ISSN 1335-8715

11-02-2009   Juraj Brecko   Slobodný trh   verzia pre tlač

Kalvín a kapitalizmus

Jánovi Kalvínovi nešlo v prvom rade o vytvorenie nového ekonomického systému. Nevenoval sa špeciálne ekonomickej teórii. Bol zahĺbený predovšetkým v teológii. Nebol však len teológom – teoretikom, aj keď možno po takej dráhe túžil. Ženevský pastor Farel ho prinútil stať sa teológom – praktikom. No a praktický dosah Kalvínovej teológie bezpochyby vplýval aj na rozvoj kapitalizmu.

Téza Maxa Webera

O tejto otázke sa nevedie spor. Problematická je len otázka do akej miery Kalvín kapitalizmus ovplyvnil. Spor prebieha len o tézu, ktorú v známom diele Protestantská etika a duch kapitalizmu ( 1905) uviedol nemecký sociológ Max Weber (1864 -1920). Ten tvrdil, že kapitalizmus je dôsledkom kalvinizmu. Svoje tvrdenia aj odôvodnil veľmi racionálnymi argumentmi. Preto sa o jeho téze dodnes diskutuje, a aj jeho oponenti uznávajú výrazný vplyv kalvinizmu na kapitalizmus. Na niektorých územiach síce existoval kapitalizmus ešte pred Kalvínom, napriek tomu však významný protestantský teológ Paul Tillich (1886 – 1965) varoval pred kritikou Weberovej tézy, vychádzajúcou z tohto argumentu.

Uvádza: „V predkapitalistickej ekonomike bohatí ľudia využívali svoj majetok na luxusný život, stavali hrady, zámky, či kaštiele. Ale kalvinizmus učil ľudí inak naložiť so svojim bohatstvom. Viedol ich nie ku spotrebe ,ale ku miernosti a investíciám. A to bola výrazná podpora kapitalistickej forme ekonomiky, najmä tým, že zisk sa premietal do investícii, tie do novej produkcie namiesto toho, aby sa zisk premárnil v luxusnom živote.“ (The History of Christian Thought,prednáška č. 36 – www.religion-online.org). Paul Tillich tak stručne vystihuje Weberovu tézu, že kalvinizmus podnietil vznik kapitalizmu.

Kalvín a Adam Smith

Čo to však vlastne kapitalizmus vlastne je? Za kľúčovú osobnosť kapitalistickej teórie sa považuje škótsky filozof Adam Smith (1723 – 1790). Vo svojom hlavnom diele Bohatstvo národov (1776) vysvetľuje ako voľný obchod, trhová výmena, súkromné vlastníctvo a konkurencia prispievajú k bohatstvu národov. Smith polemizoval s merkantilizmom a fyziokratizmom. Merkantilisti videli rast bohatstva národov v tom, že národ bude viac vyvážať ako dovážať. Kvôli tomu boli zástancovia obmedzovania medzinárodného obchodu. Krajina podľa nich mala síce predávať tovary iným krajinám, cez rôzne clá však mala sťažovať ďalším štátom prístup na svoje trhy.

Smith však zdôrazňoval prínos voľného obchodu v tom, že posilní konkurenciu, ktorá núti výrobcov vyrábať kvalitnejšie a lacnejšie. Fyziokrati videli bohatstvo národa v pôde. Smith vidí bohatstvo národa v ľudskej práci, iniciatíve a tvorivosti. Toto jeho presvedčenie potvrdzuje príklad Japonska, ktoré po druhej svetovej vojne prešlo na kapitalistický systém ekonomiky a zbohatlo napriek tomu, že má v porovnaní s inými krajinami neveľké územie a málo nerastných surovín. Oproti tomu Rusko, či Brazília majú neporovnateľné väčšie územie, omnoho viac nerastných surovín a predsa sú oproti Japonsku chudobnejšie.

Adam Smith aj odôvodnil prečo systém voľného trhu neupadne do chaosu a neporiadku. Preslávila ho jeho formulácia tzv. neviditeľnej ruky trhu :

„Každý jednotlivec sa snaží využiť svoj kapitál tak, aby vyrobil čo najväčšiu hodnotu. Obyčajne pri tom nezamýšľa podporovať verejný záujem, a ani nevie , v akej miere ho podporuje. Sleduje len svoj vlastný záujem, svoje vlastné výhody. Pritom ho však akási neviditeľná ruka vedie k cieľu, na ktorý vôbec nepomýšľal. Tým, že má pred sebou len svoj vlastný záujem, slúži záujmom spoločnosti účinnejšie, než keď sa o to vedome usiluje.“ (P.A.Samuelson/W.D. Nordhaus –Ekonómia I. str.53)

Tento záver ukazuje, že Adam Smith nebol ohľadom ľudskej povahy idealista, ale realista. Prejavom ľudskej hriešnosti je aj skutočnosť, že človek intenzívnejšie sleduje vlastný záujem ako záujem spoločný. Jednou z najvýraznejších čŕt kalvinizmu je dôraz na ľudskú hriešnosť. Kalvinizmus je veľmi skeptický ku ľudskej povahe. Z pohľadu kalvinizmu bol pokus vybudovať socializmus vopred odsúdený na neúspech, práve kvôli tomu, že človek nebude klásť spoločný záujem nad svoj vlastný. Ak by bol človek lepší, socializmus by uspel, ale keďže človek je hriešny, socialistické myšlienky boli utópiou, ktorú po neblahých skúsenostiach opúšťajú aj také socializmu v minulosti naklonené krajiny ako Rusko, či Čína.

V súčasnosti klasický socializmus prežíva v podstate len na Kube a Severnej Kórei. Životná úroveň v týchto krajinách je však najsilnejším dôkazom neefektívnosti socializmu. Smith ukázal, že nič zlé sa nestane, ak sa ľudia ponechajú, aby sledovali svoje vlastné záujmy. Štát podľa Smith nemá do ekonomiky zasahovať, ale aj tak má dôležitú úlohu - bdieť nad pravidlami hry, nad dodržiavaním zákona, chrániť súkromné vlastníctvo, vrátane duševného (patentové právo). Ľudia tak boli podnecovaní k vynálezom a tvorivosti, lebo vedeli, že ich námaha bude odmenená. Adam Smith sa považuje za zakladateľa modernej ekonómie a dodnes sa o jeho tézach živo diskutuje.

Aj transformácia ekonomiky, ktorá u nás prebieha od roku 1989 bola založená na mnohých zásadách Adama Smitha. Čo má však Adam Smith spoločné s kalvinizmom? Nuž vyrastal v Škótsku v časoch, keď kalvinizmus tam bol veľmi silný. Aj on patril ku presbyteriánom a dokonca uvažoval o dráhe duchovného. Smithov skepticizmus voči ľudskej povahe veľmi korešponduje s názorom kalvinizmu na ľudskú hriešnosť. Ďalší Smithov dôraz spočíval na ľudskej práci, iniciatíve ako na kľúčovom faktore bohatstva krajiny. Opäť tu môžem vidieť analógiu s dôrazom kalvinizmu na hodnotu pracovitosti a usilovnosti.

Kalvín a úroky

Ján Kalvín sa nesnažil vytvoriť ekonomický systém, nebol ekonomický mysliteľ, predsa však k rozvoju kapitalizmu neprispel len nepriamo, cez učenie o hriešnosti a vyzdvihnutie pracovitosti, či miernosti, ale v jednej veci aj priamo a bezprostredne. Ide o oblasť úrokov. Pred Kalvínom sa požičiavanie na úrok považovalo za hriech. Kalvín sa k tomuto problému vyjadril v liste k priateľovi a reformátorovi Oecolampadiusovi. Kritizuje v ňom používanie istých miest v Písme na útoky voči požičiavaniu na úrok. Biblické miesta, zakazujúce úžeru, nepovažoval za vhodné použitia pri požičiavaní na ekonomickú činnosť. Rozlišoval medzi pôžičkou človeku v biede a ťažkej životnej situácii a medzi pôžičkou človeku, ktorý chce podnikať:

„Ak požičiaš peniaze niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, nechovaj sa k nemu ako úžerník, nerátaj mu úroky.“ (3M 22:24)

Zoberme si príklad stolára, ktorý si zoberie pôžičku na nákup píly. Pomocou píly dosahuje zisk, a je správne, aby toho, kto mu požičal na rozbehnutie svojho podnikania, odmenil úrokom. Kalvín polemizoval s argumentom, vychádzajúcim z aristotelovského učenia, že peniaze sú sami o sebe neplodné – nerozmnožujú sa a tak má byť nesprávne za ich požičanie žiadať úrok.

Kalvín na vyvrátenie tohto argumentu uvádza príklad prenájmu domu. Steny a strechy domu sú rovnako ako peniaze neplodné, no aj tak nájomník platí za prenájom vlastníkovi. Z domu, v ktorom býva, má totiž istý úžitok a za ten úžitok platí prenájom. Podobne pri požičaní peňazí, pri ich rozumnom použití na investície môže mať ten, ktorý si peniaze požičal, nejaký úžitok a práve za ten úžitok zaplatí úrok.

Možnosť získavania peňazí na investície prostredníctvom úverov veľmi pomohla rozvoju kapitalizmu a dnes si už investície v modernej ekonomike bez úverov nevieme ani predstaviť. V Kalvínových časoch sa však požičiavanie za úrok považovalo za zlé. Svojím rozlíšením pôžičky človeku v núdzi od pôžičky na podnikateľskú investíciu výrazne podnietil rozvoj bankovníctva, investícii ako aj kapitalizmu ako takého.

Kalvín a demokracia

Kalvinizmus výrazne podnietil vznik a rozvoj demokracie. Podstatou demokracie je kritickosť voči tým, ktorí spoločnosť vedú. Majú byť dôsledne kontrolovaní a pravidelne majú podstúpiť test volieb. Aj keď demokracia nie všade odstránila inštitút kráľa, aj v krajinách, kde tento inštitút pretrval, sa moc kráľa výrazne obmedzila. Kráľ bol len veľmi ťažko kritizovateľný a mal zaručené v podstate doživotné pôsobenie v úrade. Kalvinizmus však svojim skepticizmom k ľudskej povahe viedol k obmedzeniu moci tých, ktorí majú vládnuť.

Človek je totiž hriešny, nedokonalý a náchylný k pokušeniu. Moc však patrí medzi najsilnejšie pokušenia, a preto ju je potrebné čo najviac rozdeliť, vyvážiť a kontrolovať. Tieto princípy kalvinizmus uplatnil plne aj pri správe cirkvi. Presbyterov aj kazateľov si volili cirkevné zbory. Čo má však spoločné demokracia a kapitalizmus? Nuž s trochou nadsádzky môžeme povedať, že ide o dvojčatá. Všade, kde je fungujúca demokracia, je zároveň aj kapitalizmus.

Slobodné demokracie si ako ekonomický systém vyberajú kapitalizmus. Stáva sa však, že diktatúry si ako svoj ekonomický systém vyberú kapitalizmus. Väčšinou však išlo o pravicové diktatúry – Španielsko, Chile, Južná Kórea. Kapitalizmus však v týchto krajinách postupne viedol k nastoleniu demokracie. Vznikla totiž silná stredná vrstva, ktorá si postupne vyžiadal podiel na spravovaní spoločnosti.

Z ľavicových diktatúr si od roku 1978 vybrala kapitalizmus Čína. Po 30 rokoch možno konštatovať, že aj tu sa kapitalizmus osvedčil. Za uplynulých 30 rokov Čína nesmierne zbohatla. Mohli sme to vidieť aj na tom, akým spôsobom dokázala v roku 2008 Čína zorganizovať olympijské hry. Demokracia však v Čine ešte nenastala, aj keď k určitému posunu aj v tejto oblasti za posledných 30 rokov predsa len došlo.

Demokracia a kapitalizmus sa najprv šírili v krajinách, kde sa presadil kalvinizmus. Neskôr sa tieto hodnoty rozšírili aj do krajín, kde kalvinizmus nie je vôbec rozšírený. Prečo sa tak udiaľo? Lebo tieto myšlienky sa v USA, Anglicku a Holandsku osvedčili, výrazne zvýšili kvalitu života obyvateľstva a aj ostatné štáty ich tak implantovali do svojich spoločností. Západná Európa dosiahla po druhej svetovej vojne výrazný rozvoj, ktorý podnietil aj pád komunizmu vo Východnej Európe. Aj komunistická Čína si v roku 1978 vybrala kapitalistickú formu ekonomiky pod vplyvom ekonomického úspechu svojich kapitalistických susedov – Južnej Kórei, Japonska.

Do Južnej Kórei a Japonska však implantovali kapitalizmus USA po druhej svetovej vojne, keď v týchto krajinách získali vplyv. Kapitalizmus sa teda osvedčil aj v takom prostredí, kde kalvinizmus nebol zakorenený. To však nie je v rozpore s Weberovou tézou o vplyve kalvinizmu na kapitalizmus. V 20. storočí sa totiž výraznou mierou podieľali na rozšírení kapitalizmu a demokracie Spojení štáty americké a tie boli v podstate založené puritánskymi osadníkmi, ktorí boli silne ovplyvnení Kalvínovým učením.

Záver

Keď to všetko zhrnieme, tak Weberova téza o tom, že kalvinizmus podnietil vznik kapitalizmu sa dá podložiť veľmi silnými argumentmi. Ešte aj katolícky historik Paul Johnson, ktorý Weberovi v tomto oponuje uvádza:

„Kapitalizmus – čo sa týka jeho náboženskej stránky – predstavoval ústup od kresťanstva verejného k súkromnému. Bol hnutím smerujúcim ku slobode vôle i jednotlivca, zameraným proti kolektívnemu donucovaniu. Sila klerikalizmu sa v protenstanstkých štátoch významne líšila; predsa ale bol slabší než v štátoch katolickych. Preto tiež kapitalizmus zapustil korene najprv v spoločnostiach protestantských. Ako však inštitucionálna moc katolíckej cirkvi upadala, kapitalizmus sa rozšíril i do zemí, ktoré bývali klerikalistické.“( Dejiny křesťanství str. 299)

Na oslabení klerikalizmu (t.j. moci klerikov – najmä biskupov) mal Kalvín značný podiel, keď pozdvihol význam laikov v cirkvi, učil o všeobecnom kňazstve všetkých veriacich (reformovaný farár nie je kňazom, ktorý by sprostredkoval kontakt medzi Hospodinom a bežným veriacim), zaviedol do cirkvi demokraciu, a kazateľov si volili cirkevné zbory.

Kalvínovi však v prvom rade nešlo o vytvorenie nového ekonomického systému. On sa zameral predovšetkým na reformu cirkvi podľa zásad Božieho slova. Hľadajúc a snažiac sa predovšetkým o Božiu slávu však svojim učením podnietil aj vznik kapitalizmu – ekonomického systému, ktorý nie je dokonalý, ale v porovnaní s ostatnými ekonomickými systémami vytvára lepšie podmienky pre život širokých vrstiev obyvateľstva.

O kapitalizme môžeme povedať v podstate to, čo v známom výroku o demokracii vyriekol Winston Churchil : "Demokracia nie je dokonalá ale nič lepšie doteraz nebolo vymyslené“. Kapitalizmus vytrhol mnohé krajiny z biedy, má aj svoje chyby, ale nič lepšie doteraz nebolo vymyslené. Preto sa ako reformovaní kresťania nemusíme ostýchať za to, že kalvinizmus do veľkej miery podnietil vznik a rozvoj kapitalizmu.

Juraj Brecko

  je to zaujimava teza
   Lukas Krivosik 11-02-2009 14:19
  RE: je to zaujimava teza
   LIBERTARIAN 11-02-2009 15:52
  RE: je to zaujimava teza
   Rogue Keeper 11-02-2009 16:23
  RE: je to zaujimava teza
   juraj 12-02-2009 20:49
  RE: je to zaujimava teza
   Lukas Krivosik 12-02-2009 8:35
  RE: je to zaujimava teza
   LIBERTARIAN 12-02-2009 8:37
  RE: je to zaujimava teza
   slovenský dobrovoľník 12-02-2009 10:47
  RE: je to zaujimava teza
   Rogue Keeper 12-02-2009 12:59
  RE: je to zaujimava teza
   Kesler 13-02-2009 12:42
  RE: je to zaujimava teza
   juraj brecko 12-02-2009 20:59
  kapitalizmus=satanizmus
   MuadDib 13-02-2009 16:08
  a Uhorsko?
   maly miro 12-02-2009 9:02
  RE: a Uhorsko?
   Firstborn 12-02-2009 9:44
  RE: a Uhorsko?
   juraj 12-02-2009 20:35
  RE: a Uhorsko?
   Alexios 15-02-2009 15:51
  RE: a Uhorsko?
   AS 19-02-2009 21:31
  Len dve myšlienky
   Richard 12-02-2009 13:09
  RE: Len dve myšlienky
   Ondrej 12-02-2009 16:05
  RE: Len dve myšlienky
   biker 13-02-2009 1:30
  podpora kapitalizmu
   LIBERTARIAN 12-02-2009 13:21
  RE: podpora kapitalizmu
   Richard 13-02-2009 14:27
  kapitalizmus=satanizmus
   MuadDib 13-02-2009 16:04
  RE: kapitalizmus=satanizmus
   Rogue Keeper 13-02-2009 16:41
  RE: podpora kapitalizmu
   tralos 14-02-2009 0:35
  otazka
   tralos 13-02-2009 23:45
  No to snad nie...
   Maros 14-02-2009 16:36
  RE: No to snad nie...
   MuadDib 14-02-2009 19:27
  RE: No to snad nie...
   Lukas Krivosik 14-02-2009 22:08
  RE: No to snad nie...
   Maros 14-02-2009 23:01
  RE: No to snad nie...
   Peter Jedlicka 15-02-2009 12:25
  RE: No to snad nie...
   Maros 16-02-2009 19:34
  RE: No to snad nie...
   Peter Jedlicka 21-02-2009 11:53
  inteligentný tvorca a konzervatívci
   MuadDib 15-02-2009 22:29
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Peter Jedlicka 15-02-2009 23:29
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   LIBERTARIAN 16-02-2009 8:17
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Peter Jedlicka 16-02-2009 9:01
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   LIBERTARIAN 16-02-2009 10:06
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Lukas Krivosik 16-02-2009 12:40
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   LIBERTARIAN 17-02-2009 7:59
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Peter Jedlicka 17-02-2009 9:45
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   LIBERTARIAN 17-02-2009 10:25
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Rogue Keeper 17-02-2009 12:03
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Peter Jedlicka 21-02-2009 11:54
  RE: inteligentný tvorca a konzervatívci
   Edo 30-11-2009 14:31
  inteligentny dizajn
   pozorovatel 16-02-2009 17:24
  evolucia
   pozorovatel 16-02-2009 17:34
  Neblahe skúsenosti so socializmom
   vlado 19-02-2009 15:44

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak