ISSN 1335-8715

21-12-2001   Martin Hanus   EUtópia   verzia pre tlač

Ad: EÚ podľa Klausa

Napriek neuveriteľnej mystifikácii troch Klausových „bruselských“ poznámok je nesporným pozitívom, ak sa diskusia o Európskej únii začína vďaka nim aspoň v náznakoch prenášať aj do nášho verejného diskurzu. Už titulok „EÚ podľa Klausa“, ktorým autor Tomáš Kozák svoj text nadpísal, dokazuje, že Václav Klaus má na charakter európskej integrácie jasné a vyprofilované názory, ktoré nepotrebuje skrývať za nič hovoriace frázičky o „jednotnej Európe ako záruke mieru“.

T. Kozák správne pochopil spor, ktorý sa na poli takzvanej európskej integrácie aktuálne zvádza. Je to spor medzi princípom intergovermentalizmu, ktorý spočíva v primáte rozhodovania na medzivládnej úrovni a supranacionalizmu, prenášajúceho čo najväčšie množstvo kompetencií na úroveň nadnárodných európskych inštitúcií. T. Kozák sa však mýli, ak to interpretuje ako technokratický spor o „efektivitu a pružnosť prijímania rozhodnutí“. Ide o ďaleko viac – o samotnú podstatu európskej integrácie. Je to spor o chápanie demokracie, jej legitimity, spor s veľmi nejasným rozuzlením, spor, ktorého výsledok bude mať kľúčový význam pre slobodu obyvateľov Európy v tomto a nasledujúcich storočiach.

Kozák a eurofederalisti chápu štát a jeho inštitúcie ako prostriedok k efektívnemu rozhodovaniu, teda k dosahovaniu želaných materiálnych výsledkov. Toto poňatie štátu je však výsostne antiliberálne. Implikuje totiž, že štát, ktorého existencia nevedie k rýchlym materiálnym výsledkom je najlepšie zrušiť, alebo aspoň degradovať na úroveň akéhosi manažérskeho regionálneho celku. Preto je z ich pohľadu potrebné sa zjednocovať, unifikovať a harmonizovať v štruktúrach akejsi nadnárodnej nadstavby. Redukcionistické chápanie štátu podľa tohto vzoru je nebezpečné a dekadentné. Národný štát je čímsi viac – je verejnou entitou, vytvárajúcou právne prostredie pre interakciu slobodných jednotlivcov.

Naproti tomu postupné prechádzanie z medzivládneho na nadvládne politické rozhodovanie vedie k ďalekosiahlym deštrukčným dôsledkom. Znamená totiž presúvanie ťažiska vlády zákona z národných parlamentov na svojou legitimitou veľmi pochybné európske komisie, rady a parlamenty, je útekom od priamej zodpovednosti k exekutívnej svojvôli a dirigizmu. Klausova požiadavka jednomyseľného hlasovania v čo najpočetnejších a najdôležitejších oblastiach politiky je zárukou dostatočnej demokratickej legitimity Európskej únie. Práve takto zjednotená Európa nepotierajúca politickú identitu európskych národov by mala byť platformou pre skutočnú, dobrovoľnú a spontánnu jednotu, a nie dnešnú násilnú a svojim charakterom rýdzo neliberálnu unifikáciu. Je to predovšetkým v záujme menších krajín, teda aj Slovenska. Je načase, aby tento slovenský národný záujem „odhalili“ aj slovenskí demokratickí politici.

Martin Hanus

  Sranda
   Peterko 17-11-2009 13:02

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak