ISSN 1335-8715

02-11-2008   Andrej Beňo   Ideológia   verzia pre tlač

Libertariánska dilema: ako premaľovať červenú planétu na modro?

Ešte pred tým než sa pustíte do čítania tohto článku by som rád poznamenal, že nasledujúci text je len voľnou úvahou. Autor osobne neverí v žiadnu formu historicizmu, dejinnú nevyhnutnosť ani v možnosť kvalifikovanej predikcie budúceho ľudského vývoja. Netvrdím, že prípadné konzekvencie, vyplývajúce z týchto úvah sú plne realizovateľné. Článok si nerobí nárok na vedeckosť. Idey obsiahnuté v tomto článku je samozrejme možné a žiaduce podrobiť kritike.

S libertariánmi prípadne s anarchokapitalistami boli vždy ťažkosti. Bežný libertarián je podľa mojich pozorovaní pesimistickým skeptikom. V politických diskusiách obhajuje svoj uzavretý systém vzájomne konzekventných ideí, ktoré sa mu v súčasnom svete presadzovať nedarí a vyhliadky na ich presadenie v blízkej budúcnosti sú minimálne (preto je libertarián súčasne pesimistom i skeptikom).

Nezainteresovaní účastníci politických debát ho väčšinou vyzývajú, aby podporil svoje idey empirickými príkladmi ich realizácie v praxi, čo libertarián relevantne nedokáže. Z tohto dôvodu je libertarián považovaný za radikála, utopistu v najhoršom prípade za blázna. Uvažujme o tom, ako by si libertariáni v tejto situácií mohli pomôcť.

Vznik republiky Minerva

Niežeby sa libertariáni nesnažili zrealizovať svoje idey. Väčšinou to však dopadne tak ako v nasledovnom prípade. V rokoch 1971-1972 sa litovský emigrant s americkým občianstvom realitný magnát Michael Oliver pokúsil založiť libertariánsky „mikroštát“ (čo je len zdanlivým paradoxom, ktorý sa pokúsim vysvetliť neskôr) na Minerviných útesoch v južnom Pacifiku v blízkosti ostrovného kráľovstva Tonga. Minervine útesy sa nachádzali mimo teritoriálnych vôd kráľovstva Tonga a Tonga na tieto útesy do tých čias nevzniesla oficiálny teritoriálny nárok.

Minervine útesy pozostávajú z dvoch útesov – severného a južného, spolu s dvoma neobývanými atolmi. Projekt s rozpočtom približne 100 miliónov amerických dolárov bol zahájený v roku 1971, keď lode s pieskom dorazili k útesom a začali ich zvyšovať nad úroveň vodnej hladiny, vytvoriac tak umelý ostrov, kde bola následne vybudovaná plošina a vztýčená vlajka republika Minerva. Cieľom projektu bolo vytvorenie libertariánskej spoločnosti bez existencie zdanenia, sociálneho zabezpečenia, dotácií, subvencií, prípadne iných foriem ekonomického intervencionizmu.

V dokumente nazvanom Fundamentálne princípy vlády vydanom v roku 1972 sa ďalej uvádza:

„žiadne právo nemôže byť delegované osobou, alebo skupinou osôb akejkoľvek entite vrátane vlády, pokiaľ toto právo nie je morálne ospravedlniteľné na individuálnej báze... Veríme, že je nielen možné, ale aj prakticky nevyhnutné budovať „štát“ nielen na princípe oddelenia vlády od náboženstva a ideológie, ale aj od ekonomiky a limitovať funkcie vlády (na nevyhnutné minimum – pozn. autora)... Veríme, že práce von Misesa, Randovej, von Hayek a Hazlitta môžu byť základom pre vznik lepšej spoločnosti.“ (viac na nasledovnom linku: http://www.minervanet.org/ ).

Následne tento libertariánsky štát prijal ústavu (jej presné znenie nájdete tu: http://starshipaurora.com/minerva.html ). Republika dňa 19. januára 1972 vydala vyhlásenie nezávislosti, ktoré doručila okolitým štátom a vo februári 1972 si zvolila dočasného prezidenta. A ako sa to všetko skončilo?

Pád a konzekvencie

Dňa 15. júna 1972 vydala vláda kráľovstva Tonga v mene jeho veličenstva kráľa Taufa´ahau Tufou IV deklaráciu, v ktorej prehlásila minervské útesy za súčasť teritória kráľovstva Tonga s odôvodnením, že boli od nepamäti využívané obyvateľmi kráľovstva Tonga ako rybársky revír. Expedícia ozbrojených síl kráľovstva Tonga vedená osobne kráľom, pozostávajúcej z kráľovskej jachty, jedného ozbrojeného člna, vojenskej kapely a niekoľkých trestancov, ktorí boli použití ako pracovná sila na deštrukciu plošiny, kde sa nachádzala vlajka republiky Minerva, bola vyslaná 21. júna 1972, aby nárok kráľovstva Tonga presadila silou (čím sa Tonga striktne vzaté mohla dopustiť zločinu agresie podľa medzinárodného práva).

Tongský kráľ osobne strhol vlajku a plošina, na ktorej bola vztýčená bola zničená. Kuriózne na celej akcii bolo to, že počas deštrukcie plošiny sa dvaja z trestancov pohádali, jeden zabil toho druhého, čím počet vrážd spáchaných na území tohto „mikroštátu“ prevýšil počet jeho stálych obyvateľov (detaily tu: http://www.cabinetmagazine.org/issues/18/newfoundlands.php ).

Okolité štáty uznali nárok kráľovstva Tonga na útesy v septembri 1972. Obyvatelia Minervy (väčšina s americkým štátnym občianstvom) sa na útesy pokúsili vrátiť v roku 1982 pod vedením dočasného prezidenta Morisa Davisa, ale boli opätovne vytlačený ozbrojenými silami štátu Tonga.

Aké otázky a aké závery by libertariáni mohli a mali vyvodiť z tohto príbehu? Prvá otázka smeruje k libertariánom a libertarianizmu samotnému. Čo pre vás libertarianizmus vlastne znamená? Je nepochybne dobré ak má človek istú či už viac alebo menej konkrétnu víziu ľudskej spoločnosti, ale jedným z kritérií, podľa ktorých hodnotíme túto víziu je jej užitočnosť.

V priebehu ľudských dejín ľudské myslenie vytvorilo niekoľko desiatok ak nie stoviek, alebo tisícok vízií o stave ľudskej spoločnosti, ktoré pozostávali zo súboru vzájomne logicky konzistentných ideí, ktoré však nebolo možné dôsledne realizovať, a to buď preto, že vychádzali z chybných základných predpokladov (teda boli antropologicky nekonzistentné s realitou), alebo predpokladali tak širokú zmenu istých základných predpokladov, ktoré udržiavali dobové systémy pohromade, že sa tieto vízie stali nerealizovateľnými. Boli to teda v kontexte doby utópie v pravom zmysle slova. Boli neužitočné.

Predpokladajme, že libertariánska vízia k horeuvedeným víziám nepatrí. Potom je nutné sa pýtať, čo všetko ste ochotní konať a aké prostriedky ste ochotní použiť pre realizáciu svojej vízie. Ako máme veriť libertariánom, kritizujúcim súčasné spoločenské zriadenie vo forme štátu a navrhujúcim alternatívny systém, ak za vznik tohto systému nie sú ochotní bojovať, a to ani proti armáde bezvýznamného tichomorského štátu, a to dokonca ani vtedy keď sú v práve?

Podotýkam, že súčasný početný stav ozbrojených síl kráľovstva Tonga, je približne 450 mužov (bojových jednotiek logicky ešte menej), ktorý rozhodne nepatria k tým najtvrdším a najlepšie vycvičeným vojakom na svete. Je tiež potrebné podotknúť, že mnohí z občanov a zakladateľov Minervy mali americké štátne občianstvo. Osobne si viem živo predstaviť prípadnú reakciu americkej administratívy v časoch studenej vojny na palcové titulky vo všetkých amerických novinách typu: „Tongský kráľ útočí na amerických občanov“.

Chyba stratégie?

Ale libertariáni nebojovali. Nie je potom libertarianizmus ničím viac, než obyčajným intelektuálnym cvičením, pri ktorom sa síce môžeme posťažovať ako je naša sloboda v súčasnom systéme obmedzovaná, ale keď je potrebné priniesť isté obete zbabelo cúvneme, lebo nám je v podstate dobre? Priveľa otázok na libertariánov samotných.

Skúsme teraz analyzovať samotnú libertariánsku stratégiu. Libertariáni sa pokúsili založiť štát (Bože odpusť im lebo vedeli čo činia), čo je ako som už hore naznačil len zdanlivým paradoxom. Ešte predtým, než sa dostaneme k opise libertariánskej stratégie by som rád poznamenal, že hoci neverím v žiadnu formu pôsobenia akejkoľvek metafyziky v dejinách, som toho názoru, že existuje len istá historická príležitosť na založenie štátu, ktorá keď sa nevyužije už sa nemusí nikdy opakovať, príkladom čoho je napr. založenie štátu Izrael.

Predpokladám, že libertariáni uvažovali nasledovne. Ustanovené štáty sa voči sebe, ale len voči sebe, správajú istým spôsobom. V snahe rešpektovať základnú ideu, na ktorej je postavený súčasný štát - ideu suverenity, štáty vyvinuli a viac, alebo menej dodržiavajú istý systém pravidiel správania sa verbalizovaný v princípoch a normách medzinárodného práva. Preto ak mám spočiatku prežiť v prostredí, ktoré mi nie je naklonené, musím využiť ochranu, ktorú mi tento systém noriem ponúka, čo je možné len vtedy, ak sa sám prehlásim za jedného z rovnocenných hráčov. Libertariáni teda vytvorili štát.

Libertariáni si evidentne mysleli, že to bude stačiť. Nestačí to z prozaických dôvodov. Ak si chcem zahrať poker, nestačí ak sa prehlásim za hráča pokru. Ostatní hráči ma musia za hráča pokru uznať, ba čo viac, implicitne ma musia uznať aj za ľudskú bytosť, lebo len s človekom sa dá hrať poker. Ak ma za človek neuznajú, teda ak nie som v ich očiach ľudská bytosť, nič im nebráni zaútočiť na mňa, zabiť ma a okradnúť ma o moje peniaze, ktoré som vložil do hry. V takom prípade ma právo samozrejme nechráni, pretože nedokáže stanoviť limit faktického správania sa mojich protivníkov.

Čo sa stalo v prípade Minervy? Libertariáni si vytvorili štát, ale ich štát bol nielen vojensky slabý a neschopný obrany, ale okrem iného bol aj ideologicky nekompatibilný so zvyškom medzinárodného systému. Pochopiteľne, požiadavku ideologickej kompatibility so zvyškom medzinárodného spoločenstva nenájdete v žiadnej definícií štátu, v žiadnej učebnici medzinárodného práva. Reálne medzinárodné vzťahy ale pochopiteľne neprebiehajú v rovine čistej teórie.

Uvediem niekoľko príkladov. Skvelým príkladom je pozícia Osmanskej ríše v medzinárodných vzťahoch renesančnej Európy. Bolo to číre zúfalstvo, ktoré prinútilo francúzskeho kráľa Františka I, aby po prehratých vojnách s cisárom Karolom V, uzavrel alianciu s tureckým sultánom Sulejmanom Veľkolepým. Tureckým sultán, ktorý bol súčasne kalifom a reprezentoval islám s jeho dualistickým pohľadom na svet veriacich a neveriacich, ktorí musia byť minimálne politicky podrobení ak nie úplne eliminovaní.

Štátna doktrína Osmanskej ríše bola teda ideologicky nekompatibilná, čo Osmanskú ríšu diskvalifikovalo ako účastníka diplomatických vzťahov. Podobným príkladom bolo Sovietske Rusko, ktoré pokiaľ verejne deklarovalo svoju oddanosť a podpore myšlienke svetovej revolúcie nebolo partnerom pre žiadnu z vtedajších veľmocí, a jeho spojencami boli iba štáty, ktoré boli taktiež outsidermi vtedajších medzinárodných vzťahov. Ideologická kompatibilita, ktorou libertariáni nedisponujú je teda dôležitá.

Libertariáni na Mars

Znamená to teda úplný krach libertariánskych nádejí na realizáciu ich vízií? Pravdepodobne, ale nie nutne. Je potrebné si uvedomiť, že každý štát síce disponuje istou mocou, ktorou presadzuje svoje záujmy v medzinárodných vzťahoch, ale výkon tejto moci so sebou prináša náklady. Preto v prípade, že chcú realizovať ideu libertariánskeho neštátu musia libertariáni zvýšiť náklady na prípadnú štátnu intervenciu do takej výšky, aby samotná intervencia bola nemysliteľná (tým netvrdím, že akékoľvek úvahy o všetkých štátnych mocenských intervenciách sa riadia čisto ekonomickými kalkuláciami). Ak nedisponujú dostatočnou odstrašujúcou silou musia použiť iné prostriedky. Ktoré by to mohli byť?

Dovolím si na tomto mieste niekoľko faktických tvrdení, ktoré sa v závere článku pokúsim prepojiť s horeuvedeným. 31. júla 2008 NASA vyhlásila, že sonda Mars Phoenix našla na Marse vodu vo forme ľadu, čím potvrdila predchádzajúcu hypotézu sondy Mars Orbiter. Dvadsiateho ôsmeho septembra 2008 sa uskutočnil prvý úspešný test súkromne financovanej rakety Falcon 1, ktorá sa dostala na obežnú dráhu Zeme (detaily www.spacex.com ). V roku 1600 dostala skupina londýnskych obchodníkov povolenie na obchodovanie s Indiou, čim bola založená Britská Východoindická spoločnosť, ktorá kolonizovala obrovské územia Indie, ktoré boli nakoniec v roku 1857 prevzaté britským štátom.

Spojme si tieto fakty dohromady. Máme tu sondu, ktorá hlási, že na Marse sa nachádza voda, ktorá je spolu so vzduchom základným a nevyhnutným predpokladom života. Máme tu raketu, ktorej vývoj je plne financovaný súkromnými prostriedkami. Máme tu historický precedens kolonizácie rozsiahlych území, plne financovanej súkromným kapitálom. Máme tu nespokojných libertariánov, ktorých ideálny obraz sveta je nekompatibilný so súčasnou formou a rozsahom štátu, ktorý disponujú silnou vierou v slobodný trh, v trhové inovácie a slobodnú ekonomiku, ktorý potrebujú zvýšiť náklady vlády na prípadnú intervenciu proti ich spoločnosti, ktorá by predstavovala alternatívu voči súčasnému štátnemu usporiadaniu.

Vo svetle týchto faktov je možné navrhnúť riešenie libertariánskej dilemy. Páni libertariáni začnite sporiť, založte si firmu, ktorá rozvinie existujúce súkromné technológie do podoby, aby boli schopné medziplanetárnych letov a založte si kolóniu na Marse (pokiaľ nie ste na Zemi ochotní za svoju ideu bojovať a umierať, možno ju budete ochotní na Marse aspoň financovať). V polárnych oblastiach je voda, vzduch je na Zemi voľným statkom, ktorý sa relatívne ľahko prepravuje, pričom ho je možné obnovovať prostredníctvom rastlinstva.

Ste ekonomicky kreatívny, takže určite dokážete objaviť na Marse činnosti, ktoré vás dokážu uživiť. Náklady na prípadnú štátnu intervenciu by mohli dosiahnuť prohibitívnu výšku, takže pretrvanie existencia vašej kolónie je celkom reálne. Vy dostanete svoju utópiu - šancu vybudovať svoje žiarivé mesto na hore a my budeme svedkami zaujímavého sociálneho experimentu, na rozdiel od mnohých iných, podstúpeného zo slobodnej vôle.

P.S.: Osobne mám medzi libertariánmi niekoľko dobrých známych a prehlasujem, že nie je mojím úmyslom nikoho z nich vyháňať z tejto planéty.

Andrej Beňo

  Mozny problem
   ivansml 02-11-2008 15:00
  RE: Mozny problem
   Andrej Beno 02-11-2008 23:58
  Zaujimave
   Tomino 03-11-2008 2:07
  RE: Zaujimave
   andrej.beno 03-11-2008 8:14
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 03-11-2008 10:13
  RE: Zaujimave
   Lukas Krivosik 03-11-2008 13:07
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 03-11-2008 13:13
  RE: Zaujimave
   Lukas Krivosik 03-11-2008 13:23
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 03-11-2008 13:32
  RE: Zaujimave
   Lukas Krivosik 03-11-2008 15:50
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 03-11-2008 16:23
  RE: Zaujimave
   LIBERTARIAN 04-11-2008 15:29
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 04-11-2008 17:08
  RE: Zaujimave
   anonym 03-11-2008 19:01
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 04-11-2008 12:24
  RE: Zaujimave
   Peter Surda 04-11-2008 14:23
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 04-11-2008 16:47
  RE: Zaujimave
   Peter Surda 05-11-2008 14:04
  RE: Zaujimave
   MuadDib 05-11-2008 17:26
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 06-11-2008 9:32
  RE: Zaujimave
   Peter Surda 06-11-2008 18:33
  RE: Zaujimave
   Rogue Keeper 07-11-2008 15:41
  Ako pouzit protimonopolny zakon na obmedzenie konkurencie
   Peter Šurda 06-11-2008 23:34
  RE: Ako pouzit protimonopolny zakon na obmedzenie konkurencie
   Rogue Keeper 10-11-2008 10:27
  RE: Zaujimave
   Coobiaq 03-11-2008 10:29
  RE: Zaujimave
   andrej.beno 03-11-2008 11:25
  RE: Zaujimave
   Coobiaq 03-11-2008 11:42
  RE: Zaujimave
   andrej.beno 03-11-2008 11:54
  RE: Zaujimave
   Coobiaq 03-11-2008 13:18
  RE: Zaujimave
   andrej.beno 03-11-2008 14:08
  RE: Zaujimave
   Kesler 04-11-2008 11:46
  RE: Zaujimave
   Andrej Beno 04-11-2008 16:46
  RE: Zaujimave
   stano 17-11-2008 22:32
  Par poznámok
   Miso 03-11-2008 10:30
  RE: Par poznámok
   andrej.beno 03-11-2008 11:28
  RE: Par poznámok
   Coobiaq 03-11-2008 11:48
  utopia
   tralos 03-11-2008 13:12
  RE: utopia
   andrej.beno 03-11-2008 14:02
  RE: utopia
   tralos 03-11-2008 14:09
  poznamka k slovniku
   Maros 03-11-2008 19:01
  mars nemars
   msarkozy 03-11-2008 23:06
  RE: mars nemars
   Andrej Beno 04-11-2008 0:00
  RE: mars nemars
   msarkozy 04-11-2008 10:59
  RE: mars nemars
   tc 04-11-2008 0:06
  intelektualne cvicenie
   tc 04-11-2008 0:04
  RE: intelektualne cvicenie
   Andrej Beno 04-11-2008 0:11
  RE: intelektualne cvicenie
   tc 04-11-2008 11:36
  Co udelali soudruzi spatne
   Peter Šurda 04-11-2008 0:30
  RE: Co udelali soudruzi spatne
   LIBERTARIAN 04-11-2008 8:51
  RE: Co udelali soudruzi spatne
   Jednooko 04-11-2008 10:53
  RE: Co udelali soudruzi spatne
   tc 04-11-2008 11:39
  Oslavujeme ako keby bol 1961
   Rogue Keeper 05-11-2008 10:52
  tak ma napadlo
   Firstborn 05-11-2008 16:48
  RE: tak ma napadlo
   Miso 05-11-2008 19:16
  Who's Naylin' Paylin?
   MuadDib 05-11-2008 17:15
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   Rogue Keeper 05-11-2008 17:22
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   MuadDib 05-11-2008 17:31
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   Rogue Keeper 05-11-2008 17:39
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   Maros 05-11-2008 17:53
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   Rogue Keeper 05-11-2008 18:15
  RE: Who's Naylin' Paylin?
   MuadDib 05-11-2008 18:18
  Libertarianizmus a marx.-leninizmus
   Alexios Komnenos 05-11-2008 15:17
  Kapitalisti na Mars
   MuadDib 05-11-2008 17:07
  RE: Kapitalisti na Mars
   tc 05-11-2008 20:40
  RE: Kapitalisti na Mars
   LIBERTARIAN 06-11-2008 15:41
  RE: Kapitalisti na Mars
   D 13-11-2008 10:08
  Hlúposti
   Richard 09-11-2008 22:00
  Libertariani do matrixu !
   Frankensteinovo monstrum 13-11-2008 12:32

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak