ISSN 1335-8715

24-11-2008   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Sociálny štát v starom Ríme

Rím to so svojou ríšou dotiahol vysoko, ale zároveň padol veľmi hlboko. Od tejto starobylej civilizácie sa máme čo učiť – v dobrom i zlom. Zaujímavé paralely sa dajú nájsť medzi určitými opatreniami, ktoré uskutočnil rímsky štát a moderným sociálnym systémom.

Mnohým z problémov, ktorým čelilo večné mesto a jeho impérium, čelí aj naša súčasná spoločnosť. Iné sme vyriešili, lebo sme dokázali prekročiť svoj vlastný tieň – niečo, čo sa Rimanom nepodarilo.

V roku 1939 vydal Američan H. J. Haskell knižku s názvom New Deal in Old Rome (Nový údel v starom Ríme), s podtitulom „Ako sa vláda v antickom svete snažila riešiť moderné problémy“. Kniha sa dá voľne stiahnuť na internete. Autor v nej zhrnul dovtedajšie poznatky ekonomických historikov, zaoberajúcich sa starovekým Rímom a porovnal ciele a dôsledky vtedajších opatrení s Novým údelom F. D. Roosevelta (išlo o súhrn sociálnych a hospodárskych opatrení, ktorými americká vláda zamýšľala zmierniť dôsledky Veľkej hospodárskej krízy).

Haskell nehodnotí úspešnosť Nového údelu (ktorý súčasní ekonómovia považujú skôr za príčinu predĺženia krízy). Využíva ho viac-menej ako didaktickú pomôcku, aby svojim čitateľom ozrejmil zmysel niektorých rímskych vládnych opatrení, ktoré mali vyriešiť rôzne sociálne problémy. Viac ako na cisárstvo sa pritom sústreďuje na sociálne konflikty republiky, v ktorých bol neskorší pád ríše priamo zakódovaný.

Pluh a meč – opory Ríma

Zato, že sa Rím presadil v prvých storočiach svojej existencie, nepochybne vďačí osobným vlastnostiam svojich obyvateľov. Prví Rimania boli individualistickí, pragmatickí a spoliehali sa na svoju sebestačnosť.

Pulzujúce trhové mestečko, ktoré vyrastalo na siedmych pahorkoch, lákalo z okolia ľudí dobrodružnej a podnikavej povahy. V niečom možno pripomínali hraničiarov, ktorí zaľudňovali americký západ v 19. storočí. Sídla v oblasti strednej Itálie medzi sebou neustále bojovali, čo zoceľovalo rímsky charakter, pre ktorý bola typická disciplína a prísna oddanosť vlasti, rodinným väzbám a spoločenským autoritám.

Rimania si postupne vytvorili vlastný národný mýtus, akúsi predstavu o svojom výnimočnom poslaní, v ktorom boli potomkami bájnej Tróje a predurčení priniesť svetu poriadok. Chrbticou Ríma boli drobní farmári, ktorí podľa potreby vymenili pluh za meč, postupne si podrobujúc okolité mestá. To oni tvorili jadro občianskej armády, ktorá znášala bremeno expanzie až do 2. stor. pred Kristom, keď ju postupne nahradilo profesionálne vojsko.

Výboje sa neriadili nejakým dopredu známym a premysleným „cestovným poriadkom“. Zo začiatku Rím bojoval, aby zaistil vlastnú bezpečnosť. Neskôr bojoval, aby zaistil bezpečnosť dobytých území. A práve v cyklickej logike tejto imperiálnej politiky treba hľadať prvotnú príčinu, od ktorej sa odvíjali všetky ďalšie problémy Rimanov.

Ich mesto a neskôr ríša sa stali obeťou vlastného úspechu. Mechanizmus sebazničenia vyzeral nasledovne: Rím bol neustále nútený bojovať a väčšinou víťazil. Víťazstvá zabezpečovala občianska armáda, ktorej jadro tvorili najmä drobní poľnohospodári. Keďže však farmári museli kvôli vojnám často opúšťať svoje majetky, ich pozemky zostávali neobhospodarované, rodiny bez ochrany a oni sami upadali do dlhov. Aby sa z dlžôb vyhrabali, zapredávali svoje farmy veľkostatkárom a odchádzali do miest, kde však toho nemali veľa na práci. Stávala sa z nich bezprizorná spodina.

Na druhej strane, výboje znamenali prísun množstva otrokov, ktorí boli nasadzovaní na rozširujúcich sa veľkostatkoch bohatých. Konkurencia masovo nasadzovanej otrockej práce v poľnohospodárstve ďalej podkopávala pozíciu drobných farmárov. Rím počas skoro celých svojich dejín trpel chronickou nezamestnanosťou, ktorú sa snažil riešiť známym „chlieb a hry“. V republike vznikol ostrý sociálny konflikt medzi bohatou pozemkovou aristokraciou a zbedačenými mestskými masami.

Bola tu aj akási neveľká obchodnícka stredná vrstva, ktorá vytvorenie impéria vzala ako trhovú príležitosť. Zo začiatku naozaj podporovala reformné snahy chudobných, no po ich radikalizovaní sa pridala na stranu konzervatívneho senátu. Z davov sa zase stala úplatná prostitútka, ktorá bola ochotná voliť ktoréhokoľvek demagóga, čo jej sľúbil viac štátnej pomoci.

Republika tento hlboko zakorenený sociálny konflikt nemohla ustáť. Na jej sklonku stačilo k uchváteniu moci, ak mal ambiciózny populista za sebou súkromnú žoldniersku armádu a masy skorumpovanej mestskej spodiny. Ako republikánski politici riešili tieto konflikty?

Veľmi súčasné riešenia

Prvým sociálnym experimentátorom rímskej republiky bol zrejme tribún Gaius Licinius Stolo, ktorý v roku 367 pred Kr. zaviedol moratórium na dlhy a obmedzil množstvo pôdy, ktoré jednotlivec mohol nadobudnúť od štátu. Zároveň spolu s Luciom Sextiom Lateranom sprístupnil konzulský úrad plebejcom.

Licinius Stolo sa reguláciami dlhov a prerozdeľovania štátnej pôdy snažil vyriešiť problém malých farmárov. Veľmi súčasne pôsobí, že nepovažoval vlastné pravidlá za dostatočne záväzné, aby sa nimi sám riadil. O pár rokov neskôr sa totiž prišlo nato, že cez svojho syna protiprávne nadobúdal nadmerné množstvo štátnej pôdy a prispieval tým ku koncentrácií pozemkového vlastníctva. Vyviazol s vysokou pokutou...

V 50. rokoch 4. storočia pred Kr. sa Rimania pokúsili riešiť farmársky problém vytvorením agrobanky, ktorá mala úverovať zadlžených drobných poľnohospodárov. Toto opatrenie bolo podľa Haskella celkom úspešné. Už menej úspešnými boli regulácie úrokových sadzieb z toho istého obdobia. Rimania najprv určili, že veritelia nesmú požičiavať za vyšší ako 8%-ný úrok. Neskôr bol úrokový strop znížený dokonca na 4%, čo viedlo k tomu, že záujemcovia o pôžičku nenašli nikoho, kto by im bol ochotný požičať. A tak sa opäť vrátili k pôvodným 8%, hoci táto úprava nebola vôbec vynucovaná.

Kvôli zvýhodneniu dlžníkov sa v roku 342 pred Kr. úroky dokonca úplne zakázali, no zákon bol čoskoro ignorovaný. Rímski právnici vedeli, že zákony majú byť jednoduché, zrozumiteľné, vynútiteľné a hlavne v súlade s realitou. No mnohí politici na čele štátu to nepochopili ani do úplného zániku ríše v roku 476. Každopádne, republiku začala rozožierať korupcia a množilo sa zneužívanie moci.

V 4. storočí pred Kr. nechal generál Postumius 2000 vojakov pod jeho velením sekať porast na svojom veľkostatku. Tým spôsobil škandál, lebo vojaci jednak nedostali zaplatené a jednak to boli zväčša drobní poľnohospodári, ktorí kvôli vojne opustili vlastné farmy. Postumius bol za čin stíhaný a pokutovaný. Rastúca chamtivosť a bezohľadnosť vyšších vrstiev sa stala príslovečnou. No boli masy chudobných, ktoré prúdili do mesta, lepšie?

Panem et circenses

Aj keď fráza „chlieb a hry“ pochádza až z prelomu 1. a 2. storočia po Kr. (jej pôvodcom je rímsky básnik Juvenalis), zvyk politikov kupovať si masy obdobou moderných sociálnych dávok začal už na sklonku republiky. Postupný rozklad roľníckeho stavu sa zastaviť nepodarilo. V meste sa hromadila bezprizorná chudoba.

Bratia Gracchovci sa v rokoch 133-121 pred Kr. snažili problémy riešiť presídľovaním ľudí na voľnú pôdu v dobytých provinciách a verejnými prácami, kde si biedni mohli trochu privyrobiť. Tiberius Gracchus zaviedol cenové obmedzenia na predaj obilia tak, aby zvýhodnil chudobných. Išlo o systém dvoch cien. Vláda predávala nižším sociálnym vrstvám pšenicu za ceny hlboko pod trhovou úrovňou. Tejto politike sa hovorilo „annona“, pričom prídel dostal v podstate každý, kto sa postavil do radu. Gracchovi nešlo len o pomoc, ale aj o hlasy bedárov.

V 1. storočí pred Kr. politici cenu za obilie neustále znižovali, až bolo poskytované úplne zadarmo. Diktátor Sulla podporu síce v roku 82 pred Kr. zrušil, no už o štyri roky bola zavedená znovu. Pre politikov bola annona neodolateľným spôsobom ako si kupovať popularitu.

Okolo roku 60 pred Kr. dostávalo túto pomoc asi 200 tisíc ľudí. Už o pár rokov neskôr, keď sa k moci dostal Július Caesar, bolo však na obilnej podpore závislých 320 tisíc ľudí. Caesar opäť riešil záležitosť vysídľovaním a asi 80 tisíc ľudí poslal z Ríma preč ako kolonistov.

Po jeho reforme malo podporu dostávať len 150 tisíc ľudí a bol zavedený prieskum majetkových pomerov, ktorý mal preukázať, či poberateľ skutočne pomoc potrebuje. 90 tisíc pôvodných poberateľov zostalo v Ríme úplne bez štátnej podpory, no nezachovali sa žiadne správy, žeby po uskutočnení tejto reformy zomierali od hladu. Po Caesarovej smrti však počet poberateľov annony opäť narástol na 320 tisíc.

Politika obilia zadarmo prežila republiku a pokračovali v nej aj cisári. Augustus dosiahol zníženie počtu poberateľov podpory na 200 tisíc osôb tým, že z nej vylúčil cudzincov, s výnimkou lekárov a učiteľov. Augustus dokonca uvažoval o úplnom zrušení obilnej podpory, ale dospel k záveru, že by to bolo zbytočné, lebo skôr alebo neskôr by ju niekto opäť obnovil, len aby sa zapáčil ľudu.

Dávky sa postupne rozrastali a Rimania dostávali k obiliu zadarmo aj olivový olej, soľ, ba dokonca i víno, či bravčové. Cisár Aurelián v roku 274 po Kr. urobil túto podporu dedičnou (!) a keď Konštantín v roku 327 zakladal Konštantínopol, rozšíril pomoc aj na svoje nové mesto, aby urýchlil jeho zaľudnenie.

Rimania mali totiž od začiatku skúsenosť, že tieto dávky prilákali do ich metropole (slovami Appiána): „lenivcov, žobrákov a povaľačov z celej Itálie“. Keďže ľud bolo treba nielen živiť, ale aj baviť, viacero cisárov prehajdákalo horibilné sumy zo štátnej pokladnice na veľkolepé gladiátorské zápasy, či preteky vozov.

Brain Drain a CAP

Moderní ekonómovia, zaoberajúci sa štátom blahobytu vedia, že sociálne opatrenia zvyčajne nevyriešia spoločenský problém, ale naopak ho často prehĺbia, vytvorením dodatočných stimulov pre problémové chovanie. Inými slovami, keď niekomu platíte zato, že je chudobný, nebude chudobných menej, ale viac, pretože vedia, že zato dostanú peniaze.

Podobne deštruktívne boli aj dôsledky annony v starom Ríme. Kým republika bola aspoň vo svojich počiatkoch o sebestačnosti a individualizme, cisárstvu vládol silný duch paternalizmu. Ľudí postupne predchla všeobecná atmosféra pesimizmu, straty sebadôvery, úsilia a sústredili sa výlučne na pôžitok a holú prítomnosť.

Stará mravnosť mizla pod náporom šíriaceho sa pocitu, že ľudové vrstvy majú akýsi nárok na niečo za nič. Ako to vyjadril rusko-americký profesor Michail Rostovtzeff, ktorý bol priekopníkom ekonomického výskumu antiky: „Hlavným cieľom bolo zabezpečiť pre jednotlivca a jeho rodinu pokojný a nečinný život na istom i keď neveľkom príjme.“

Kým povaľačov z celej Itálie lákal Rím a jeho štátna podpora, podnikaví jednotlivci odchádzali pokúšať šťastie do provincií, kde obchod, remeslá a farmárčenie stále vynášali. Romanizácií Galie, Hispánie, severnej Afriky a ďalších provincií napomáhalo aj usádzanie bývalých legionárov v pohraničí. Veteráni požívali veľkú vážnosť a vo svojich spoločenstvách hrali rolu dôležitých autorít.

Zatiaľ čo šikovní Rimania odchádzali do provincií, opačným smerom prúdili masy otrokov. V dobe vojenských ťažení ich bolo veľa a cena na trhu nízka. Vzácnejší sa stávali v dobách mieru. Rímsky národ bol postupne nahradený populáciou otrokov a cudzincov.

Existujú odhady, že na vrchole cisárstva tvorili tieto dve skupiny 90% obyvateľov večného mesta. Ako poznamenal Seneca v 1. storočí po Kr., otrokov bolo toľko, že keď sa pre nich mal nariadiť spoločný odev, ktorý by svedčil o ich podradnom postavení, senátori cúvli, lebo sa báli, žeby si otroci mohli začať uvedomovať svoju početnú prevahu.

Keď otroci zostarli, majitelia im často dávali slobodu, len aby im neboli na ťarchu. Samozrejme, toto bremeno prešlo na štát a z prepustencov sa ihneď stali poberatelia annony. Ako zdôrazňuje Haskell, asimilácia týchto más bola pomalá. Nie nadarmo vtedy Rím volali „hostinec sveta“.

Rím však nezažíval len svoj vlastný „únik mozgov“ a problémy s imigráciou. Ríša mala dokonca aj vlastnú obdobu CAP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ). Keďže štát rozdával obilie pod cenu, veľkostatkárom v Itálii sa neoplatilo produkovať pšenicu a miesto toho sa sústredili na vinič a olivy. Annona tiež bránila vzniku efektívneho veľkoobchodu so základnými poľnohospodárskymi komoditami.

V roku 91 po Kr., za vlády cisára Domiciána, sa urodilo málo pšenice, no veľa viniča. Štát teda nariadil, aby sa v Itálii nevysádzal žiadny ďalší vinič a aby sa v provinciách zlikvidovala polovica vinohradov. Opatrenie malo jednak podporiť pestovanie pšenice a jednak zbaviť italských producentov konkurencie z provincií.

V 1. storočí sa dokonca vinári ako nátlaková skupina snažili úradne zakázať pestovanie viniča v provinciách. Vinohradníci mali tiež prístup k výhodným vládnym pôžičkám za polovičný úrok. Podobnosť so súčasnosťou nie je náhodná.

Neschopnosť prekročiť svoj tieň

Cicero označoval rímsky lumpenproletariát za „žumpu Romulovu“. Juvenalis zase „Removou zberbou“. Normálne by bezprizorné mestské masy absorboval priemysel a pretvoril ich na robotníkov. Pričom v mzdách a výrobkoch by sa spoločenské bohatstvo prerozdelilo rovnomernejšie. No akýkoľvek rozvoj technológií a priemyslu bol brzdený práve inštitúciou otroctva.

Britský historik Paul Johnson vo svojej knižke Nepriatelia spoločnosti výstižne píše, že: „Rím stál na potokoch ľudského potu.“ Pokiaľ energiu zabezpečovali svaly otrokov, neexistoval žiadny tlak, aby sa niekto venoval vymýšľaniu strojov. Neschopnosť zbaviť sa otroctva, či dokonca vidieť v ňom niečo zavrhnutiahodné, spôsobila, že Rimania sa ocitli uzavretí v pasci svojich vlastných problémov.

Známy americký autor science-fiction, Robert Silverberg, vydal v roku 2003 zbierku poviedok s názvom Roma Eterna, v ktorej sa pohráva s otázkou, čo by bolo, keby Rímska ríša nezanikla. Jeho alternatívne dejiny sa začínajú pozmenením malého detailu: Židom sa v jeho svete nikdy nepodarí exodus z Egypta, tým pádom nevznikne ani kresťanstvo, či islam a monoteizmus sa nikdy nepresadí voči pohanstvu. V Silverbergových poviedkach Rím prežije až do 20. storočia a nielenže ovládne celý svet, ale dokonca mu technologický pokrok umožní lety do vesmíru.

Spisovateľova úvaha stojí na myšlienke, s ktorou je často možné stretnúť sa aj v diskusiách na slovenskom webe. Totiž, že kresťanstvo privodilo „temný stredovek“ a nebyť jeho, kontinuita civilizácie by nebola prerušená. A ak by antika trvala ďalej, možno by sme lietali do vesmíru už niekedy v 15. storočí.

Takáto úvaha však ignoruje dve skutočnosti: 1.) Rimania nedisponovali žiadnou ideou pokroku s rajskými záhradami, nachádzajúcimi sa v ďalekej budúcnosti. Práve naopak. „Zlatý vek“ pre nich ležal vo vzdialenej minulosti a podľa ich básnikov „dobre už bolo“. 2.) Záujem o technológie bol veľmi nízky.

Ekonomický historik David Landes to dokumentuje na príklade vodného kolesa, s ktorým Rimania začali experimentovať až v poslednom storočí impéria, keď už otrokov bol zúfalý nedostatok. No plné hospodárske rozvinutie a zužitkovanie tohto vynálezu nastalo až počas stredoveku.

A takýchto príkladov by sa dalo nájsť nespočetné množstvo. Koniec koncov, načo by sa smerom k mechanike obracala spoločnosť, kde mali tvrdú prácu na starosti otroci a keby tých nebolo, stále disponovala množstvom nezamestnaných povaľačov?

Ak aj grécki a rímski inžinieri zostrojili pár pôsobivých technických hračiek, tieto sa väčšinou využívali v pohanských chrámoch, kde sa prostredníctvom nich ohurovali veriaci. Lenže otroctvo vysvetľuje len technologickú a ekonomicko-sociálnu stagnáciu ríše. Definitívnu príčinu pádu Ríma treba hľadať inde.

Rimania zdaňovali menej

Finančnej krízy sú dnes plné noviny a niektorí v nej vidia dokonca začiatok pádu kapitalizmu. Lenže špekulácií, cyklicky sa vracajúcich hospodárskych kríz a rôznych druhov ekonomickej paniky bolo dosť aj v Rímskej ríši. Napríklad, aby prvý cisár Augustus urýchlil hospodárske zotavenie Ríma po občianskej vojne, cielene zaviedol politiku lacných peňazí.

Zlato z koristi, ktorú získal v Egypte po porážke Kleopatry a Marka Antónia, sa premenilo na mince, vypúšťané do obehu prostredníctvom veľkých verejných projektov. Výdavky na akvadukty, cesty, kúpele a rôzne výstavné verejné budovy viedli k poklesu úrokových sadzieb z 12% na 4%.

Množstvo peňazí v obehu spôsobilo infláciu a zvyšovanie cien. Ku koncu Augustovej vlády zdroje vyschli a jeho nástupca Tibérius drasticky zredukoval verejné výdavky. Razenie mincí sa znížilo o 95%. Infláciu vystriedala deflácia, čo viedlo k panike roku 33 po Kr., keď sa zrútili ceny nehnuteľností. Štát situáciu riešil poskytnutím bezúročných pôžičiek majiteľom nehnuteľností z verejných zdrojov.

Druhý rímsky cisár sa snažil o vyrovnaný rozpočet, nechcel však zvyšovať dane. Dokonca pristúpil k ich čiastočnému zníženiu. A keď mu oznámili, že v Egypte sa vybralo viac, než očakávali, napísal guvernérovi, že chce svoje provincie strihať a nie zdierať z kože. Vyberači daní boli všeobecne nepopulárni, no ako upozorňuje taliansky právny historik Bruno Leoni, rímske dane spravidla ani v provinciách nepohltili viac ako 10% príjmov obyvateľstva. Daňové zaťaženie radikálne narástlo až v dobe úpadku Ríma.

V sociálnych štátoch sa stáva, že pomoc, ktorá sa začne poskytovať chudobným, sa postupne rozšíri na všetky spoločenské vrstvy, až napokon každý žije na úkor každého. Podobne aj za Tibériom prišli bohaté rímske rodiny s tým, že by si zaslúžili, aby štát subvencoval ich potomkov. Šetrný cisár to však rázne odmietol. A možno aj kvôli týmto vlastnostiam dodnes nepatrí práve medzi populárnych rímskych vladárov.

Každopádne, Augustus stabilizoval ríšu a nastolil „pax romana“ (mier z pozície prevahy rímskych zbraní). Prvé dve storočia po Kristovi boli teda vekom relatívneho pokoja a blahobytu. Vrchol rímskeho bohatstva a moci nastal v rokoch 96-180, počas vlády tzv. piatich dobrých cisárov (Nerva, Trajánus, Hadrián, Antónius Pius a Marcus Aurélius). No prvé známky rozkladu už boli badateľné.

Nasledovala tzv. kríza 3. storočia, kedy sa pri moci striedali rôzni vojenskí uzurpátori, ktorých jedného za druhým vyhlasovali légie. V roku 284 sa k moci dostal cisár Dioklecián, ktorý pretvoril Rímsku ríšu na totalitný štát, pripomínajúci staroorientálne despocie.

Totalitný štát

Piati dobrí cisári míňali nesmierne peniaze na verejné stavby po celej ríši. Mestá v provinciách napodobňovali sociálny systém Ríma, čím priťahovali spodinu z širokého okolia. Problém nastal, keď sa peniaze z vojnových koristí minuli a pripojenie každého ďalšieho územia bolo spojené s prílišnými ľudskými a materiálnymi nákladmi.

Slovami francúzskeho archeológa Victora Chapota: „Štát sa stal permanentne nesolventným v deň, keď sa skončilo s dobývaním a drancovaním.“ Poslednú veľkú korisť získal Trajánus v roku 106 porážkou Dácie a použil ju okrem iného na podporu detí chudobných, ktorá však nebola veľmi úspešná.

V 2. storočí boli dane ešte nízke, no v 3. storočí výrazne narástli. Bolo treba živiť armádu i bujnejúcu byrokraciu. Za vlády Trajána a Hadriána vznikli zvláštni komisári, tzv. curatores a frumentarii, ktorí mali dohliadať na dianie v mestách a referovať o ňom cisárovi. Štát postupnými krokmi značne rozšíril kontrolu života obyvateľov.

Absolútny zlom nastal za Diokleciána. Hovorí sa, že tento cisár tak rozšíril štátnu správu, vrátane tajnej polície, že možno polovica ľudí v ríši bola na výplatnej listine štátu. Dohliadači mali dohliadať na dohliadačov a dane viac ľudí prerozdeľovalo, než platilo. No absolútnym vrcholom bol Diokleciánov edikt o cenách z roku 301, začínajúci slovami: „Nekontrolovaná hospodárska činnosť je náboženstvom bezvercov.“ Zavádzal podrobnú reguláciu cien a miezd, ktorá bola vynucovaná pod trestom smrti.

Rôzne zásahy štátu do cenotvorby sprevádzali Rím už od čias republiky. Nikdy nedosiahli zamýšľané účinky a často ich ľudia ignorovali. No čím bol štát silnejší a regulácie podrobnejšie, tým viac dusili ekonomický život. Ako upozornil aj rakúsky ekonóm Ludwig von Mises v diele Human Action, rímsku ekonomiku rozvrátilo spoločné pôsobenie cenových regulácií a znehodnocovania peňazí, ktorých sa dopúšťali cisári.

Aby si zabezpečili dodatočné príjmy, zbavovali mince vzácnych kovov. Tým samozrejme spôsobovali (hyper)infláciu. Denár, kedysi čisto strieborná minca, ktorá bola k zlatému aureu v pomere 25:1 bola postupne devalvovaná primiešaním medi na úroveň 833:1. Diokleciánov edikt o cenách spôsobil zvyšovanie cien a stagnáciu miezd, keďže zlatý aureus už mal hodnotu 1666 denárov!

Samozrejme, z hyperinflácie boli obviňovaní obchodníci a špekulanti, ktorým sa zakázalo sťahovanie a zarátavanie transportných nákladov do konečných cien. Remeselníci boli nútení zaraďovať sa do cechov, členstvo v ktorých sa stalo dedičným. To samozrejme skoncovalo s akoukoľvek voľnou súťažou. Z rímskych občanov sa postupne stávali nevoľníci. Hospodársky systém feudalizmu, ktorý mal pretrvať viac ako tisíc rokov, bol v podstate vytvorený ekonomickými nariadeniami posledných cisárov.

Cesta do nevoľníctva

Ešte v 2. storočí oblasť Stredomoria profitovala z rozsiahleho medziregionálneho obchodu, deľby práce a vzájomnej ekonomickej previazanosti na celom obrovskom území pod kontrolou Ríma. Toto sa zmenilo, keď sa účinky inflačného zľahčovania mincí stretli s reguláciou cien.

Keďže mince s prímesou medi boli menej hodnotné, logicky ich bolo treba viac na zaplatenie bežných tovarov. Lenže obchodníci nemali povolené zvyšovať ceny. To viedlo k vzniku rozsiahleho čierneho trhu, ktorý bol totalitným štátom brutálne potláčaný. Aby teda poľnohospodári vôbec prežili, prestali úplne dodávať potraviny do miest. Čím tvrdšie štát nariadenia o maximálnych cenách vynucoval, tým viac mestá strádali.

Obyvatelia ich začali opúšťať v snahe sami si dopestovať niečo na vidieku. Veľkí producenti potravín si na svojich veľkostatkoch začali dorábať aj remeselné predmety, ktoré predtým kupovali v mestách. Vysoko previazaná a efektívna mestská spoločnosť zdegenerovala do uzavretých, sebestačných a neefektívnych vidieckych spoločenstiev.

Provincie upadli do hospodárskej autarkie. Ríša pre ne stratila ekonomický zmysel a totalitné opatrenia vlády ju odcudzili vlastným obyvateľom. Mnohí Rimania utekali na germánske, dokonca hunské územia, lebo tam mohli slobodnejšie dýchať. Nečudo, že takto vnútorne oslabenú ríšu rozvrátili barbarské kmene, ktoré v predchádzajúcich storočiach rímska armáda ľahko porážala.

Rímska spoločnosť mala na svojom vrchole určité znaky liberálneho politicko-ekonomického systému, ktoré jej umožnili vybudovať veľkú civilizáciu. Išlo najmä o komplexnú právnu úpravu vlastníckych a záväzkových vzťahov, obrovský trh, zahŕňajúci celé Stredomorie, bezpečné a relatívne rýchle komunikácie (či už po mori alebo hustej cestnej sieti), deľbu práce a živý obchod, vládu zákona, nízku daňová záťaž a relatívnu kultúrnu toleranciu.

Avšak ich usporiadanie malo aj inštitucionálne limity v podobe otroctva, nerozvinutého bankovníctva, či právnej nedôvery voči korporáciám s obmedzeným ručením a obchodným kapitálom, oddeleným od súkromného majetku.

Na zničení rímskej civilizácie sa v jej posledných storočiach výrazne spolupodieľali: regulácia cien, úrokov a miezd, inflačná politika cisárov, vysoké dane, skorumpovaná totalitná byrokracia a sociálny štát. Rimania, ako ľudia posadnutí poriadkom, organizáciou a represiou, riešili každý problém, spôsobený štátom, ďalšími štátnymi zásahmi. Žiaľ, ide o logiku, ktorou je ovládaná aj naša vlastná civilizácia.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň 47/2008)

  A SOCIALNY STAT DNES :
   ..... 24-11-2008 14:39
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   tralos 24-11-2008 14:47
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   ..... 24-11-2008 15:03
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Firstborn 24-11-2008 15:10
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:55
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Miso 24-11-2008 22:19
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 25-11-2008 9:44
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Miso 25-11-2008 11:46
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Firstborn 25-11-2008 13:59
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   D 26-11-2008 9:47
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 25-11-2008 15:28
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 25-11-2008 15:35
  Ake zmluvy ?
   Frankensteinovo monstrum 25-11-2008 15:44
  RE: Ake zmluvy ?
   D 26-11-2008 9:22
  No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   Frankensteinovo monstrum 26-11-2008 10:12
  RE: No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   D 26-11-2008 11:48
  RE: No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   LIBERTARIAN 26-11-2008 12:20
  Ty si zas odmietas uvedomit
   Frankensteinovo monstrum 26-11-2008 13:26
  RE: No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   D 27-11-2008 9:55
  RE: No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   LIBERTARIAN 27-11-2008 11:56
  No a ?
   Frankensteinovo monstrum 28-11-2008 16:47
  RE: No ja netvrdim ze sucasny stat vznikol presne tak
   D 30-11-2008 13:39
  A kapitalizmus
   MuadDib 03-12-2008 17:44
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Lukas Krivosik 24-11-2008 15:06
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   ..... 24-11-2008 15:15
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Lukas Krivosik 24-11-2008 15:18
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   tralos 24-11-2008 15:36
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   tralos 24-11-2008 15:39
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Firstborn 24-11-2008 15:11
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   Lukas Krivosik 24-11-2008 15:15
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:19
  RE: A SOCIALNY STAT DNES :
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:45
  A cim by si demokraciu akoze nahradil ?
   Frankensteinovo monstrum 24-11-2008 16:42
  !!!
   ..... 24-11-2008 15:05
  RE: !!!
   Lukas Krivosik 24-11-2008 15:14
  RE: !!!
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:22
  RE: !!!
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:25
  RE: !!!
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:27
  RE: !!!
   D 26-11-2008 9:02
  mimo temu
   LIBERTARIAN 24-11-2008 15:39
  Trapny pokus
   Frankensteinovo monstrum 24-11-2008 16:11
  s-o-k-u-j-u-c-e
   Firstborn 25-11-2008 13:42
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   LIBERTARIAN 25-11-2008 15:41
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   D 26-11-2008 9:17
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   Socializmus zvitazi ! 26-11-2008 12:02
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   D 26-11-2008 18:49
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   AS 26-11-2008 21:33
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   D 27-11-2008 9:08
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   AS 29-11-2008 7:40
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   D 30-11-2008 13:29
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   AS 02-12-2008 17:09
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   D 05-12-2008 9:41
  RE: s-o-k-u-j-u-c-e
   AS 05-12-2008 14:14
  Vobec nie off topic
   Socializmus zvitazi ! 25-11-2008 15:54
  RE: Vobec nie off topic
   D 26-11-2008 9:10
  RE: Vobec nie off topic
   Socializmus zvitazi ! 26-11-2008 11:49
  RE: Vobec nie off topic
   D 27-11-2008 0:16
  RE: Vobec nie off topic
   LIBERTARIAN 27-11-2008 11:44
  RE: Vobec nie off topic
   D 12-12-2008 11:24
  RE: Vobec nie off topic
   Miso 03-12-2008 11:44
  Vyborny clanok
   Plepo 26-11-2008 13:43
  --
   7GEMINI7 27-11-2008 1:53
  clanok
   tralos 27-11-2008 8:25
  RE: clanok
   Lukas Krivosik 27-11-2008 11:15
  RE: clanok
   tralos 27-11-2008 11:39
  RE: clanok
   tralos 27-11-2008 11:47
  RE: clanok
   LIBERTARIAN 28-11-2008 8:44
  RE: clanok
   tralos 28-11-2008 9:14
  RE: clanok
   jakubjost 28-11-2008 15:45
  FYI
   Maros 28-11-2008 15:58
  --
   Mišo Daňo 29-11-2008 0:02
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:04
  RE: --
   Maros 29-11-2008 23:49
  a je to tu
   gracator 01-12-2008 16:54
  RE: --
   Maros 30-11-2008 0:08
  RE: --
   Mišo Daňo 30-11-2008 15:50
  RE: --
   D 05-12-2008 9:48
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:12
  RE: --
   Mišo Daňo 30-11-2008 15:57
  RE: --
   Lukas Krivosik 03-12-2008 0:26
  RE: --
   7GEMINI7 04-12-2008 18:49
  RE: --
   Lukas Krivosik 10-12-2008 2:50
  RE: --
   Mišo Daňo 12-12-2008 20:45
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:18
  RE: --
   tralos 29-11-2008 1:44
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 2:13
  RE: --
   Mišo Daňo 30-11-2008 16:07
  RE: --
   Maros 30-11-2008 19:37
  RE: --
   Lukas Krivosik 03-12-2008 0:33
  RE: --
   Maros 03-12-2008 9:07
  RE: --
   Miso 03-12-2008 11:39
  RE: --
   Lukas Krivosik 03-12-2008 0:39
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:29
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:38
  RE: --
   Duro 29-11-2008 11:20
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 12:29
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 1:57
  RE: --
   Mišo Daňo 30-11-2008 16:36
  RE: --
   Lukas Krivosik 03-12-2008 1:12
  RE: --
   Maros 03-12-2008 9:16
  RE: --
   7GEMINI7 04-12-2008 19:04
  RE: --
   Lukas Krivosik 10-12-2008 3:07
  RE: --
   Mišo Daňo 12-12-2008 0:18
  RE: --
   Mišo Daňo 13-12-2008 10:30
  RE: --
   Mišo Daňo 30-11-2008 16:50
  RE: --
   Lukas Krivosik 03-12-2008 1:17
  RE: --
   LIBERTARIAN 03-12-2008 9:02
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 2:06
  RE: --
   Duro 29-11-2008 11:27
  RE: --
   Lukas Krivosik 29-11-2008 12:31
  RE: --
   Duro 29-11-2008 18:42
  Sociálny štát
   Mária Malaníková 29-11-2008 14:05
  kresťanstvo a kapitalizmus
   msarkozy 30-11-2008 9:51
  RE: kresťanstvo a kapitalizmus
   msarkozy 30-11-2008 10:57
  kapitalizmus = satanizmus
   MuadDib 03-12-2008 17:33
  RE: kresťanstvo a kapitalizmus
   D 05-12-2008 9:53
  --
   7GEMINI7 02-12-2008 1:16
  otazka mimo sudka
   tralos 04-12-2008 8:01
  RE: otazka mimo sudka
   LIBERTARIAN 04-12-2008 15:19
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 04-12-2008 16:02
  RE: otazka mimo sudka
   LIBERTARIAN 05-12-2008 7:29
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 05-12-2008 7:55
  Zbytocne sa pytas
   Frankensteinovo monstrum 05-12-2008 13:02
  RE: Zbytocne sa pytas
   Peter Šurda 06-12-2008 14:22
  RE: otazka mimo sudka
   Rogue Keeper 04-12-2008 16:56
  RE: otazka mimo sudka
   Peter Surda 05-12-2008 16:26
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 05-12-2008 23:53
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 05-12-2008 23:57
  RE: otazka mimo sudka
   Peter Šurda 06-12-2008 12:19
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 08-12-2008 8:52
  RE: otazka mimo sudka
   Peter Šurda 08-12-2008 21:57
  RE: otazka mimo sudka
   LIBERTARIAN 09-12-2008 11:13
  RE: otazka mimo sudka
   D 04-01-2009 1:20
  RE: otazka mimo sudka
   Coobiaq 05-12-2008 19:49
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 05-12-2008 23:55
  RE: otazka mimo sudka
   Coobiaq 06-12-2008 11:24
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 06-12-2008 11:39
  RE: otazka mimo sudka
   Coobiaq 06-12-2008 12:45
  RE: otazka mimo sudka
   D 12-12-2008 19:48
  RE: otazka mimo sudka
   marian sarkozy 06-12-2008 14:50
  RE: otazka mimo sudka
   tralos 08-12-2008 8:58
  RE: otazka mimo sudka
   D 12-12-2008 19:54
  RE: otazka mimo sudka
   D 12-12-2008 19:41
  RE: otazka mimo sudka
   D 12-12-2008 19:28
  Nova Pravicova Mytologia?
   Vlado 05-12-2008 11:58
  RIM
   tralos 06-12-2008 0:28
  RE: RIM
   marian sarkozy 06-12-2008 14:58
  RE: RIM
   tralos 07-12-2008 16:22
  RE: RIM
   msarkozy 07-12-2008 19:10
  RE: RIM
   Vlado 08-12-2008 11:44
  RE: RIM
   msarkozy 09-12-2008 17:19
  To znie rozumne.
   Vlado 12-12-2008 10:37
  Zjednodusuje
   Titus 20-01-2009 4:55

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak