bioetanol alebo biodiesel. Tieto spálením vyprodukujú energiu na pohon dopravných prostiedkov a vypustený oxid uhličitý je opäť viazaný rastlinami. Kolobeh sa potom opakuje, proces je emisne neutrálny. V súčasnosti nie je použitie bioetanolu na pohon automobilov ničím novým, napríklad v Brazílii je veľká časť automobilov poháňaná biogénnym etanolom. V Európskej únii je najviac použitie bioetanolu rozšírené vo Švédsku, kde sa táto pohonná látka už predáva takmer na všetkých čerpacích staniciach a tak isto je na trhu veľká ponuka automobilov s motorom upraveným na použitie zmesi, obsahujúcej 85 percent bioetanolu a benzín. Hlavným problémom pri produkcii biopalív je dostupnosť pestovateľskej plochy na pestovanie rastlín na výrobu biopalív. Keby celá automobilová flotila EU mala byť poháňaná bioetanolom, bolo by potrebné pestovať cukrovú trstinu na ploche desaťkrát väčšej ako sa dnes pestuje v Brazílii, čo by znamenalo vyklčovanie všetkých tropických pralesov na území tohoto štátu. Keby sa celá automobilová doprava vo Švédsku mala preorientovať na bioetanol, bolo by nutné pestovať obilie na tento účel na ploche ako kraje Götaland a Svealand spolu, čo predstavuje 26 percent z plochy celej krajiny. Ďalším problémom, ktorý je často zamlčovaný, je fakt, že produkcia bioetanolu, či biodieselu tiež silne závisí od spotreby fosílnych palív. Pôdu je treba obrobiť, osiať, rastliny ošetriť, pozbierať z veľkých plôch a chemicky, či biotechnologicky ich spracovať. A to vyžaduje použitie poľnohospodárskych strojov, poháňaných čím iným než naftou. Množstvo fosílnych palív, potrebných na výrobu desať litrov bioetanolu, je závislé od druhu rastliny, ktorá sa spracováva a autor Johann Falk (Vyskum a pokrok 7/2007) uvádza tieto hodnoty: Brazílska cukrová trstina..................................2.8 l Európske obilie...............................................4.1 l Energetický les...............................................5.8 l Americká kukurica...........................................9.3 l Do tejto hodnoty nie je započítaná energia spotrebovaná na destiláciu etanolu, ktorá môže byť rôzna. Použitie zemného plynu alebo elektriny z fosílnych zdrojov na vyhrievanie destilačného zariadenia podstatne zvyšuje uvedené hodnoty. Tak isto tu nie je započítané množstvo fosílnych palív, použitých na distribúciu, ktoré môže byť veľmi odlišné prípad od prípadu. Produkcia bioetanolu je asi dva až tri krát drahšia ako produkcia benzínu z ropy, u biodieselu je hodnota o čosi priaznivejšia, pretože tu odpadá energeticky náročná destilácia. V praxi to znamená, že bioetanol sa môže vyrábať jedine za cenu masívnych dotácií. Vďaka tejto cenovej deformácii a politickému tlaku stúpa dopyt po rastlinách použiteľných na produkciu bioplív. Tieto sa pestujú hlavne v chudobných južných krajinách s veľkým prirodzeným prírastkom obyvateľstva, ktoré potrebujú ornú pôdu na výrobu potravín pre vlastné použitie. Nastáva tak doslova situácia, kedy bohaté krajiny spaľujú v autách „chlieb chudobných”. Zvýšenie cien potravín v poslednom roku to jasne dokazuje. Záverom je možné konštatovať, že výroba kvapalných palív z biomasy je krajne neefektívna a je ďaleko od toho, aby sa dala pokladať za emisne neutrálnu. Preferencia biopalív v doprave je preto technickým, ekonomickým i ekologickým nezmyslom. Rovnako sú otázne i biopalivá druhej generácie - metanol, dimetyléter (DME) alebo dimetylfurán (DMF), vyrábané napríklad katalytickou hydrogenáciou odpadu, ktorých produkcia je v štádiu poloprevádzkového výskumu a nikdy nemôžu nahradiť viac ako 10 percent spotreby fosílnych palív v doprave. Pohľad do budúcnosti Biomasa zaiste môže zohrať dôležitú úlohu v energetike avšak ako tvrdí Leif Gustavsson, profesor ekologickej techniky na univerzite v Östersunde, oveľa výhodnejšie je spaľovať nevyužiteľné časti rastlín priamo za účelom výroby tepla alebo elektriny. Niektorí autori tvrdia, že náhrada fosílnych palív biopalivami má vymaniť bohaté krajiny zo závislosti od nestabilných režimov krajíin vyvážajúcich ropu. To je možno správny postoj, ale biopalivá sú tak neefektívne, že s nimi nie je možné počítať ako s plnohodnotnou náhradou za ropné palivá. V súčasnosti existujú pomerne silné indície, že reálnou náhradou piestových spaľovacích motorov bude elektromotor - poháňaný buď superbatériami s dostatočným akčným rádiom alebo vodíkovým palivovým článkom. Oba typy pohonov sú prepracované do štádia masovej produkcie a v horizonte desať až dvadsať rokov pravdepodobne konkurenčný boj rozhodne, ktorá koncepcia ovládne v 21. storočí automobilovú dopravu. Otázkou zostáva dostupnosť elektrickej energie na výrobu vodíka, či nabíjanie batérií pri masovom nasadení elektromobilov. Aj tu sa môžeme poďakovať všetkým zeleným fanatikom a vedeckým analfabetom v jednej osobe, ktorí z celej sily v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch blokovali vývoj a výstavbu nových jadrových zdrojov vyšších generácií s podstatne zvýšenou efektivitou a mnohonásobne zredukovaným množstvom rádioaktívneho odpadu. I keď váhavo ale predsa, vyspelé krajiny rozsvecujú zelenú na semafore pre nové jadrové zdroje. Naviac, pokiaľ by sa spaľovanie uhlia a iných fosílnych palív v stacionárnyuch zariadeniach na výrobu tepla alebo elektriny nahradilo jadrovými zdrojmi, môžeme bez obáv používať fosílne palivá v doprave, kde sú zatiaľ len ťažko nahraditeľné. Oceány a lesy sú schopné priebežne absorbovať asi polovicu oxidu uhličitého vyprodukovaného ľudstvom. Na záver si dovolím poznamenať že zo súčasných poznatkov nevyplýva, že by nevyhnutne hrozila akákoľvek ekologická katastrofa efektívnym využívaním primerane dostupných fosílnych palív, ktorých zásoby sú obmedzené a časom ich aj tak bude nevyhnutné nahradiť inými zdrojmi. Katastrofa hrozí nanajvýš tak kvôli hlúpym rozhodnutiam politikov, ktorí bezohladne stavajú svoju kariéru na desení nevedomej časti populácie. |
22-02-2009
Slobodný trhNa Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|